V hoteli sa zamiloval do slobodnej mamičky. Tréner Weiss je 38 rokov s levicou, bez ktorej by bol nikto
Marta Weissová kedysi robila dvanástky a na luxus si nepotrpí.
„Vlado je hrdina, ktorému by sa mali opúšťať hriechy,“ povedal kedysi Ľubomír Feldek o Vladimírovi Weissovi staršom. Najlepší slovenský tréner v ére samostatnosti je podľa spisovateľa ako básnik, ktorý v sebe nosí nekonečné emócie - má rád ľudí, ktorí sa rozplačú, keď je k plaču dôvod, a nahnevajú sa, keď cítia krivdu.
Vlado Weiss starší ako 15-ročný dostal najtvrdšiu ranu od života a vtedy si zaumienil, že bude profesionálnym futbalistom a podriadi tomu úplne všetko. Na prvom mieste ale preňho vždy zostala rodina. „Mám hodnoty, ktoré sú trvalé a večné, a to je to najdrahšie, čo vám môže smútok niekedy dať,“ hovorí Weiss starší, pri ktorom už takmer 40 rokov stojí manželka Marta. Bez nej by vraj nebol nikým.
Cit mamy sa nedá nahradiť
Narodil sa do futbalovej rodiny a tak bolo jasné, kam bude jeho život smerovať. Vladov otec Vladimír Weiss najstarší bol držiteľom striebornej olympijskej medaily, majster ČSR s Červenou hviezdou Bratislava a podľa mnohých to bol najmä dobrý človek, ktorý to v živote nemal jednoduché.
Pre Weissovcov bola rodina vždy absolútne všetkým a tie najťažšie chvíle pre mladého Vlada prišli, keď ako 15-ročný prišiel o mamičku Elenku, ktorá dlho bojovala s chorobou. Jeho otec zostal naňho a na vtedy 10-ročnú sestru Zuzku sám a všetci sa zhodli na tom, že išlo o najťažšie obdobie v ich životoch.
„Cit, ktorý ti dáva mama, sa nedá nijako nahradiť. Jej smrť mi pripomína, že rodinu nesmiem nikdy opustiť,“ hovoril pre Športweb Vladimír Weiss, ktorý útechu našiel na futbalovom ihrisku, kde sa z neho stal talentovaný hráč najvyššej ligy vtedajšieho Československa. Cez Inter, Spartu, Dunajskú Stredu až Košice smeroval na vrchol, až kým neprišlo zranenie, ktoré zmenilo celú jeho kariéru.
Zaľúbil sa do slobodnej matky
„V príprave som si roztrhol krížne väzy. Všetci chlapci prakticky odišli po šampionáte do zahraničia. V tom čase sme mali sľúbené, že môžeme odísť. Aj ja som mal od Interu súhlas. Moja kariéra sa už potom neuberala tak, ako som chcel a nezažil som veľký futbal, po ktorom som veľmi túžil. Odohral som síce ešte osem sezón, ale už to nebol ten Weiss, na ktorého boli ľudia zvyknutí. Skončil som ako hrajúci tréner v Artmedii. Následky zo zranenia mám dodnes,“ priznal pre RTVS Weiss starší, ktorý sa ako hráč môže pýšiť aj titulom prvého strelca slovenskej reprezentácie v ére samostatnosti.
Hoci pre zranenie mal vrchol svojej hráčskej kariéry za sebou, šťastie sa naňho usmialo v súkromí. V roku 1986 totiž stretol svoju manželku Martu, ktorej prvý manžel emigroval do Nemecka a ona zostala sama s päťmesačným bábätkom.
