Jeden muž presvedčil celú Ameriku, že slanina na raňajky je zdravá. Stačilo vymysliet dobrú reklamu
Reklamný mág dokázal počas svojej kariéry spropagovať tie najzvláštnejšie veci. Husárskym kúskom bolo predať slaninu ako zdravú potravinu.
Verte či nie, ľudí bolo treba presvedčiť, aby jedli na raňajky slaninu, a to najmä „za veľkou mlákou“ v Spojených štátoch. Všetko zmenil jediný človek, génius reklamného sveta, Edward Bernays, ktorý presvedčil takmer celú Ameriku, že nič lepšie ako si dať ráno slaninu, nemôžu pre seba urobiť.
Chcete byť morálni a zdraví? Dajte si cereálie
Ešte pred koncom 19. storočia v USA raňajkám nepripisovali žiadnu zvláštnu dôležitosť. Podľa autorky kníh o histórii jedla Abigal Carrollovej jedli ľudia jednoducho ráno to, čo sa im zvýšilo z predchádzajúceho dňa. Na stoloch sa časom začali objavovať vajcia, pretože tie sliepky znášali už skoro ráno a jedlá z vajec dokázali nasýtiť na dlhú dobu. Podľa autorky knihy o histórii raňajok Heather Andersonovej sa pomaly na stoloch začalo objavovať aj údené bravčové mäso a prvé napodobneniny slaniny. Keď sa však ľudia koncom 19. storočia začali sťahovať z dedín do miest a začali pracovať v továrňach a kanceláriách, kde väčšinu dňa stáli či sedeli, začali rozmýšľať nad tým, či sú pre nich sýte farmárske raňajky tým pravým.
Šancu na zmenu životného štýlu využili šikovne náboženskí fanatici – adventisti siedmeho dňa, ktorí predstavili ľuďom jedenie nevýraznej celozrnnej pšenice ako spôsob boja proti zlému zdraviu. Kazatelia a pastori vedeli veľmi dobre, čo ľuďom odporúčajú, pretože t boli oni, ktorý vynašli prvé suché celozrnné raňajkové cereálie, na ktorých mohli veľmi dobre zarobiť. Guardian informoval o tom, že jeden z podnikateľov a zároveň náboženských fanatikov, John Harvey Kellogg, ľudí presviedčal o tom, že masturbáciu, ktorú považoval za najväčšie zlo, môžu zdravé jedlá ako kukuričné vločky „vyliečiť“. Umlčaným dodatkom bolo len to, že na tejto výnimočnej liečbe zarobil množstvo peňazí. Táto moralizujúca rétorika presvedčila tisíce ľudí, a tak na začiatku 20. storočia ľudia raňajkovali ľahké jedlá. Pastori totiž hlásali, že vďaka týmto raňajkám budú v práci výkonnejší.
A čo slanina?
Po objavení vitamínov netrvalo dlho a raňajkové cereálie boli vyhlásené za zdroj každého vitamínu pod Slnkom, vďaka čomu bola ich konzumácia ešte dôležitejšia. Zatiaľ čo sa cereálie predávali ako teplé rožky, mäsový priemysel chcel získať na raňajkových stoloch Američanov rovnaký priestor. Spoločnosť Beech-Nut Packing Company kontaktovala muža, ktorý ako jediný mohol vrátiť mäso a najmä slaninu na raňajky opäť do hry. Bol ním Edward Bernays, reklamný magnát, ktorý dokázal spropagovať fajčenie cigariet pre ženy tým, že vytvoril plagáty označujúce fajčenie za prejav slobody a symbolu štíhlosti. Keď dokázal presvedčiť ženy, aby začali fajčiť, prečo by teda nepresvedčil celú Ameriku, aby sa vrátili k starej dobrej slanine?
Článok pokračuje na druhej strane: