Po Vianociach sa topíme v handrách a obaloch. Toto sú tipy, ako ich stráviť v súlade s prírodou

„Žijeme v dobe, kedy si môžeme dovoliť kúpiť čokoľvek. Čo si však nemôžeme dovoliť je - vyhadzovať,“ hovorí v dokumente Eko ďalej - Utopení v handrách spoluzakladateľka Inštitútu cirkulárnej ekonomiky Petra Csefalvayová. Podľa odhadov analytikov, iba počas decembra Slováci  vyprodukujú v priemere 45 kg komunálneho odpadu na osobu. „Vyššia spotreba v súvislosti s vianočnými sviatkami ide ruka v ruke s rastúcou produkciou komunálneho odpadu. Takmer z každého zakúpeného tovaru totiž vzniká skôr či neskôr v nejakej podobe odpad,“ vysvetľuje Eva Sadovská, analytička WOOD & company. Produkcia komunálneho odpadu pritom u nás z roka na rok rastie.

Veľmi častým odpadom sú obaly

„Všetko jednorazové je problém. Aj pri obaloch by malo platiť, že ich vieme opakovane použiť alebo ľahko recyklovať,“ vysvetľuje Veronika Hagovská, konzultantka pre udržateľnosť z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN). Farmaceutka Lucia Ševčeková úprimne priznáva, že ju pred niekoľkými rokmi zarazilo množstvo plastového odpadu, ktorý zostával po väčšom nákupe v supermarkete. „Pamätám si, že sme vždy po nákupe museli ísť vyniesť kôš s plastami. Nakúpili sme pritom iba niekoľko druhov strukovín, orechov, sušeného ovocia a iných trvanlivých potravín... Nepáčilo sa mi to,“ hovorí Lucia, ktorá žije v Bratislave. Intuitívne začala vyhľadávať iné spôsoby nakupovania. Najskôr chodila do bezobalových obchodov s dózami a sklenenými pohármi. „Bolo to dosť objemné a musela som premýšľať, koľko toho nakúpim alebo sa muselo ísť s autom,“ priznáva mamička troch detí, ktorá si zaumienila, že plastový odpad (a nielen ten) vo svojej domácnosti zásadne obmedzí. Neskôr si po vzore svojej starej mamy dala našiť vrecká z hustej látky, ktoré sa dajú variabilne uväzovať a sú oveľa ľahšie.

„Ak chceme predchádzať vzniku plastového odpadu v domácnostiach, určite je cesta napríklad navštevovať bezobalové obchody, nakupovať ovocie a zeleninu do vlastných vrecúšok, kupovať čapovanú drogériu do vlastných obalov, ktoré vieme použiť opakovane,“ radí Veronika Hagovská. Lucia Ševčeková tvrdí, že pri obmedzovaní odpadov nerobila nič násilne. „Nosila som v hlave to, že ďalšiu igelitovú tašku a jednorazový obal nepotrebujem. Na trhu som začala nakupovať ovocie a zeleninu do vlastných vrecúšok zo starej záclony. Nákupné tašky s vreckami máme v predsienke a už automaticky po nich siahnem,“ hovorí Lucia a dodáva, že väčšinou nákupy v rodine plánujú. Rovnako aj nákupy oblečenia pre tri deti, aby po nich každý rok nezostávali hory handier a topánok, z ktorých vyrástli. „Každý z nás má iné možnosti, ako počas Vianoc vie a môže znížiť ekologickú záťaž. Radím najmä plánovanie nákupu potravín tak, aby sme nimi v konečnom dôsledku neplytvali. Je tiež vhodné nakupovať lokálne produkty,“ dodáva Veronika Hagovská z INCIEN.

Vianoce ako odpadová pohroma

• „Zbytočný odpad na Vianoce vzniká, keď v snahe prekvapiť svojich blízkych darčekovo balíme to, čo je už raz zabalené,“ konštatuje analytička Eva Sadovská. Skúsme tradičné balenie nielen vianočných darčekov nahrádzať opakovateľne využiteľnými alternatívami (plátenná taška, staré noviny alebo obyčajný baliaci papier, ktorý vlastnoručne vymaľujeme a ozdobíme).
• „Ak nás predajca láka na hračku, ktorá je zabalená len v kartónovej krabici bez zbytočných plastov, ale hračka je vyrobená z nekvalitného plastu a preprava hračky má vysokú uhlíkovú stopu, tak by sme si takúto hračku vybrať nemali,“ upozorňuje na neúprimné marketingové ťahy a greenwashing Veronika Hagovská. Podporme kúpou radšej lokálnych výrobcov, ktorí používajú kvalitné, často prírodné materiály a myslia na ekologickejšie alternatívy obalov.

• Nakupovanie s rozumom môže znieť ako klišé. Jeho súčasťou je dôsledné plánovanie nákupov, spisovanie si zoznamov a nosenie vlastných tašiek. Takto predídeme zbytočnému znášaniu potravín, ktoré napokon neskonzumujeme a vyhodíme. V konečnom dôsledku ušetríme takto peniaze z rodinného rozpočtu.
• Dbajme na ekodizajn výrobkov, ktoré kupujeme či už ako darčeky alebo spotrebný tovar do domácnosti. „Ide o produkty s dlhou životnosťou, ktoré sú navrhované ako úložiská surovín. Dajú sa jednoducho demontovať, vďaka čomu oddelíme jednotlivé komponenty a materiá­ly na následné zhodnotenie. Takéto produkty výrazne odstraňujú odpad, ktorý sa nedá ďalej využiť. Ekodizajnové výrobky sú zároveň  navrhnuté tak, aby sa dali ľahko opraviť,“ hovorí Veronika Hagovská.

