Slovenské aj svetové celebrity naliehavo upozorňujú na problém odpadu. Vieme, ako ho triedime na Slovensku
Silvia Mabena
Silvia Mabena

Slovenské aj svetové celebrity naliehavo upozorňujú na problém odpadu. Vieme, ako ho triedime na Slovensku

Top modelka Gisele Bündchen nevezme do ruky plast. Internetový komik Fero Joke na prechádzkach zbiera vyhodené obaly. Pôvabná herečka Kristen Bell je na plagátoch o správnom triedení. Čo robíme s odpadom my, prezrádzajú naše kontajnery.  

Takmer polovicu odpadu v našich košoch tvorí bio odpad, ktorý sa dá premeniť na organické hnojivo, napríklad aj pre váš bylinkový záhon. Environmentalisti zistili, že ho však pričasto hádžeme do zberných nádob na plasty či papier. — Foto: G. Smutná, M. Brinzík

Podrobná štúdia o tom, ako veľká časť Slovenska triedi odpad, nie je našou najlepšou vizitkou. Úplne sme však neprepadli. V článku sa dozviete:

  • v čom sme lepší, ako priemerný obyvateľ Európskej únie.
  • ktoré  regióny Slovenska alchýmiu triedenia zvládajú najlepšie.
  • aké najčastejšie chyby robia Slováci pri triedení odpadu a ako sa im vyvarovať.
  • či je vôbec možný život bez vytvárania odpadov.
Najviac komunálneho odpadu na osobu v Európskej únii produkujú Dáni, Gréci a Nemci. Do bežného života by pritom stačilo zaviesť drobné zmeny, aby odpadkov bolo menej. Top modelka Gisele Bündchen si napríklad nosí vodu zásadne vo svojej sklenej fľaši a vyhýba sa aj jednorazovým igelitkám. Foto: PEXELS/life on film, TWITTER/@giseledaily,

Najsprávnejší postoj k odpadu je zároveň veľmi ortodoxný. Neprodukovať ho vôbec. Minimálne by sme sa mali zamýšľať nad tým, ako vyhadzovať, čo najmenej odpadu. To evidentne veľa ľudí nerobí. Nielen u nás, ale v celej Európskej únii. Naznačujú to štatistiky Eurostatu. Slovák síce vyhodí ročne menej kilogramov smetí, ako priemerný Európan. Z roka na rok však produkujeme viac odpadov, čo už na pochvalu nie je. 

Zdroj: Eurostat

Triedime, žiaľ, nie sme dôslední

Zistili to environmentalisti zo spoločnosti NATUR-PACK pri skúmaní triedeného zberu komunálneho odpadu vo viacerých slovenských mestách a v obciach. „Nikto nie je dokonalý, ale úroveň znečistenia v zberných nádobách bola naozaj nemilým prekvapením,“ konštatuje environmentalistka Uršula Pomfyová, ktorá je zároveň aj autorkou nedávno zverejnenej štúdie o komunálnom odpade. V niektorých prípadoch sa v kontajneroch na papier a plasty nachádzalo takmer 50% odpadu, ktorý tam nepatril. Najlepšie sa nám darí triediť sklo. Najviac nečistôt v nádobách na triedený zber bolo v Bratislavskom a Košickom kraji. Najdôslednejšie separujú odpad obyvatelia Trnavského a Nitrianskeho kraja. „V princípe, čím väčšie krajské mesto, tým vyššia úroveň znečistenia,“ zhodnotila zistenia Pomfyová. Zaujímavosťou je, že oveľa čistejší je triedený odpad vo vreciach, ktoré zbierajú z domácností z rodinných domov. Do veľkých kontajnerov v mestách ľudia pod rúškom anonymity nahádžu viac hlúpostí.  

