Ľudia sa hanbia poprosiť o pomoc v núdzi, vraví Barbora. Potravinové zbierky v obchodoch im vedia zmeniť život
Mnohí ľudia sa hanbia za núdzu, do ktorej sa dostali. Ak im však niekto pomôže, sami sa ochotne púšťajú do pomoci iným, tvrdia sociálni a charitatívni pracovníci.
„Mali sme prípad, kedy otec rodiny spadol pod vlak a prišiel o obe nohy. Zo dňa na deň prestal pracovať a celá rodina sa ocitla v núdzi,“ spomína Barbora Vajlová z Farskej charity v Skalici. Už desať rokov pôsobí ako terénna sociálna pracovníčka a konštatuje, že do chudoby upadajú aj tí, ktorí ju predtým nepoznali: „Potravinovými balíčkami sme pomáhali napríklad v rodinách, kde následkom ochorenia COVID-19 v priebehu niekoľkých dní zomreli otcovia – živitelia. To boli veľmi smutné návštevy. Rodiny, ktoré normálne fungovali, sa nečakane, zo dňa na deň, dostali do krízovej situácie.“
Prečkať ťažké obdobie
Poskytujú rodinám krízovú pomoc, kým sa pozviechajú po tragických udalostiach a nájdu spôsob, ako sa zabezpečiť. Vyhľadávajú osamelých ľudí, ktorých choroba či inflácia sotili do priepastnej chudoby. Pracujú aj s matkami, ktoré zostali na výchovu detí samé. Stoja pri nich, kým nie sú z najhoršieho vonku. Hovoríme o stovke lokálnych farských charít na celom Slovensku.
Farská charita v Skalici je jednou z nich, konkrétne patrí pod Bratislavskú arcidiecéznu charitu (BACH). Desať diecéznych charít na Slovensku zase združuje Slovenská katolícka charita (SKCH). „Žiaľ, systém na Slovensku je taký, že proces schvaľovania vdovského či sirotského, invalidného dôchodku či iných sociálnych dávok je veľmi dlhý. Rodiny zostanú aj niekoľko mesiacov vo finančnom vákuu a bez podpory štátu v čase, keď pomoc veľmi potrebujú,“ opisuje Barbora situácie, keď krízovú potravinovú pomoc potrebujú aj inak sebestačné rodiny.
„Na seniorov a ľudí v núdzi nás v minulosti upozorňovali mamičky, ktoré chodili do kostola v našej farnosti v bratislavskej Petržalke. Ony vlastne iniciovali založenie farskej charity,“ hovorí Ján Košta, dobrovoľník z Farskej charity na Daliborovom námestí v Petržalke. Prvé podujatie, do ktorého sa zapojili ako čerstvo založená organizácia, bola potravinová zbierka Tesca. V predajni na Bzovíckej ulici v Petržalke oslovovali ľudí, ako darovať potraviny rodinám v núdzi v Petržalke. „Vďaka potravinovým darom sme vtedy vytvorili asi 50 veľkých potravinových balíkov. Mamičky k tomu ešte napiekli nejaké suché pečivo. Bolo to pred Mikulášom. Viete si predstaviť tú radosť, akú sme v rodinách urobili,“ opisuje začiatky svojej práce so sociálne ohrozenými ľuďmi na najväčšom slovenskom sídlisku.
Adresná pomoc, najlepšia pomoc
Tipy na ľudí v núdzi dostávajú farské charity najmä od veriacich. „Upozorňujú nás na seniorov, ktorí sú napríklad onkologickí pacienti, na mamičky, ktoré vychovávajú samy tri či štyri deti... Balíčky sa snažíme prinášať vždy adresne k ľuďom, pri ktorých máme istotu, že ich potrebujú,“ hovorí Ján Košta. Na rodiny, ktorým treba pomôcť, často diskrétne upozornia aj pani riaditeľky a vychovávateľky základných škôl. „Takéto podozrenie majú najmä pri žiakoch, ktorí si nenosia desiate, chodia v špinavom alebo v malom oblečení. Odporučia nám navštíviť tieto rodiny,“ vysvetľuje Barbora Vajlová. Viaceré farské charity spolupracujú aj so sociálnym oddelením mestských úradov, s obecnými úradmi, s kuratelami na Úradoch sociálnej práce a rodiny a so školami, ktoré majú v spádových oblastiach detský domov, azylový dom a nájomné sociálne byty. „Za tých desať rokov máme vytvorenú veľmi dobrú sieť, vďaka ktorej si medzi sebou posúvame potrebné informácie,“ dodáva Barbora z Farskej charity v Skalici.
Slovenská katolícka charita sa pri práci s najchudobnejšími usiluje o systematickú pomoc. Vďaka darovaným potravinám si napríklad rodiny v sociálnej núdzi usporia na veci, na ktoré im inak nevychádzajú peniaze. „Jedna rodina, kam nosíme balíčky s potravinami, vďaka tomu odkladá peniaze na zubný strojček pre dcéru,“ vysvetľuje Ján Košta, prečo sa s rodinami snažia vopred dohodnúť, ako dlho im s nákupom časti potravín budú pomáhať. Polročný či ročný prídel základných trvanlivých potravín môže znamenať aj to, že rodičia zaplatia deťom krúžky, odložia peniaze na letný tábor alebo na potrebný počítač. Jednorazová pomoc takýto efekt na rozpočet rodiny v núdzi alebo osamelého dôchodcu nemá. „Vďaka potravinovým zbierkam si farské charity vedia plánovať dĺžku pomoci. Pomáhajú ľuďom zároveň pri hľadaní práce, prípadne sa vymaniť z dlhovej pasce. Dávame si záležať, aby nevznikala závislosť na týchto daroch,“ hovorí Erik Elek, projektový manažér SKCH.
Posielajú to ďalej
Náročná práca sociálneho terénneho pracovníka má pre Barboru Vajlovú zároveň pridanú hodnotu. Je svedkom toho, ako prejavený záujem a dobro premieňa ľudí. „Stáva sa nám a je to veľmi milé, že rodiny, ktorým sme pomáhali, sa postupne stanú našimi dobrovoľníkmi a zapájajú sa do tímu, akoby chceli pomoc, ktorej sa dostalo im, vrátiť niekomu inému,“ hovorí Barbora Vajlová. O podobnej skúsenosti hovorí aj projektový manažér SKCH Erik Elek. Podľa Jána Koštu sa takmer každý, ku komu sa v núdzi dostala pomoc, stáva citlivejším pre potreby iných vo svojom okolí. „Povedal by som, že existuje priama úmera pomoci a vzniknutej dobročinnosti na strane toho, komu sa pomohlo,“ dodáva dlhoročný charitatívny pracovník z bratislavskej Petržalky. Trochu nám to pripomenulo staršiu americkú drámu Pošli to ďalej, kde malý chlapec podobným spôsobom premieňal dobrými skutkami svet okolo seba.
Článok bol pripravený v spolupráci so spoločnosťou Tesco.