Týmto obľúbeným darom nič nepokazíte. Knižné blogerky radia, ako dobre vyberať a nehromadiť neprečítané knihy

Knižné blogerky Jana Šlinská a Hanka Zavřelová Gallová sú ozajstné knihomoľky. Ročne prečítajú vyše sto kníh. Svoje dojmy zdieľajú na sociálnych sieťach a tápajúci čitatelia sa aj vďaka nim dokážu zorientovať v ponuke najnovších titulov. Pre Dobré noviny pridali tipy, ako si budovať nadčasovú knižnicu, čo robiť, aby nás nezavalili „jednorazovky“, a kto všetko sa poteší knihe z druhej ruky.

Nápomocné blogy

Kedysi ľuďom pomáhali najmä recenzie a knižné magazíny, dnes sa príležitostní čitatelia orientujú podľa blogerov. Najmä, ak im pri nich vyšlo niekoľko dobrých tipov na knihu. Jana Šlinská píše o knihách na sociálne siete od roku 2013. Na Instagrame je známa ako _dzejny a sleduje ju vyše 19-tisíc ľudí. Za recenzentku sa nepovažuje. „Je to moja záľuba. Pocitovo si vyberám knihy, ktoré sa mi páčia a tie potom hodnotím. Moje recenzie majú skôr odporúčací charakter,” hovorí Janka, ktorá si vypestovala akýsi šiesty zmysel pre dobrú knihu. „Ak sledujete knižných blogerov a ich dojmy z kníh, viete si vyskladať ich solídny psychologický obraz. Každý zažil niečo iné a niečo iné ho formovalo. Má radosť z inej knihy,“ vysvetľuje Hanka Zavřelová Gallová, prečo jeden bloger nemôže byť radcom pre všetkých.

„Je dôležité sa poznať a netlačiť sa do niečoho, čo ma nebaví. Ak všetci čítajú nejakú klasiku alebo 50 odtieňov sivej a viem, že to nebude moja šálka kávy, tak to treba vypustiť,“ radí mamina, ktorá o knihách píše „pod haštagom“ Hankine knihy.  „Knihy si vyberám trochu podľa anotácií. Veľkú váhu pri výbere má aj vydavateľstvo, pretože za tie roky už viem, čo ktoré vydavateľstvo vydáva. Zároveň mám svojich obľúbených autorov a autorky,“ prezrádza svoj recept Jana Šlinská.

„Recenzie sú užitočné. Čítam ich. Existujú systémy ako Good reads, kde pridávajú dojmy ku konkrétnym knihám ľudia z celého sveta. Prečítam si tam, čo im na knihe vadilo alebo čím ich nadchla,“ hovorí Hanka, ako hľadá tipy pre seba. Tiež sleduje obľúbené vydavateľstvá a autorov. Pri hľadaní milého darčeka pre blízkeho treba myslieť na jeho obľúbený žáner. Blogerky tiež radia zájsť so zoznamom kníh, ktoré vás zaujali na prvé počutie, do kamenného kníhkupectva. Mnohé majú kútiky na čítanie a kaviarne. Prezrime si tam v pokoji knihy a prečítajme si z nich stránku. „Hoci je lacnejšie knihy objednávať online a nákup vyriešiť klikom od počítača, doprajme si čas ku knihe prísť. Chytiť si ju, pozrieť si ju. Až vtedy zistíme, či nás zaujme natoľko, že by sme tam najradšej sedeli a čítali,“ dodáva blogerka Hanka. Zaujímavosťou je, že nové knihy väčšina ľudí ovoniava. Pre toto správanie dokonca existuje výraz – bibliosmia. 

Ako si budovať dobrú knižnicu?

Buďme uvážliví – blogerky zásadne odhovárajú od bezhlavého nakupovania všetkých knižných noviniek s nálepkou bestseller. Japonci hŕby nakúpených a neprečítaných kníh na policiach knižnice volajú tsundoku. Ani diela klasikov, ktoré nám nič nehovoria, do osobnej knižnice nepatria.

Dôsledne vyberajme – „V lete čítam trochu menej, lebo som veľa na bicykli a na výletoch. Priemerne za mesiac prečítam tých šesť – sedem kníh. Vyberám si knihy, o ktorých si myslím, že si ich nechám. Málokedy sa mi stane, že mi kniha nesadne,“ hovorí blogerka _dzejny.

Vyberajme aj na burzách – Hanka Zavřelová Gallová prečíta za mesiac priemerne 12 kníh. Nie všetky má z kníhkupectva. „Mám rada antikvariáty, knižné burzy, kde staršie knihy kúpite podstatne lacnejšie. Viete sa takto dostať k úžasným starým vydaniam obľúbených kníh,“ radí Hanka. „Pri výbere novších titulov myslím na vydavateľstvá, ktoré kúpou rada podporím,“ dodáva knižná blogerka.

Časť knižnice sa zmestí aj do čítačky – stovky kníh, ktorými sa nepotrebujete kochať a chcete si ich prečítať na dovolenke alebo počas dlhej cesty, napcháte do subtílneho prístroja. „Čítačka je oproti ťažkej 500-stranovej knihe v kabelke oveľa príjemnejšia,“ poznamenáva blogerka Hanka. 

