Fero Joke o vyhorení: Čím som starší, tým viac chápem, že nie je možné byť vtipný nonstop

BRATISLAVA 9. júna - Všetci ho poznáme z Instagramu ako vtipnú tetu Maju alebo komika, ktorý si strieľa zo známych osobností. Na svojom Instagrame má viac ako 319-tisíc sledovateľov. František Košarišťan, známy ako Fero Joke, však nežije len večne usmievavý a zábavný život.

Bol si vždy taký ten prvotriedny šašo, ktorý dokázal rozosmiať všetkých naokolo?

To by museli asi posúdiť ľudia, ktorí ma poznajú. Ale myslím si, že sa mi vždy podarilo spraviť si z niečoho srandu. Či už v tábore, alebo v triednom kolektíve na základnej alebo strednej škole. Dokonca ma aj prezývali „šašo“, takže na tom asi niečo bude.

Predstavoval si si vždy svoju budúcnosť spojenú s humorom, alebo si sa chcel venovať niečomu inému?

Vždy som si predstavoval, že sa budem venovať humoru, ale nikdy nie v takej miere, aby ma to živilo, až sa nakoniec aj to stalo skutočnosťou. V tomto mi veľmi pomohla Evelyn, ktorá mi ukázala, že viem humorom zarobiť a nemusím to robiť iba pre úzke skupiny. Nasadol som teda na toho koňa zábavy a Instagramu a myslím si, že je veľmi príjemné, že si môžem humorom zarobiť, no nezabúdam hlavne na to, že som vyštudovaný pedagóg a že mám zdravotnícku školu. Okrem humoru ma baví pomáhať druhým a snažím sa to nejako spojiť, aby to bolo vyrovnané.

Aké boli tvoje začiatky, keď si ešte nebol Fero Joke, ale Fero Košarišťan?

Začiatky boli veľmi zaujímavé. Nikdy nezabudnem na to, že moja dráha komika začala pred približne siedmimi rokmi stand-upom pre ženu, ktorá mala rozlúčku so slobodou. Moja prvá klientka bola zhodou náhod mojou kolegyňou z nemocnice - lekárka, tak ma zavolala, či do toho nejdem. A ja som šiel. Bolo to veľmi milé a dodnes na to s úsmevom spomíname.

Oprav ma, ak sa mýlim, ale na verejnosti si začal byť známy najmä vďaka svojmu alteregu Maja – postrach Markízy. Bolo to tvoje prvé alterego?

Maju som už robil aj predtým, ale neskôr som to tak nejak spojil, lebo som to vedel robiť. S Majou som však začínal na Instagrame a Markíza mi pomohla v tom, že sa toto moje alterego dostalo medzi širšiu verejnosť.

Stane sa ti niekedy, že sa s jednotlivými postavami zžiješ natoľko, že sa občas objavia aj v súkromí?

Stáva sa mi to veľmi často. Niekedy sa vo mne zobudí stará dobrá Maja, inokedy nejaká influencerka, ktorá mi svojím obsahom na Instagrame sama nahrá na to, aby som si z nej vystrelil.

Pochádzaš z Oravy, kde sú ľudia predsa len trošku o viac konzervatívnejší. Ako vnímajú tvoj štýl humoru?

Vnímajú ho veľmi dobre. A ak s tým má niekto problém, tak ma s tým nijako nekonfrontoval. Je to síce konzervatívnejšie miesto, ale ľudia odtiaľ sú veľmi fajn a chcú sa zabávať. Takže to je podľa mňa to najdôležitejšie.

Na svojom Instagrame máš stovky videí a rôznych paródií. Stretol si sa občas s niekým, kto ťažko niesol, že si si z neho robil srandu?

