Spisovateľ Michal má spinálnu svalovú atrofiu: Jedno oko vidí bezmocného muža na prístroji, no ak človek chce, prekoná strach a ide si za snom

SLIAČ 31. januára - Michal Škombár neovládal svoje telo tak, ako iné deti, a práve preto musel už v rannom veku podstúpiť rôzne vyšetrenia. Keď mal jeden rok, diagnostikovali mu spinálnu svalovú atrofiu.

Už štrnásť rokov je na dýchacom prístroji, no aj napriek tejto prekážke chce žiť svoj život naplno. Doposiaľ sa mu podarilo vydať štyri knihy.

Nič ho nedokáže odradiť 

Spinálna svalová atrofia sa u neho viditeľne prejavovala pri lezení. Zdvíhal sa inak ako zdravé deti, čo signalizovalo, že má nejaký zdravotný problém. Počas života mu párkrát napadla otázka - prečo práve ja? 

Potom sa však rozhodol zmeniť svoje myslenie. „Načo sa mám tým zapodievať, keď to nič nezmení na danej situácii a iba by mi z toho zatvrdlo srdce? Radšej sa pokúsim využiť čas rozumnejšie,“ prezradil pre Dobré noviny Michal Škombár.

Sám tvrdí, že spinálna svalová atrofia ho v poslednom čase neobmedzuje v ničom. „Záleží to na uhle pohľadu, ako sa človek pozerá na danú vec. Jedno oko vidí bezmocného muža na prístroji a moje oko vidí príležitosť využiť veľa času. Ak človek naozaj chce, prekoná svoj strach a ide si za snom. Všetko je možné,“ dodal.

Snaží sa využiť svoj čas naplno

Najväčšou oporou sú mu ľudia, s ktorými trávi najviac času. Ide predovšetkým o jeho rodinu. Počas pandémie je jeho bežný deň stereotypnejší, no uvedomuje si, že v tom nie je sám. Keď ráno vstane, začne písať knihu. Potom sa vzdeláva - či už v samotnom písaní, alebo v cudzom jazyku. Následne si rád pozrie dobrý film, číta knihy, počúva hudbu a popritom uvažuje a prehodnocuje. Vo večerných hodinách zvyčajne pracuje na vedľajších projektoch.

Michal sa snaží začínať každý deň s úsmevom na tvári. Priznáva však, že niekedy to nie je jednoduché. „Keď sa mi horšie dýcha, väčšinou pospávam. Občas mi je do plaču, lebo vtedy zanedbávam písanie a všetko, čo mám rád. Ale inak sa snažím využiť svoj čas naplno,“ skonštatoval a doplnil, že popritom sa snaží žartovať, pretože potom ide všetko akosi jednoduchšie.

V najlepšom prípade dokáže napísať knihu za rok

Doposiaľ mu vyšli štyri knihy. Pri písaní sa inšpiruje ľuďmi navôkol alebo prostredím, v ktorom žije. Michal sa snaží všímať si maličkosti a vdychovať im život v jeho knihách. Keď si nevie poradiť s príbehom, obráti sa na Boha.

V najlepšom prípade dokáže napísať knihu za rok. Ak do toho zakomponuje aj menšie prestávky, knihu vydáva po približne troch rokoch. Záleží to predovšetkým na tom, či už má v hlave hotovú predstavu o príbehu, ako aj o celkovom počte strán.

Jeho prvotina Druhá šanca zaznamenala veľký úspech. Michal sa pozerá na svoje diela kriticky a s odstupom času by pravdepodobne zmenil miesto deja, aby sa príbeh odohrával na Slovensku. „Možno aj preto, že prostredníctvom knihy môžem propagovať svoju krajinu,“ objasnil.

Druhá šanca a Pravá tvár tvoria podľa jeho slov minisériu. Hlavný hrdina príbehu zápasí s rovnakou chorobou ako Michal. Jedného dňa však dostane ponuku na zázračné vyliečenie, no bude to mať „malú“ podmienku. Jeho tretia kniha s názvom Na rozhraní dvoch svetov sa pohráva s myšlienkou o svete, v ktorom ľudia nevedia, čo je to staroba a spánok.

Prednedávnom vydal knihu Štyria chlapci, pričom ide o prvotinu zo slovenského prostredia. Prvotný impulz vznikol pri železničnej stanici, keď tadiaľ prechádzal vlak. Jej hlavnými protagonistami sú štyria dvanásťroční chlapci, ktorí sa snažia porozumieť záhade, ktorá sa odohráva v ich meste. Zakomponoval tam aj humorné scény, ktoré si zapisoval pri rôznych príležitostiach.

Pripravuje novinky

Mladý spisovateľ v súčasnosti dokončuje nový príbeh zo slovenského prostredia, ktorý bude okorenený aj fantasy prvkami. Zobrazuje malého chlapca a čerstvo dospelého mladíka, ktorí si budú prechádzať podobnými životnými udalosťami.

Začína aj s prácami na novej knihe, kde bude hlavnou hrdinkou malé dievča a okrem toho po večeroch premýšľa nad knihou, ktorú má už dlhšie napísanú, no chcel by ju ešte o niečo rozšíriť. 

Michal je veľmi skromným a pokorným spisovateľom. Za svoj najväčší úspech považuje rodinu a priateľov. „Okrem toho aj to, že vo svojej hlave stojím nohami pevne na zemi,“ uzavrel Michal Škombár.