Môj oriešok zlatý, ty môj holúbok. Postihnutá dcéra Zuzka bola pre Milana Rúfusa najväčšou múzou
Je to strašne namáhavé, chce to viac ako celého rodiča, ale dáva to i takú odmenu, ktorú iní nie sú schopní dať, hovoril o náročnom rodičovstve Milan Rúfus.
Poctivý murár slov, ktorý očaril aj takých ľudí, ktorí by inak po básnickej knižke nikdy nesiahli. Milan Rúfus bol trikrát navrhnutý na Nobelovu cenu za literatúru a aj keď ani raz neuspel, o neúspechu nehovoril. Dával prednosť mlčaniu alebo modlitbe a básni. Mnohé verše zložil vďaka svojej celoživotnej múze – dcérke Zuzke, ktorá sa narodila s mentálnym postihnutím. Pokorný služobník poézie priznával, že bola jeho požehnaním aj jarmom.
Do školy poľnou cestou
Napriek tomu, že žil v Bratislave, duchom bol stále na Liptove. Milan Rúfus sa narodil v malej liptovskej dedinke zvanej Závažná Poruba do rodiny murára a ochotníckeho herca a krajčírky, ktorá bola zároveň aktívnou osvetovou pracovníčkou. Podľa spomienok jeho matky svoju prvú báseň napísal, keď mal osem rokov a sedel v zime na teplom kozube.
Milan Rúfus hovoril, že s detstvom je to ako s čímkoľvek ostatným – buď máte šťastie alebo smolu. On to ako dieťa nemal jednoduché. Každé ráno osem rokov dochádzal do mikulášskeho gymnázia poľnou cestou, dlhou asi šesť kilometrov. V každej ceste, aj keď bola náročná, však dokázal nájsť radosť.
„Po tej ceste prichádzali i odchádzali ročné obdobia, odvíjalo sa pred mojimi očami nádherné, presné, zmysluplné divadlo prírody ako najautentickejšej formy bytia. Nikdy už potom v takom harmonickom súlade neexistovali vo mne zákony ľudského poznávania so zákonmi prírody. Keby ľudia i dnes na tie miesta, kam chodia za poznaním, prichádzali pešo po šesťkilometrovom zelenom koberci prírody, azda by boli voči nej pozornejší,“ uvádzal vo svojej autobiografii Milan Rúfus, ktorý poobedia trávil v tichu pri svojom stolíku, kde písal básne.
Milostné básne písal aj po svadbe
„Majster tu často sedával a jeho maminka vždy volala: Milanko, už poď dole,“ spomínali pre Sme jeho priatelia. Z teplého hniezda nakoniec odletel až do Bratislavy, kde začal študovať slovenský jazyk a históriu.
Roku 1960 získal vedeckú hodnosť kandidáta filozofických vied a v tom istom období prišiel aj čas na založenie rodiny. Ako 32-ročný za oženil s etnografkou Magdou, ktorej písal básne plné lásky ešte aj po svadbe. „Milostné verše mi písal ešte dlho po svadbe, no nikdy ich neuverejním. Naveky zostanú známe pre tie oči, ktorým ich adresoval,“ spomínala Magda Rúfusová pre MY Liptov.
Nevedel by žiť, keby mu ju boh zobral
Rok po svadbe sa im narodila ich vytúžená dcérka Zuzka, ktorá sa narodila predčasne s mentálnym postihnutím.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
