Týmto obľúbeným darom nič nepokazíte. Knižné blogerky radia, ako dobre vyberať a nehromadiť neprečítané knihy
Silvia Mabena
Silvia Mabena

Týmto obľúbeným darom nič nepokazíte. Knižné blogerky radia, ako dobre vyberať a nehromadiť neprečítané knihy

Kniha je univerzálny a zároveň osobný darček. To je dôvod, prečo návštevnosť kamenných a internetových kníhkupectiev pred Vianocami láme rekordy. Máme pre vás odporúčania, ako predísť syndrómu hromadenia neprečítaných kníh.

Blogerky Jana Šlinská a Hana Zavřelová Gallová píšu pre druhých o svojej najväčšej záľube – o knihách. Ich tipy sú pre mnohých zaručeným kompasom. — Foto: J. Gombošová, Archív H. Zavřelovej Gallovej

Knižné blogerky Jana Šlinská a Hanka Zavřelová Gallová sú ozajstné knihomoľky. Ročne prečítajú vyše sto kníh. Svoje dojmy zdieľajú na sociálnych sieťach a tápajúci čitatelia sa aj vďaka nim dokážu zorientovať v ponuke najnovších titulov. Pre Dobré noviny pridali tipy, ako si budovať nadčasovú knižnicu, čo robiť, aby nás nezavalili „jednorazovky“, a kto všetko sa poteší knihe z druhej ruky.

Podľa obálky si blogerka Jana Šlinská knihy nevyberá, pretože nemusí odrážať kvalitu obsahu. „Páčia sa mi typografické obálky bez fotiek... Nazvala by som ich menej komerčné,“ dodáva Jana. Foto: J. Gombošová

Nápomocné blogy

Kedysi ľuďom pomáhali najmä recenzie a knižné magazíny, dnes sa príležitostní čitatelia orientujú podľa blogerov. Najmä, ak im pri nich vyšlo niekoľko dobrých tipov na knihu. Jana Šlinská píše o knihách na sociálne siete od roku 2013. Na Instagrame je známa ako _dzejny a sleduje ju vyše 19-tisíc ľudí. Za recenzentku sa nepovažuje. „Je to moja záľuba. Pocitovo si vyberám knihy, ktoré sa mi páčia a tie potom hodnotím. Moje recenzie majú skôr odporúčací charakter,” hovorí Janka, ktorá si vypestovala akýsi šiesty zmysel pre dobrú knihu. „Ak sledujete knižných blogerov a ich dojmy z kníh, viete si vyskladať ich solídny psychologický obraz. Každý zažil niečo iné a niečo iné ho formovalo. Má radosť z inej knihy,“ vysvetľuje Hanka Zavřelová Gallová, prečo jeden bloger nemôže byť radcom pre všetkých.

Hanka Zavřelová Gallová začala o knihách písať pred tromi rokmi na materskej dovolenke s druhým synčekom. „Po čitateľskom útlme sa vo mne prebudil hlad všetko dohnať. Dokonca ma obvinili, že priveľa čítam. Ťažko týmto kritikom vysvetlím, že viem rýchlo čítať. 20 rokov profesionálne čítam v práci, naučila som sa to,“ smeje sa Hanka, ktorá je aj televíznou moderátorkou. Foto: FACEBOOK/Hankine knihy

„Je dôležité sa poznať a netlačiť sa do niečoho, čo ma nebaví. Ak všetci čítajú nejakú klasiku alebo 50 odtieňov sivej a viem, že to nebude moja šálka kávy, tak to treba vypustiť,“ radí mamina, ktorá o knihách píše „pod haštagom“ Hankine knihy.  „Knihy si vyberám trochu podľa anotácií. Veľkú váhu pri výbere má aj vydavateľstvo, pretože za tie roky už viem, čo ktoré vydavateľstvo vydáva. Zároveň mám svojich obľúbených autorov a autorky,“ prezrádza svoj recept Jana Šlinská.

