Končia reklamné letáky, ktoré aj tak hneď putovali do koša. Menej použitého papiera znamená viac stromov v lese
Silvia Mabena
Silvia Mabena

Končia reklamné letáky, ktoré aj tak hneď putovali do koša. Menej použitého papiera znamená viac stromov v lese

Slovákom svitá na zelenšie časy. Spoločnosti vo veľkom rušia reklamné letáky, ktoré sme si často ani nepozreli a končili v odpade. Z papiera už nebudú ani cenovky v obchodoch. Spolu sa tak ušetria tisícky a tisícky ton papiera.

„Veľkou výhodou online prostredia je, že je bezodpadové,“ hovorí environmentalista Marek Brinzík zo spoločnosti NATUR-PACK. — Foto: M. Brinzík, PEXELS/Pixabay

Bežný nakupujúci si zrejme neuvedomí, koľko papiera sa minie na takú maličkosť, akou je malý lístok informujúci o cene, pôvode a kvalite nakupovaného tovaru. Keď si však spočítame cenovky v celom obchode, vo všetkých pobočkách a vezmeme do úvahy, že sa pravidelne menia, vyjde nám nezanedbateľné množstvo papiera aj času, ktorý musia zamestnanci obchodu venovať tomu, aby ich pravidelne vymieňali.

Ďalšími zbytočnými tonami papiera sú aj tlačené reklamné letáky. „Človek si pri letákoch uvedomí, že po pár sekundách čítania končia v koši, že ide o jednorazové záležitosti. Čokoľvek, čo je jednorazové, je z hľadiska životného prostredia najviac zaťažujúce,“ hovorí environmentalista Marek Brinzík zo spoločnosti NATUR-PACK. Niet sa teda čo čudovať, že okrem papierových letákov či obalov sa obchodníci v súvislosti s ekológiou zamýšľajú aj nad významom cenoviek.

„Obmedzovanie tlačených letákov a zavádzanie elektronických cenoviek vnímam ako úsporné oparenie, dajú sa takto ušetriť financie napríklad za tlač a vidím v tom tiež trend ekologizácie vo firemnom prostredí,“ hovorí environmentalista Marek Brinzík. Foto: PEXELS/Ch. Durand, Digital buggu

Moderná technológia, ktorú využívajú knihomoli

Elektronické cenovky ponúkajú u nás predajcom viaceré firmy. Medzi ich výhody uvádzajú dlhú životnosť (okolo 10 rokov  bez výmeny batérie), rýchlejšiu aktualizáciu informácií o tovaroch i odbremenenie zamestnancov obchodných reťazcov. Ide o technológiu s využitím tzv. elektronického papiera, ktorú poznáme aj pri čítačkách elektronických kníh. Pridajme čísla, aby sme si vedeli predstaviť, čo prechod k elektronickým cenovkám znamená v prípade spoločnosti Lidl v praxi. Ako sa uvádza v tlačovej správe tejto spoločnosti, v priemernej predajni sa týmto spôsobom ušetrí 230 kg papiera ročne. V pobočkách Lidl na celom Slovensku sa takto nazbiera až 37 ton papiera za rok, na ktorých výrobu by bolo potrebných 900 stromov. „Boli sme jednou z prvých Lidl krajín, ktoré sa začali zaoberať nasadením elektronických cenoviek. Pri sortimente ovocia a zeleniny sme ich začali nasadzovať ešte v roku 2020. Okrem ceny môžeme takto zákazníkom jednoducho a rýchlo odkomunikovať akékoľvek informácie,“ vysvetlil Pavol Černek, vedúci úseku podpory predaja v Lidl Slovenská republika. Výrazne vylepšená technológia elektronického papiera v súčasnosti vážne konkuruje klasickému papieru. Výrobcovia zlepšili kontrast a čitateľnosť, pribudla možnosť používať farby a ešte viac sa zmenšila už aj tak veľmi nízka spotreba energie.

