Podržala aj študenta, ktorý rebeloval proti režimu. Zdenka po rozpade Československa celé dni preplakala
Musela sa rozhodnúť, či si nechá české alebo slovenské občianstvo a celá situácia jej pripadala ako Sofiina voľba.
Narodila 12. júna 1945 v Ostrave na Morave Otakarovi Novákovi a Božene, rodenej Tomšíkovej. Mala ešte staršiu sestru Šárku. Mama Zdenky Bystrickej, rodenej Novákovej, pochádzala z Ostravy a jej otec Antonín Tomšík sa zaoberal podomovým obchodom. „Dedo chodil po dedinách a predával detské veci, ktoré už boli deťom malé. Mal svoju klientelu, takže vždy niečo predal. Neplatilo sa peniazmi, doniesol syr, vajcia, skrátka naturálie. Bol však vyučený švec, obuvník. Tak opravoval aj topánky, čiže ten príjem mali takýto,“ spomínala na deda pamätníčka.
Stará mama Mária pochádzala z Poľska, takže Zdenka je štvrtinová Poľka. Mama Božena bola vyučená krajčírka a pracovala v módnom salóne v Ostrave. „V centre mesta bol nemecký módny salón a oni si tie najlepšie šičky vzali do toho obchodu. Moja mama mala, ako sa česky hovorí, ,vyřídilku‘, tak si majiteľka toho obchodu povedala, že nebude v dielni šiť, ale bude s ňou chodiť po tých rodinách, ktoré sú pri peniazoch a ktoré si môžu dovoliť dať ušiť šaty v salóne. Mama zapisovala miery a tak ďalej a vždy na Vianoce potom dostala také ocenenie, napríklad kabát s líškou, proste cenné veci. Potom však ako prišiel rok 1948 tak to všetko zakapalo a mama sa stala predavačkou,“ spomínala Zdenka na zoštátnenie.
Na vysokú školu sa nedostal
Otec Otakar pochádzal z Třebíča a vyrastal ako polosirota. Jeho otec mu zomrel, keď bol ešte dieťa. Mama Mária pracovala ako učiteľka v meštianskej škole a dvoch chlapcov, Otakara a Ctibora, vychovávala prakticky sama. Otakar z Třebíča odišiel študovať na latinské gymnázium do Ostravy. Spolu s ním do Ostravy odišla aj mama.
Zdenkini rodičia sa spoznali na lyžovačke v Beskydách. V roku 1939 sa zosobášili a začali žiť v byte v Ostrave, ktorý im pridelil Otakarov zamestnávateľ. Uvažoval o štúdiu na vysokej škole, zaujímali ho najmä financie, no dostať sa tam, sa mu nepodarilo. Zamestnal sa na riaditeľstve Ostravsko-karvinských dolov ako finančný úradník, kde pracoval až do odchodu do dôchodku.
Nálety v Ostrave a meniace sa pomery
Zdenka sa narodila pár týždňov po skončení druhej svetovej vojny. Z rozprávania rodičov si pamätala, že niekoľkokrát museli aj s malou trojročnou Zdenkinou sestrou Šárkou utekať z bezpečia domova. Sirény vždy ohlasovali začiatok aj koniec náletov a bombardovania Ostravy. Vtedy pobrali všetky základné veci pre seba aj malé dieťa a utekali do pivníc. Koncom vojny bola Zdenkina mama vo vysokom štádiu tehotenstva a obávali sa, ako to všetko prežijú. Mladá rodina sa však čoskoro dočkala oslobodenia a o niekoľko týždňov sa narodila pamätníčka.