Niektorí blogeri do svojich dojmov vkladajú úryvky z kníh alebo fotografie. „Cítim to ako obrovský záväzok, ak si niekto vyberie knihu na základe môjho odporúčania, lebo tie knihy aj kvôli cene papiera, aj kvôli zvyšujúcim sa nákladom išli hore, nie je to lacná záležitosť,“ priznáva blogerka Hanka. Foto: FACEBOOK/Hankine knihy

„Recenzie sú užitočné. Čítam ich. Existujú systémy ako Good reads, kde pridávajú dojmy ku konkrétnym knihám ľudia z celého sveta. Prečítam si tam, čo im na knihe vadilo alebo čím ich nadchla,“ hovorí Hanka, ako hľadá tipy pre seba. Tiež sleduje obľúbené vydavateľstvá a autorov. Pri hľadaní milého darčeka pre blízkeho treba myslieť na jeho obľúbený žáner. Blogerky tiež radia zájsť so zoznamom kníh, ktoré vás zaujali na prvé počutie, do kamenného kníhkupectva. Mnohé majú kútiky na čítanie a kaviarne. Prezrime si tam v pokoji knihy a prečítajme si z nich stránku. „Hoci je lacnejšie knihy objednávať online a nákup vyriešiť klikom od počítača, doprajme si čas ku knihe prísť. Chytiť si ju, pozrieť si ju. Až vtedy zistíme, či nás zaujme natoľko, že by sme tam najradšej sedeli a čítali,“ dodáva blogerka Hanka. Zaujímavosťou je, že nové knihy väčšina ľudí ovoniava. Pre toto správanie dokonca existuje výraz – bibliosmia

Máloktorý darček dokáže tak pohladiť dušu a vyčarovať silné emócie ako kniha. Podľa minuloročného svetového prieskumu čitateľských návykov sú najvášnivejšími čitateľmi v Európe Fíni, Poliaci a Estónci. V starších prieskumoch Eurostatu sa pritom až jedna tretina Slovákov priznala, že knihy ignoruje. Foto: PEXELS/Pixabay

Ako si budovať dobrú knižnicu?

Buďme uvážliví – blogerky zásadne odhovárajú od bezhlavého nakupovania všetkých knižných noviniek s nálepkou bestseller. Japonci hŕby nakúpených a neprečítaných kníh na policiach knižnice volajú tsundoku. Ani diela klasikov, ktoré nám nič nehovoria, do osobnej knižnice nepatria.

Dôsledne vyberajme – „V lete čítam trochu menej, lebo som veľa na bicykli a na výletoch. Priemerne za mesiac prečítam tých šesť – sedem kníh. Vyberám si knihy, o ktorých si myslím, že si ich nechám. Málokedy sa mi stane, že mi kniha nesadne,“ hovorí blogerka _dzejny.

Vedci dokázali, že čítanie predlžuje život. Už 30 minút čítania denne pridáva milovníkom kníh takmer dva roky. Tieto zistenia priniesol časopis Social Science & Medicine. Čítanie beletrie zasa pomáha spomaliť vývoj degeneratívnych ochorení nervovej sústavy (demencie či Alzheimerovej choroby). Foto: PEXELS/Y. Koppens, Koshevayak

Vyberajme aj na burzách – Hanka Zavřelová Gallová prečíta za mesiac priemerne 12 kníh. Nie všetky má z kníhkupectva. „Mám rada antikvariáty, knižné burzy, kde staršie knihy kúpite podstatne lacnejšie. Viete sa takto dostať k úžasným starým vydaniam obľúbených kníh,“ radí Hanka. „Pri výbere novších titulov myslím na vydavateľstvá, ktoré kúpou rada podporím,“ dodáva knižná blogerka.

Časť knižnice sa zmestí aj do čítačky – stovky kníh, ktorými sa nepotrebujete kochať a chcete si ich prečítať na dovolenke alebo počas dlhej cesty, napcháte do subtílneho prístroja. „Čítačka je oproti ťažkej 500-stranovej knihe v kabelke oveľa príjemnejšia,“ poznamenáva blogerka Hanka. 

