Slovenské aj svetové celebrity naliehavo upozorňujú na problém odpadu. Vieme, ako ho triedime na Slovensku

Podrobná štúdia o tom, ako veľká časť Slovenska triedi odpad, nie je našou najlepšou vizitkou. Úplne sme však neprepadli. V článku sa dozviete:

Najsprávnejší postoj k odpadu je zároveň veľmi ortodoxný. Neprodukovať ho vôbec. Minimálne by sme sa mali zamýšľať nad tým, ako vyhadzovať, čo najmenej odpadu. To evidentne veľa ľudí nerobí. Nielen u nás, ale v celej Európskej únii. Naznačujú to štatistiky Eurostatu. Slovák síce vyhodí ročne menej kilogramov smetí, ako priemerný Európan. Z roka na rok však produkujeme viac odpadov, čo už na pochvalu nie je. 

Triedime, žiaľ, nie sme dôslední

Zistili to environmentalisti zo spoločnosti NATUR-PACK pri skúmaní triedeného zberu komunálneho odpadu vo viacerých slovenských mestách a v obciach. „Nikto nie je dokonalý, ale úroveň znečistenia v zberných nádobách bola naozaj nemilým prekvapením,“ konštatuje environmentalistka Uršula Pomfyová, ktorá je zároveň aj autorkou nedávno zverejnenej štúdie o komunálnom odpade. V niektorých prípadoch sa v kontajneroch na papier a plasty nachádzalo takmer 50% odpadu, ktorý tam nepatril. Najlepšie sa nám darí triediť sklo. Najviac nečistôt v nádobách na triedený zber bolo v Bratislavskom a Košickom kraji. Najdôslednejšie separujú odpad obyvatelia Trnavského a Nitrianskeho kraja. „V princípe, čím väčšie krajské mesto, tým vyššia úroveň znečistenia,“ zhodnotila zistenia Pomfyová. Zaujímavosťou je, že oveľa čistejší je triedený odpad vo vreciach, ktoré zbierajú z domácností z rodinných domov. Do veľkých kontajnerov v mestách ľudia pod rúškom anonymity nahádžu viac hlúpostí.  

Tipy, ako lepšie triediť

Správne by sme mali oddeliť každý materiál, z ktorého je obal. Napríklad biely téglik jogurtu v papierovom obale s hliníkovým viečkom by sme mali rozdeliť do nádob: na plasty, na papier a na kovové obaly. „Zväčša však celý skončí v jednej zbernej nádobe, pravdepodobne na plasty,“ konštatuje  Uršula Pomfyová. Výrazne svoj triedený odpad očistíte, ak sa zbavíte zlozvyku upratovať zvyšky potravín do kartónov od mlieka. Uršula Pomfyová vysvetľuje prečo: „V najlepšej viere v nasledujúci deň vhodíte tento nerecyklovateľný mix  možno aj do správnej zbernej nádoby na kompozitné obaly, ale vlastne pre iný obsah ste prispeli k zvýšeniu nečistôt.“  Dôsledným triedením sa v zberných nádobách zhromažďuje nepotrebné sklo, vybraté druhy plastov, hliníkové obaly, papier a lepenku, ktoré vieme veľmi dobre recyklovať. Ak však nedbalý človek kontajner s plastami znečistí vyhodením obalu s farbou, ktorá sa tam rozleje, recyklovať sa nedá celý obsah kontajnera. Ku kvalitnejšiemu triedeniu recyklovateľných materiálov zrejme prispeje aj zálohový systém, ktorý na Slovensku spustili od januára. Myslí si to aj environmentalistka, ktorá si to v ďalších analýzach skúsi overiť:  „Už dnes na základe informácie od zberových spoločností vieme povedať, že sa výskyt nápojových obalov v triedenom zbere dramaticky znížil. Pritom sa v prechodnom období, do 30. júna predávajú nápoje aj v nezálohovaných obaloch.“

Zvažujte, čo prenášate cez prah dverí

Ak vám na fľaši  šampónu tvrdia, že je zabalený ekologicky, nie je to pravda. Odpad totiž nezmizne vyhodením do správnej zbernej nádoby. „Ekologickejšie obaly sú tie, ktoré sa dajú používať opakovane. Firmy  využívajú napríklad prepravky a palety. Pri jednorazovom obale veľmi nemôžeme hovoriť o jeho ekologickosti.“ vysvetľuje Ivana Maleš z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky. Na Slovensku stále nedokážeme recyklovať všetky odpady. Časť dokonca vyvážame na recykláciu do zahraničia alebo odpad spaľujeme a skládkujeme. Dôsledne si vyberať obaly odporúča aj environmentalistka Pomfyová: „Je na každom z nás, či siahneme po priemernej kvalite globálneho výrobku v krásne farebnom (nerecyklovateľnom) vrecku. Alebo vyberieme slovenský  výrobok, v skvelej kvalite, zabalený do nebieleného papiera. Pri tomto obale sa určite nepomýlime, kam patrí.“

Článok bol pripravený v spolupráci s NATUR-PACK.