Na základe prepočtov organizácie rAVe PUBS, ktorá sa venuje vydávaniu elektronických publikácií a spravodajských a reklamných obsahov, môžeme v prípade častého preceňovania hovoriť až o 30 000-krát nižšej uhlíkovej stope elektronických cenoviek v porovnaní s cenovkami s použitím klasického papiera a jeho potlače. Foto: PEXELS/ Freestocks org, Lidl

V neposlednom rade technológia zlacnela na úroveň, pri ktorej sa stáva bežnou súčasťou našich životov a umožňuje aj efektívne celoplošné nasadenie v predajniach, čo je príležitosť, ktorej sa u nás chopil aj reťazec Lidl. „Na rozdiel od iných typov displejov, elektronický papier potrebuje energiu len na zmenu zobrazenej informácie. Podobá sa vlastne na bežný papier ako ho poznáme už stáročia, len ho je možné ľubovoľne prepisovať,“ vysvetľuje Milan Regec z vydavateľstva STIMUL na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. E-paper pracuje s odrazeným svetlom tak, ako bežný papier, takže ani nevydáva žiarenie. „Fotografie si na takomto papieri zatiaľ ešte nevieme vychutnať, ale napríklad pri cenovkách v obchodoch momentálne nenájdete efektívnejšiu technológiu, ktorá by bola šetrnejšia k životnému prostrediu,“ dodáva Milan Regec. Aj k nej je však nutné pristupovať zodpovedne – svoj úžitok prinesie najmä pri dlhodobom používaní, k čomu sú našťastie elektronické čítačky či cenovky predurčené.

„Pre niekoho, kto trávi celé dni písaním textov na počítači, ako napríklad ja, možno konečne prinesú vytúženú úľavu pre oči a v neposlednom rade ušetria aj množstvo elektrickej energie,“ hovorí o výhodách displejov na báze elektronického papiera Milan Regec z vydavateľstva STIMUL na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Foto: Lidl, PEXELS/I. Karakaş

 Nejde len o ušetrený papier

Švédska spoločnosť Holmen, ktorá sa zaoberá udržateľnou výrobou papiera, prepočítala ekologické dopady jeho výroby. Vďake ich výpočtom môžeme povedať, že odhadovaných 37 ton papiera, ktoré LIDL ročne ušetrí na cenovkách, znamená aj úsporu cca 7,5 ton CO2, ktorý by sa inak dostal do ovzdušia pri výrobe a distribúcii papiera. Nehovoriac o tom, že samotný papier v sebe viaže až 1,5 tony CO2, ktoré uvoľnia z každej tony na konci jeho životnosti. Prirátajme k tomu úsporu papiera za tlačené letáky, ktoré diskontný reťazec už druhý rok nedistribuuje masovo do domácností. Lidl uvádza, že vďaka týmto úsporným opatreniam minie ročne o 6000 ton papiera menej než predtým.  

Na výrobu 6000 ton nerecyklovaného papiera by bolo potrebných približne 100 000 dospelých stromov. Foto: PEXELS/R. Jakkel, Lidl

Tlačené letáky nechýbajú

Pred časom sa Lidl na Facebooku spýtal svojich zákazníkov akú formu letákov uprednostňujú. Až 86% zo 14 200 hlasujúcich sa vyjadrilo v prospech online verzie. „Obmedzovanie tlačených letákov a zavádzanie elektronických cenoviek vnímam ako úsporné oparenie, dajú sa takto ušetriť financie za tlač a vidím v tom tiež trend ekologizácie vo firemnom prostredí. Rozhodne je to inšpiratívne, nielen pre iné reťazce, ale aj pre iné väčšie si menšie firmy,“ hovorí Marek Brinzík zo spoločnosti NATUR-PACK, ktorá pre tisíce malých aj väčších výrobcov obalov a neobalových výrobkov, elektrozariadení, batérií a akumulátorov zabezpečuje plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona o odpadoch. Environmentalista tiež konštatuje, že z hľadiska recyklácie nie sú letáky papierom najlepšieho formátu. „Využívajú sa ako prímes do recyklovaného papiera, ktorý prichádza z triedeného zberu z domácností. Jeho výpadok určite neohrozí recykláciu. Tých papierov, ktoré sa využívajú na recykláciu, je stále dostatok,“ dodáva Brinzík. Na Slovensku máme viacerých spracovateľov papiera, od veľkých až po komornejších, ak sa pozeráme na množstvo použitého papiera, ktoré spracovávajú. Každý pritom vyrába z recyklovaného papiera iné produkty. „Najčastejšie sa na Slovensku z vyzbieraného papiera vyrábajú baliace kartónové krabice, rôzne kartónové podložky, hygienické potreby, napríklad toaletný papier, vreckovky,“ hovorí Marek Brinzík, ktorý celý proces recyklácie papiera videl už u viacerých spracovateľov papiera.