„Knižnica je veľmi ekologický spôsob, ako sa venovať knihám. Pre mnohých je to aj jediný spôsob, ako sa k nim dostať, pretože knihy niečo stoja,“ konštatuje blogerka Jana Šlinská. Foto: J. Gombošová, INSTAGRAM/_dzejny

Nechcené knihy radšej darujme

„Pre niekoho možno odpad, pre iného poklad,“ stručne vysvetľuje blogerka Hanka, prečo knihy, ktoré nechceme, by sme mali posúvať do ďalších rúk. Druhú šancu knihám dávajú aj kníhkupectvá. „Z analýzy za rok 2019 vyplýva, že v ponuke sme mali len približne 7 % kusov kníh, ktoré sa v štandardnom čase nepredali a vrátili sme ich vydavateľom. Tieto vrátené knihy sa pritom často predajú neskôr. Stáva sa, že titul, ktorý vyšiel pred rokmi, sa napríklad vďaka novej filmovej adaptácii stane opäť zaujímavým. Knihy sú umením a nestrácajú hodnotu rýchlo - naopak, mnohé ju rokmi ešte získajú,“ hovorí Anna Porubcová, projektová manažérka pre environmentálnu zodpovednosť kníhkupectva Martinus. „Neotáčam knihy bezhlavo na jedno prečítanie, skôr si budujem knižnicu. Ak sa taká kniha objaví, snažím sa urobiť ňou niekomu radosť, darovať ju. Knihy predávam málokedy,“ hovorí Hanka.

Knižné búdky u nás nevznikajú len v parkoch či v kaviarňach. Police s darovanými knihami pribúdajú aj v čakárňach lekárov a v nemocniciach. Foto: S. Mabena

Blogerka Jana Šlinská zvykne knihy, pre ktoré nemá miesto v knižnici, posúvať náruživým čitateľom v rodine. Nechávala ich tiež vo vestibule činžiaku či v knižných búdkach. Knihy si medzi sebou vymieňajú aj kolegovia na viacerých pracoviskách a za symbolické sumy sa dajú rýchlo rozpredať na bazároch a cez sociálne siete. To, čo by sme najradšej vyhodili, môžu na obnovu svojho fondu využiť aj knižnice. „Mám kamarátku, ktorá pracuje v knižnici. Keď som jej naposledy poslala balík kníh, plakala od radosti. Cez knižnicu vaše nechcené knihy potešia veľmi veľa ľudí,“ hovorí blogerka Hanka. Rovnako aj pred Vianocami porozmýšľajme, koho by mohli potešiť knihy, ktoré sme vyradili z plných políc. Darovať knihu z druhej ruky, pokiaľ je zachovalá, nie je neslušné.

Modrý kontajner knihami nekŕmime

Pred niekoľkými rokmi boli knihy vyňaté  spod rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Hoci je to nelogické, zo zákona ich nemožno hádzať do modrého kontajnera na papier, pretože nikto za ne neplatí recyklačné poplatky. Argumentom pre vyňatie bolo, že knihy sú kultúrnym dedičstvom, ktoré treba zachovať, nie vyhadzovať. Bezcenné zastarané skriptá, učebnice či manuály ale „opatruje“ málokto. „Z našich analýz vyplýva, že ľudia pravidelne vhadzujú knihy do triedeného zberu. Tí, čo nevedia o ich legislatívnej výnimke, ich dávajú do papiera. Tí čo o tejto výnimke vedia, knihy vyhadzujú do zmesového kontajnera, čo je veľká škoda. Knihy sú zdrojom veľmi kvalitného papiera,“ vysvetľuje Marek Brinzík, riaditeľ pre vzťahy s verejnosťou spoločnosti NATUR-PACK.

„Knihy radšej venujme antikvariátom a knižniciam, prípadne iným inštitúciám. Uprednostňujme ich opätovné využitie pred vyhodením, “ zdôrazňuje environmentalista Marek Brinzík. Foto: NATUR-PACK, PEXELS/Pixabay

Zastarané knihy a publikácie treba nosiť na zberné dvory alebo do výkupní papiera. Tam požadujú, aby boli odstránené tvrdé obálky kníh. „Bez ohľadu na zákony, knihy u nás končia v triedenom zbere a na ich recykláciu sa skladajú výrobcovia iných papierových výrobkov, čo nepovažujeme za úplne férové,“ konštatuje Marek Brinzík. Tento legislatívny lapsus zároveň znemožňuje, aby odborníci pri environmentálnej osvete a výchove odporučili triedenie kníh do modrého kontajnera.