Áno, stretol a bolo to veľmi nepríjemné. Jedna pani, ktorú som naparodoval preto, lebo mi ju posielalo viacero ľudí, to niesla veľmi zle, tak som to video vymazal. Ja to vnímam tak, že pokiaľ človek dokáže prijať aj takúto paródiu na svoju osobu, tak to ukazuje jeho inteligenciu a fakt, že si vie spraviť srandu sám zo seba. A to je veľmi dôležité. Väčšina ľudí, ktorých parodujem, to nesie dobre, dokonca si niektorí z nich sami pýtajú paródiu na seba.

Stalo sa, že si nemal dlhšie inšpiráciu alebo si sa cítil byť vyhorený?

Vyhoreným sa stávam približne každý mesiac. Viem, znie to blbo, ale je to tak. Stáva sa mi, že vyhorím na pár dní. Nedá sa neustále pracovať na Instagrame a byť stále vtipný. Byť vkuse kreatívny a vtipný je veľmi náročné. Stále sa odo mňa očakáva, že prídem s niečím novým a to ma naozaj vyčerpáva. Veľakrát sa teda stane, že som vyhorený, niekedy aj dvakrát za mesiac. Čím som starší, tým si však stále viac uvedomujem, že to proste nejde, zabávať ľudí 24 hodín denne, 7 dní v týždni.

Rozmýšľal si niekedy nad tým, čomu sa budeš venovať, ak ľudí jednoducho tvoj humor prestane baviť a „okukáš“ sa im?

Rozmýšľam nad tým stále a stále sa chcem vrátiť k učeniu a žiť taký ten normálny život. Odsťahovať sa niekde do prírody spolu s priateľom, chovať zvieratá a pomedzi to chodiť niekam učiť. Takže áno, myslím na to veľmi často a nesnažím sa lietať, ale byť nohami na zemi. To je, myslím si, veľmi dôležité.

Okrem toho, že si známy ako zabávač, tak sa venuješ aj iným aktivitám. Prezradíš nám o nich niečo viac?

Mám vyštudovanú špeciálnu pedagogiku a zdravotnícku školu, takže sa snažím pomáhať aj mentálne postihnutým deťom, ale toho času je naozaj veľmi málo. Okrem toho sa, samozrejme, venujem známym, priateľovi, záhrade, kamarátom a rodine. Takže sa to snažím nejako kombinovať.

Nie je pre teba ako komika náročné, keď prežívaš ťažké momenty spojené s pomocou týmto ľuďom a potom si máš z niekoho spraviť žarty a vkuse sa usmievať?

Nie je to pre mňa vôbec náročné. Práve to ma odráža, aby som sa odventiloval od tých ťažkých ľudských osudov a na druhej strane mi humor pomáha v tom, že som pred týmito ľuďmi zábavný. Oni sa jednoducho potrebujú zabávať a veľa smiať.

Ľudia si ťa možno predstavujú tak, že sa celé dni iba zabávaš a tvoj život je gombička. Je to však naozaj tak alebo máš aj ty svoje temné dni a momenty z minulosti?

Samozrejme, aj ja mám svoje ťažké, veľmi ťažké dni. Potýkam sa s rôznymi stavmi.

Čo zatiaľ považuješ za svoj najväčší „highlight“ v tvojom živote?

Najväčší úspech je pre mňa to, že som vystupoval v šou Tvoja tvár znie povedome a to, že sa živím Instagramom. Taktiež som rád, že som skončil vysokú školu. Tých osobných úspechov je viac. Snažím sa byť dobrým kamarátom, synom, človekom, komikom.

Po náročných dňoch, keď máš veľa práce, si určite potrebuješ raz za čas vydýchnuť a zresetovať hlavu. Ako a s kým najradšej tráviš voľný čas?

Budem sa opakovať, ale najradšej trávim čas v prírode, na záhrade, v horách, so psom, s kamarátmi a rodinou.

Za posledný viac ako rok sme si všetci prešli veľmi náročným obdobím. Robilo sa ti počas pandémie vtipné videá ťažšie, keď všetci riešili primárne zdravie seba a svojich blízkych?

Ani nie, pretože som práveže cítil, že ľudia potrebujú, aby som ich zabával. Myslím si teda, že to nebolo ťažšie.