Uršula Pomfyová si myslí, že štúdia môže pomôcť obciam a mestám pri vypracovávaní lepšej stratégie nakladania s komunálnym odpadom. „Štúdia môže byť aj témou na bakalársku prácu alebo pomôže pri ďalšom výskume vzorcov správania sa ľudí pri triedení odpadu,“ dodáva environmentalistka. Foto: NATUR-PACK

Najčastejšie chyby Slovákov pri triedení odpadu:

  • zmesový komunálny odpad nedbalo hádžeme do farebných zberných nádob na papier, plasty alebo sklo. Nepatrí tam.
  • črepy keramiky a zrkadiel nie sú sklo. Nesprávne ich vhadzujeme do zelených kontajnerov.
  • papierové krabice, plastové obaly či obaly od džúsov a mlieka zabúdame stláčať. Zberné nádoby sa rýchlo naplnia a neefektívne sa v nich odváža vzduch, namiesto väčšieho množstva stlačených vytriedených odpadov.
  • vo vyhodených obaloch pričasto zabúdame nespotrebovaný obsah. Pokazené mlieko v kartóne, jogurt, nespotrebovaná marmeláda alebo zvyšky náterovej farby znehodnocujú vytriedený odpad v celom kontajneri.  
  • nebývame pozorní voči kombinovaným obalom. Vyhadzujeme  obaly z džúsov alebo fóliové vrecúška z potravín do papiera.    
Britov prinútili zamyslieť sa nad odpadmi, ktoré produkujú, veľmi originálne. Verejnoprávna stanica Channel 4 vysiela šou s celebritami, ktoré niekoľko dní nosia na sebe svoj odpad. Urobila tak aj speváčka z Atomic Kitten, Kerry Katona. Na Slovensku sa jednou z tvárí dôsledného triedenia nápojových obalov stal komik Fero Joke. Vyhodené plastové fľaše z prírody zbiera aj v súkromí. Foto: TWITTER/Kerry Katona, FACEBOOK/Fero Joke

Tipy, ako lepšie triediť

Správne by sme mali oddeliť každý materiál, z ktorého je obal. Napríklad biely téglik jogurtu v papierovom obale s hliníkovým viečkom by sme mali rozdeliť do nádob: na plasty, na papier a na kovové obaly. „Zväčša však celý skončí v jednej zbernej nádobe, pravdepodobne na plasty,“ konštatuje  Uršula Pomfyová. Výrazne svoj triedený odpad očistíte, ak sa zbavíte zlozvyku upratovať zvyšky potravín do kartónov od mlieka. Uršula Pomfyová vysvetľuje prečo: „V najlepšej viere v nasledujúci deň vhodíte tento nerecyklovateľný mix  možno aj do správnej zbernej nádoby na kompozitné obaly, ale vlastne pre iný obsah ste prispeli k zvýšeniu nečistôt.“  Dôsledným triedením sa v zberných nádobách zhromažďuje nepotrebné sklo, vybraté druhy plastov, hliníkové obaly, papier a lepenku, ktoré vieme veľmi dobre recyklovať. Ak však nedbalý človek kontajner s plastami znečistí vyhodením obalu s farbou, ktorá sa tam rozleje, recyklovať sa nedá celý obsah kontajnera. Ku kvalitnejšiemu triedeniu recyklovateľných materiálov zrejme prispeje aj zálohový systém, ktorý na Slovensku spustili od januára. Myslí si to aj environmentalistka, ktorá si to v ďalších analýzach skúsi overiť:  „Už dnes na základe informácie od zberových spoločností vieme povedať, že sa výskyt nápojových obalov v triedenom zbere dramaticky znížil. Pritom sa v prechodnom období, do 30. júna predávajú nápoje aj v nezálohovaných obaloch.“

Nakupovanie tovarov v jednoduchých obaloch, prípadne bezobalovo je ekologické. Môže sa tak vyvinúť tlak na výrobcov, aby upustili od kompozitných obalov, ktoré sa ťažko triedia. V kampani to zdôrazňuje aj americká herečka Kristen Bell. Foto: Ethical marketing news, NATUR-PACK