Obmedzovať a opätovne používať

Toto je mantra, ktorú si treba opakovať pri všetkom, čo si chceme kúpiť. Dôverne ju poznajú odborníci na odpadové hospodárstvo. „Materiálové zhodnotenie odpadov je oveľa vhodnejšie ako energetické zhodnocovanie. Pre nás je prioritou. To je dôvod, prečo navštevujeme s odborníkmi najrôznejších recyklátorov a zisťujeme, kam sa posúvajú technológie,“ vysvetľuje Marek Brinzík, riaditeľ pre vzťahy s verejnosťou spoločnosti NATUR-PACK, prečo prichádzajú stále s vylepšenými odporúčaniami k triedeniu odpadov. Týmto prístupom sa môžeme inšpirovať aj v našich domácnostiach. Podľa Veroniky Hagovskej je tiež dôležité zistiť si, ako na tom s vyhadzovaním sme: „Odporúčam urobiť si doma malú analýzu odpadov a určité obdobie sledovať, koľko čoho vyhadzujete. Možno zistíte, že väčší problém ako s plastami máte napríklad s plytvaním potravinami alebo s nesprávnym triedením kuchynského bioodpadu.“  Potom na rad prichádzajú vylepšenia. Pred rokom sme napríklad v hlavnom meste prestali sypať biologický odpad z kuchyne do zmesového kontajnera, lebo pribudli  nádoby na bioodpad. Drvivú väčšinu plechoviek a PET fliaš tiež už nevyhadzujeme do žltého kontajnera ako kedysi. Vďaka zabehnutému zálohovému systému sa tieto obaly spracovávajú a opakovane využívajú.

Čo s polystyrénom?

Expandovaný polystyrén rozoznáme podľa štruktúry malých guľôčok. Patrí k vzácnym 9 % plastov, ktoré možno výborne recyklovať. Napriek tomu často končí popučený v nevyužiteľnom mixe v žltom kontajneri, hoci tam patrí. Upozorňuje na to Marek Brinzík, riaditeľ pre vzťahy s verejnosťou spoločnosti NATUR-PACK. „Na Slovensku máme recyklátorov, ktorí sú schopní spracovať stovky ton polystyrénu ročne. Potrebujú ho však vo väčších kusoch. V smetiarskych autách rotopressy vytriedený polystyrén popučia a pomiešajú s inými plastami. V takejto  forme ho recyklátor už nevie materiálovo zhodnocovať,“ dodáva Brinzík. S odborníčkami z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky pripravuje NATUR-PACK kampaň vhodnejšieho triedenia polystyrénu. „Pri väčších množstvách, napríklad aj v prípade doručenia elektroniky, je správnejšie polystyrén odovzdať v zbernom dvore,“ odporúča  konzultantka Veronika Hagovská. INCIEN už dokonca vypracoval mapu zberných miest, ktoré zabezpečujú zber čistého polystyrénu. „V Bratislave sme zaznamenali veľmi pozitívne reakcie na kontajnery na polystyrén vo vybraných zberných dvoroch. Ľudia ich vo veľkom využívajú. Podobne zareagovali aj obyvatelia Starej Ľubovne, kde im zberová spoločnosť EKOS umožnila nosiť polystyrén do samostatného kontajnera,“ dodáva Marek Brinzík.

Nechcené darčeky

Pokiaľ chceme niekoho obdarovať, mali by sme sa riadiť zlatým príslovím: Menej je viac. Nevhodne zvolené či nechcené darčeky totiž tiež končia v odpade. V období Vianoc je to najviditeľnejšie. „U nás v rodine neberieme Vianoce za čas plnenia prianí. Sme praktickí. Deťom darujeme to, čo potrebujú, napríklad kvalitné peňaženky, alebo termosky na čaj,“ vysvetľuje Lucia Ševčeková. Luciine deti pod stromček okrem praktických drobností dostali napríklad aj výlety. Darčeky im navyše nebalia do papiera, ale im ich skrývajú. Pod stromčekom si nachádzajú indície, ktoré ich dovedú ku skrýši s darčekom. „Namiesto rýchleho trhania papierov sa takto celá rodina aj pol hodinu zabávame pri hľadaní,“ dodáva Lucia.

Iný prístup k obdarovávaniu nielen počas Vianoc odporúča aj konzultantka pre udržateľnosť Veronika Hagovská: „Veľa pekných vecí vieme vyrobiť sami. Vďačným darčekom môžu byť aj lístky do divadla, návšteva a podpora útulkov, rôzne kurzy, podpora charitatívnych projektov alebo projektov s environmentálnou a sociálnou pridanou hodnotou, poukážky do lokálnych prevádzok, či bezobalových obchodov.” Veronika Hagovská tiež vystríha pred každoročným nákupom nových trendových vianočných ozdôb, ktoré napokon tiež končia v odpade alebo v spaľovniach. Zväčša sú totiž vyrobené so zmesových a nerecyklovateľných materiálov.

Článok bol pripravený v spolupráci so spoločnosťou NATUR-PACK.