Znovuobjavené knižnice

Veľa ľudí využíva knižnicu z finančných dôvodov. Navštevujú ju často mamičky na materskej a seniori, ktorí si nemôžu dovoliť kupovať toľko kníh, koľko by chceli čítať,“ vysvetľuje blogerka Jana Šlinská, ktorá v súčasnosti pracuje pre Mestskú knižnicu v Bratislave. Zároveň priznáva, že preukaz do knižnice sama začala využívať len nedávno. Seniori a študenti si ho vybavia dokonca so zľavou na členskom. „Knižnica svoj fond aktualizuje neustále. Ľudia tam naozaj nájdu aj knižné novinky, nielen staré tituly,“ vysvetľuje Jana.

Skúsme zistiť, či knižnica v našom meste neorganizuje trhy použitých kníh. Počas obľúbenej Bratislavskej burzy kníh sa naposledy vyzbieralo vyše 4 600 eur na nákup nových kníh do fondu a nových zvukových kníh do Oddelenia pre nevidiacich a slabozrakých. Zdroj: Mestská knižnica v Bratislave Foto: A. Šakový, M. Levásovská

Väčšina knižníc prijíma od darcov použité knihy. Tie potom za symbolické ceny rozpredáva na burzách, aby získala prostriedky na obnovenie svojho fondu najnovšími titulmi. „Hocikedy počas roka môžu ľudia nosiť čítané knižky do knižnice. Tam skontrolujú, v akom sú stave. Niektoré idú rovno do fondu, iné na burzu. Takto vzniká ekologické koliesko,“ hovorí za Mestskú knižnicu Bratislava Jana Šlinská. Táto knižnica v našom hlavnom meste za prvý polrok 2022 evidovala viac než 3 200 registrovaných užívateľov a 42 000 osobných návštev na svojich pracoviskách. Spolu zrealizovali viac než 100 000 výpožičiek kníh. 

Jana Šlinská 11 rokov pracovala v sieti kníhkupectiev, kde vystriedala viacero pozícií. V súčasnosti pracuje ako PR manažérka Mestskej knižnice v Bratislave. Zostala pri knihách a ich marketingu, len vymenila kníhkupectvo za knižnicu. Vo svojej súkromnej knižnici majú s priateľom obdivuhodných 3 000 kúskov. Foto: J. Gombošová, INSTAGRAM/_dzejny

S čítaním na tom nie sme najlepšie

Do medzinárodných prieskumov PIRLS a PISA čitateľských zručností boli zapojení aj slovenskí štvrtáci základných škôl a 15-roční žiaci. V posledných testovaniach slovenskí štvrtáci dosiahli v čitateľskej gramotnosti podobné výsledky ako priemer krajín EÚ a OECD, ktoré združuje 38 najrozvinutejších štátov sveta. Pri testovaní 15-ročných detí sa Slovensko umiestnilo už pod priemerom krajín OECD a navyše sa jeho výsledok zhoršil oproti testovaniu v roku 2009.  „Máme aj údaje o postojoch detí k čítaniu, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú ich čitateľské návyky. Slovenskí žiaci majú čítanie menej radi ako priemer žiakov z krajín OECD. Na Slovensku 23 % štvrtákov tvrdí, že neradi čítajú, priemer krajín OECD je 16 %,“ hovorí Daniela Sochorová z občianskeho združenia Krajina čitateľov. Nevynikáme, žiaľ, ani v čitateľskom sebavedomí. „U štvrtákov sa len 44 % žiakov cíti v čítaní isto, čo je najnižšie z krajín V4. Pre porovnanie, v Poľsku je to až 59 %,“ dodáva Daniela Sochorová. O čítaní dospelých takéto štatistiky neexistujú.

„Zatiaľ k nám cez Knihovrátok doputovalo vyše 200 000 kníh. Len malý zlomok sme vyhodnotili ako nepredajný, “ hovorí Anna Porubcová z Martinusu o službe, cez ktorú môžu zákazníci zakúpenú knihu odpredať späť kníhkupectvu. To ju potom opäť ponúkne na predaj za mierne zvýhodnenú cenu. Foto: Martinus

Článok bol pripravený v spolupráci so spoločnosťou NATUR-PACK.

Už ste čítali?

Jusufova rodina zmenila Šamorín na hlavné mesto zmrzliny: Práškové…

Vraví sa, že Juhoslovania sú všade. Niektorí Šamorínčania…

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Aj keď je úplne nevidiaca, učí na strednej škole: Študenti sa…

Odmalička snívala o tom, že sa bude predvádzať na javisku. Košičanka…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…