„Čo sa týka papiera, už dlhodobo sa „papierovačky“ snažíme vybavovať v elektronickej podobe. Zavádzame pre klientov elektronické potvrdenia, uprednostňujeme elektronickú fakturáciu, dokonca aj našu najpodrobnejšiu príručku o triedení sme vytvorili v elektronickej forme,“ opisuje Marek Brinzík prístup k úspore papiera v spoločnosti NATUR-PACK Marek. Foto: M. Brinzík

 Papier znehodnocujeme týmito zlozvykmi

  • Vyhadzujeme papier do nesprávneho kontajnera. „Pomerne často sa papier nachádza v zmesovom kontajneri, čo je veľká škoda, pretože je to dobre recyklovateľný materiál,“ konštatuje Marek Brinzík.
  • Kartónové a papierové krabice nestláčame, kontajnery sa tak rýchlo zapĺňajú. Žiaľ nie iba papierom, ale vzduchom. Pre takto neefektívne zaplnený kontajner ľudia často vyhadzujú svoj vytriedený papier do zmesového kontajnera.
  • Do modrého kontajnera zásadne nepatria použité hygienické potreby ako použitá servítka, toaletný papier alebo papierový obal veľmi znečistený zvyškami jedla.
  • Pričasto zabúdame zatvárať kontajner na papier, čím sa vytriedený papier znehodnocuje. „Keď na papier naprší, tento materiál je náchylný na hnilobné procesy a zhnitý papier sa tiež nedá recyklovať,“ upozorňuje environmentalista.
„Často sa stáva, že sa kontajnery na papier rýchlo zaplnia nestlačenými krabicami. Ľudia potom ďalší papier vyhadzujú do zmesového odpadu, kde sa znečistí a už sa nedá recyklovať,“ hovorí o najčastejšom prehrešku pri triedení papiera environmentalista Marek Brinzík. Foto: S. Mabena, UNSPLASH/M. Jin

Výzva ostatným reťazcom

Začiatkom tohto roka pozastavenie masovej distribúcie tlačených letákov do domácností oznámil aj reťazec Tesco. Lidl zasa letáky už viac nebude vkladať do výtlačkov denníkov a týždenníkov. „Leták je našim najsilnejším komunikačným nástrojom so zákazníkom. Vďaka nemu dokážeme pravidelne informovať o našich akciových ponukách, tematických týždňoch či spoločensky zodpovedných aktivitách. Ešte dôležitejšia je však otázka v akom stave zanecháme životné prostredie pre ďalšie generácie. Preto sme sa už pred niekoľkými rokmi rozhodli strategicky znižovať počet tlačených letákov a aj ich rozmer. Veríme, že to je správne rozhodnutie a dúfame, že nás budú nasledovať aj ďalšie reťazce,“ hovorí Martin Nagy, konateľ Lidla zodpovedný za nákup a marketing.

Obnovenie už použitého papiera (recyklácia) je možná asi 5 až 8-krát. Opakovaním recyklácie sa postupne skracujú celulózové vlákna a tento papier je vhodný aj na kompostovanie. Foto: PEXELS/m. Nilov, V. Karpovich

Heslo Menej papiera v obchode, viac stromov v lese by sme si mali pripomínať pred každým nákupom. Zelenšie papierové nákupné tašky za poplatok sú síce pokrok oproti plastovým taškám, či tenkým rýchlo sa trhajúcim vreckám a vrecúškam. Papierovú tašku tiež nemusíme hneď zahodiť do modrého kontajnera. Používajme ich opakovane pri ďalšom nákupe alebo na iný účel. Najideálnejšie je nosiť so sebou vlastnú nákupnú tašku, ako to robili naše mamy.

Článok bol pripravený v spolupráci so spoločnosťou Lidl.

Už ste čítali?

Jusufova rodina zmenila Šamorín na hlavné mesto zmrzliny: Práškové…

Vraví sa, že Juhoslovania sú všade. Niektorí Šamorínčania…

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Aj keď je úplne nevidiaca, učí na strednej škole: Študenti sa…

Odmalička snívala o tom, že sa bude predvádzať na javisku. Košičanka…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…