„Veda či bieda triediť“

Je výstižný podtitul nedávno zverejnenej štúdie NATUR-PACKu, ktorá veľa prezrádza o tom, ako triedime odpad. Vznikala štyri roky a jej autori tvrdia, že na Slovensku sa zrejme ešte nikto nehrabal toľko v triedenom zbere, ako oni. Boli sme v teréne v horúčavách, aj v mrazoch. Pálilo slnko, aj snežilo. Uväznení v ochranných oblekoch v prevádzkach zberových spoločností a obcí, kde „vonia“ odpad,“ hovorí úsmevne o práci na analýzach autorka štúdie, Uršula Pomfyová. So samosprávami, dobrovoľníkmi a ďalšími organizáciami totiž prezreli 13 ton komunálneho odpadu a NATUR-PACK vyhodnotil 100 analýz. Závery tejto štúdie môžu pomôcť laikom aj odborníkom.

Zvažujte, čo prenášate cez prah dverí

Ak vám na fľaši  šampónu tvrdia, že je zabalený ekologicky, nie je to pravda. Odpad totiž nezmizne vyhodením do správnej zbernej nádoby. Ekologickejšie obaly sú tie, ktoré sa dajú používať opakovane. Firmy  využívajú napríklad prepravky a palety. Pri jednorazovom obale veľmi nemôžeme hovoriť o jeho ekologickosti.“ vysvetľuje Ivana Maleš z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky. Na Slovensku stále nedokážeme recyklovať všetky odpady. Časť dokonca vyvážame na recykláciu do zahraničia alebo odpad spaľujeme a skládkujeme. Dôsledne si vyberať obaly odporúča aj environmentalistka Pomfyová: „Je na každom z nás, či siahneme po priemernej kvalite globálneho výrobku v krásne farebnom (nerecyklovateľnom) vrecku. Alebo vyberieme slovenský  výrobok, v skvelej kvalite, zabalený do nebieleného papiera. Pri tomto obale sa určite nepomýlime, kam patrí.“

Dobrou správou je, že sa viac dbá o triedenie bio odpadu. Špeciálne nádoby pribudli cez víkend aj v bratislavskej Dúbravke. Ivana Maleš, ktorá tiež vzdeláva ľudí, ako viesť život bez vyhadzovania smetí, rozhodne tvrdí: „Najekologickejší obal je žiaden obal.“ Foto: I. Maleš, M. Brinzík

Bio odpad pod drobnohľadom

V rodine ekonómky Gabriely Smutnej z Topoľčian separujú bio odpad už tretí rok. Mesto domácnostiam rozdalo uzatvárateľné vedierka, ktoré obyvatelia raz do týždňa odovzdávajú. „Vedierko máme v špajzy a vôbec nezapácha. Dostali sme k nemu podrobné informácie, čo do neho patrí,“ hovorí Gabriela. Bio odpadu je v našich košoch asi 45 %. „Ak vytriedime túto zložku, výrazne prispejeme aj k znižovaniu skleníkových plynov. Tento druh odpadu dokážeme jednoducho premeniť na hodnotné hnojivo, ktoré zlepšuje kvalitu pôdy a zvyšuje jej  biodiverzitu a schopnosť viazať uhlík,“ vysvetľuje Ivana Maleš. Väčšina miest a obcí zber kuchynského a záhradného odpadu už zaviedla. Systémovo sa konečne podľa Ivany Maleš  rozhodli riešiť tento druh odpadu aj v dvoch najväčších slovenských mestách, v Bratislave a v Košiciach. Bratislava zapojila už štyri mestské časti do triedenia bio odpadu. Od mája pribudnú nádoby na odpad z kuchyne aj na najväčšom sídlisku na Slovensku –  v Petržalke.

Článok bol pripravený v spolupráci s NATUR-PACK.

Už ste čítali?

Jusufova rodina zmenila Šamorín na hlavné mesto zmrzliny: Práškové…

Vraví sa, že Juhoslovania sú všade. Niektorí Šamorínčania…

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Aj keď je úplne nevidiaca, učí na strednej škole: Študenti sa…

Odmalička snívala o tom, že sa bude predvádzať na javisku. Košičanka…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…