Ocitli sa spolu v šatni. Richard Lintner je so svojou stredoškolskou láskou od 17 rokov a nič neľutuje
Mali sme také šťastie alebo to bol osud, priznal po 25 rokoch manželstva Richard Lintner.
Ak by ste mali vymenovať najznámejšie hokejové legendy Slovenska, zrejme by ste ich za pár sekúnd vysypali z rukáva. No, ak by ste si mali spomenúť na mená ich manželiek, pravdepodobne by vám napadlo len jedno či dve. Partnerky hokejistov pritom takmer vždy obetujú vlastné sny a kariéry, aby ich muži mohli mieriť až ku hviezdam. Za každým úspešným mužom stojí žena, a to platí aj v prípade Richarda „Citróna“ Lintnera. Svoju Danielu stretol na strednej škole, kde sa do seba zamilovali v spoločnej šatni.
Prezývku „Citrón“ zdedil po otcovi
Narodil sa do športovej rodiny, a tak jeho smerovanie bolo takmer odmalička jasné. Otec Richarda Lintnera bol profesionálnym futbalistom trenčianskej Jednoty, po ktorom mu prischla prezývka „Citrón“. „Mám podozrenie, že oficiálna verzia, že má rád citróny ako ovocie, nebude celkom tá správna,“ smial sa v relácii Nikto nie je dokonalý Richard, ktorého prezývali „malý Citrón“.
Richard Lintner prežíval v Trenčíne klasické detstvo – chodil sa pozerať na otca, ktorý hral a futbalistom sa túžil stať aj on sám. Karty zamiešala byrokracia, pretože do futbalovej prípravky mohli ísť až piataci a Richard bol len prvákom. „Otec povedal, že kým budem piatak a pôjdem do tej futbalovej športovej triedy, tak by som mohol zatiaľ aj niečo iné a ja som teda začal hrávať hokej,“ spomínal v podcaste Po Živote s Tomášom Verešom.
„Malý Citrón“ si myslel, že ako piatak zase presedlá na futbal, no odkedy si ako šesťročný nasadil korčule na nohy, hokej sa stal jeho najväčšou vášňou, aj keď prvé roky len dobiehal svojich spoluhráčov v korčuľovaní.
„Na začiatku to nebola žiadna veľká sláva,“ priznal v podcaste Richard Lintner, ktorý sa po troch rokoch tréningu zaradil medzi mladú trenčiansku hokejovú elitu a láska k hokeju už bola nezvratná.
Osudná veta od učiteľa
Napriek tomu Rišo dlhé roky neveril, že by sa mohol stať profesionálnym hokejistom a myslel si, že bude učiteľom. Na základnej škole bol jednotkárom, no na gymnáziu sa jeho hodnoty trošku zmenili. Mohla za to najmä veta učiteľa občianskej výchovy, ktorý zaťal rovno do živého.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