Nechcené knihy radšej darujme

„Pre niekoho možno odpad, pre iného poklad,“ stručne vysvetľuje blogerka Hanka, prečo knihy, ktoré nechceme, by sme mali posúvať do ďalších rúk. Druhú šancu knihám dávajú aj kníhkupectvá. „Z analýzy za rok 2019 vyplýva, že v ponuke sme mali len približne 7 % kusov kníh, ktoré sa v štandardnom čase nepredali a vrátili sme ich vydavateľom. Tieto vrátené knihy sa pritom často predajú neskôr. Stáva sa, že titul, ktorý vyšiel pred rokmi, sa napríklad vďaka novej filmovej adaptácii stane opäť zaujímavým. Knihy sú umením a nestrácajú hodnotu rýchlo - naopak, mnohé ju rokmi ešte získajú,“ hovorí Anna Porubcová, projektová manažérka pre environmentálnu zodpovednosť kníhkupectva Martinus. „Neotáčam knihy bezhlavo na jedno prečítanie, skôr si budujem knižnicu. Ak sa taká kniha objaví, snažím sa urobiť ňou niekomu radosť, darovať ju. Knihy predávam málokedy,“ hovorí Hanka.

Blogerka Jana Šlinská zvykne knihy, pre ktoré nemá miesto v knižnici, posúvať náruživým čitateľom v rodine. Nechávala ich tiež vo vestibule činžiaku či v knižných búdkach. Knihy si medzi sebou vymieňajú aj kolegovia na viacerých pracoviskách a za symbolické sumy sa dajú rýchlo rozpredať na bazároch a cez sociálne siete. To, čo by sme najradšej vyhodili, môžu na obnovu svojho fondu využiť aj knižnice. „Mám kamarátku, ktorá pracuje v knižnici. Keď som jej naposledy poslala balík kníh, plakala od radosti. Cez knižnicu vaše nechcené knihy potešia veľmi veľa ľudí,“ hovorí blogerka Hanka. Rovnako aj pred Vianocami porozmýšľajme, koho by mohli potešiť knihy, ktoré sme vyradili z plných políc. Darovať knihu z druhej ruky, pokiaľ je zachovalá, nie je neslušné.

Modrý kontajner knihami nekŕmime

Pred niekoľkými rokmi boli knihy vyňaté  spod rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Hoci je to nelogické, zo zákona ich nemožno hádzať do modrého kontajnera na papier, pretože nikto za ne neplatí recyklačné poplatky. Argumentom pre vyňatie bolo, že knihy sú kultúrnym dedičstvom, ktoré treba zachovať, nie vyhadzovať. Bezcenné zastarané skriptá, učebnice či manuály ale „opatruje“ málokto. „Z našich analýz vyplýva, že ľudia pravidelne vhadzujú knihy do triedeného zberu. Tí, čo nevedia o ich legislatívnej výnimke, ich dávajú do papiera. Tí čo o tejto výnimke vedia, knihy vyhadzujú do zmesového kontajnera, čo je veľká škoda. Knihy sú zdrojom veľmi kvalitného papiera,“ vysvetľuje Marek Brinzík, riaditeľ pre vzťahy s verejnosťou spoločnosti NATUR-PACK.

Zastarané knihy a publikácie treba nosiť na zberné dvory alebo do výkupní papiera. Tam požadujú, aby boli odstránené tvrdé obálky kníh. „Bez ohľadu na zákony, knihy u nás končia v triedenom zbere a na ich recykláciu sa skladajú výrobcovia iných papierových výrobkov, čo nepovažujeme za úplne férové,“ konštatuje Marek Brinzík. Tento legislatívny lapsus zároveň znemožňuje, aby odborníci pri environmentálnej osvete a výchove odporučili triedenie kníh do modrého kontajnera.

Znovuobjavené knižnice

„Veľa ľudí využíva knižnicu z finančných dôvodov. Navštevujú ju často mamičky na materskej a seniori, ktorí si nemôžu dovoliť kupovať toľko kníh, koľko by chceli čítať,“ vysvetľuje blogerka Jana Šlinská, ktorá v súčasnosti pracuje pre Mestskú knižnicu v Bratislave. Zároveň priznáva, že preukaz do knižnice sama začala využívať len nedávno. Seniori a študenti si ho vybavia dokonca so zľavou na členskom. „Knižnica svoj fond aktualizuje neustále. Ľudia tam naozaj nájdu aj knižné novinky, nielen staré tituly,“ vysvetľuje Jana.

Väčšina knižníc prijíma od darcov použité knihy. Tie potom za symbolické ceny rozpredáva na burzách, aby získala prostriedky na obnovenie svojho fondu najnovšími titulmi. „Hocikedy počas roka môžu ľudia nosiť čítané knižky do knižnice. Tam skontrolujú, v akom sú stave. Niektoré idú rovno do fondu, iné na burzu. Takto vzniká ekologické koliesko,“ hovorí za Mestskú knižnicu Bratislava Jana Šlinská. Táto knižnica v našom hlavnom meste za prvý polrok 2022 evidovala viac než 3 200 registrovaných užívateľov a 42 000 osobných návštev na svojich pracoviskách. Spolu zrealizovali viac než 100 000 výpožičiek kníh. 

Článok bol pripravený v spolupráci so spoločnosťou NATUR-PACK.