Aj naše chránené územia sú plné odpadu: Slováci sa jedným prebehli a naplnili vrecia špakmi, fľašami i rúškami

BRATISLAVA 21. októbra - Napadlo vám niekedy, aký odpad by ste našli pri našich hraniciach a koľko by ho tam bolo? Oblasť Devínskeho alúvia rieky Morava je krásne prostredie práve pri slovensko-rakúskych hraniciach a zároveň ide o štvrté ochranné pásmo. Odpady by sa tu teda nemali nachádzať vôbec.

Vyraziť práve do tejto oblasti sa preto rozhodli ľudia z organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK spoločne s organizátorom behu Less Waste Run Matúšom Pavlovičom, aby v rámci iniciatívy #niesomprasa splnili aspoň jeden z cieľov behu, ktorý sa tento rok nemohol uskutočniť, a poukázali tak na problém odpadkov aj v takto odľahlej prírode.

Aby naša príroda už nebola smetiskom

Cieľom iniciatívy Nie som prasa je okrem iného motivovať verejnosť k odstraňovaniu odpadkov. Dobrovoľníci aj známe osobnosti sa zároveň už od júna snažia vysvetľovať návštevníkom slovenských krajov, ktorí nemajú stopercentné znalosti o pohybe a pobyte v prírode, ako sa v tomto prostredí správať. Aby priložili ruku k dielu a vyčistili miesto, kde sa nachádzajú, a aby sa vrecia plné odpadu dostali tam, kam patria: do kontajnerov a zberných košov.

„Stopy po turistoch sú na každom kroku,“ upozornil na webe iniciatívy na množstvo odpadkov v prírode Miloš Židík. „Aj keď sme na sociálnych sieťach oslovili cez 3 milióny ľudí na Slovensku aj v Česku, odpadky v prírode stále ostávajú. Práve preto nekončíme a budeme v našej snahe pokračovať aj naďalej,“ odhalil plány na budúci rok iniciátor kampane.

Cigaretové ohorky aj rúška

Kratšia, päťkilometrová trasa spomínaného behu, ktorú nadšenci čistej prírody absolvovali, je tvorená asfaltovou cestou. „Pre vyzbieranie väčšiny odpadov sme však od trasy ďaleko chodiť nemuseli. Tento fakt však vzbudzuje otázku, koľko odpadu ostalo ešte mimo našej trate. Ak by sme sa však všetci správali zodpovedne a s odpadom nakladali tak, ako sa to v modernej spoločnosti patrí, plné vrecia by sme veru neodnášali,“ zhodli sa „bežci“ z NATUR-PACKu.

A čo našli? Cigaretové ohorky neboli ničím výnimočným. Kde-tu našli aj igelitové vrecko a hygienickú vreckovku. Keď z trasy odbočili do priľahlého lesa, nachádzali tiež sklenené fľaše – najčastejšie od alkoholu, ale aj hliníkové plechovky. A čo ich najviac prekvapilo? Medzi odpadkami našli aj rúška.

Práve iniciatíva #niesomprasa upozorňuje okrem iného na stopu, ktorú necháva v prírode každý odhodený predmet. Čas rozpadu totiž nie je vždy krátky. Spomínaný cigaretový ohorok sa rozkladá aj pätnásť rokov. Papierovej vreckovke to trvá asi päť mesiacov až rok, banánovej šupke ešte o mesiac dlhšie – navyše chemikálie, ktorými býva často napustená, sa dostávajú do prírody. Hliníkovej plechovke či igelitovému vrecku aj sto rokov, ešte o niečo viac je to pri plastových fľašiach, no a sklenené fľaše sa nerozložia nikdy. 

Päť kíl odpadu v chránenom území

Celkovo sa na tejto trase podarilo formou „ploggingu“ (t. j. prezber odpadov popri bežeckej trati) vyzbierať takmer 5 kilogramov odpadu. „To síce neznie ako veľa, no cigaretové ohorky, použité vreckovky, igelitové vrecká a rúška naozaj veľa nevážia. Najťažšou komoditou v našich vreciach bolo sklo. To sa v prírode nikdy nerozloží – avšak dá sa výborne recyklovať. Pomerne veľa bolo tiež odpadového textilu a, samozrejme, PET fliaš a iných plastových odpadov,“ dodávajú odborníci z NATUR-PACKu.

Treba však dodať, že ide o obľúbenú rybársku oblasť, a to platí ako pre slovenský, tak i pre rakúsky breh Moravy. Tým pádom odpad na brehu, resp. v blízkom lese (kvôli zvyšovaniu hladiny rieky), môže pochádzať aj od našich susedov, pričom to samozrejme platí i naopak. Prírode je však jedno, kto to tam priniesol, odpad tam nemá čo robiť. Stačí pritom dodržiavať úplne jednoduchú vec - to, čo si prinesiete, si vždy aj odneste.

Bežte s vrecami. Spálite viac

Ako však vyzerá taký plogging, keby ste ho chceli praktikovať aj vy? Pojem pochádza zo švédčiny a je spojením švédskeho „plocka upp“ (dvihnúť) a anglického „jogging“ (rekreačný beh). Ide teda o ekologicko-rekreačný beh, pri ktorom človek čistí svoje okolie od odpadu. Spôsobov, akými sa dá táto aktivita uskutočniť, je naozaj veľa.

Trend, ktorý sa vo svete rozmohol posledné tri roky, vyzýva ľudí, aby sa počas behu zastavovali a zbierali odpadky. Zdravotné výhody ploggingu sa pritom naozaj podobajú joggingu – človek pri ňom spáli 288 kalórií, asi o 30 kalórií viac ako pri bežnom behu. Dôvodom sú, samozrejme, pridané drepy alebo výpady na zbieranie odpadu, celkové ohýbanie tela a strečingu popri hlavnej činnosti, ktorou môže byť okrem behu aj turistika či chôdza.

Vymyslel ho 57-ročný Švéd a environmentalista Erik Ahlström, ktorý, potom čo sa presťahoval do hlavného mesta Štokholmu zo severu krajiny, spozoroval, že v meste je oveľa viac odpadu a že ten vedľa chodníkov alebo v kríkoch nikto nezbiera. Keď si šiel zašportovať, automaticky si zobral vrece a smeti zbieral. Aj pomocou sociálnych sietí sa tento trend dostal do celého sveta.

Športovať ide aj bez plastov

Plogging mal byť tiež súčasťou spomínaného behu Less Waste Run, ktorý sa kvôli pandémii neuskutočnil. Jeho posolstvom po minuloročnom vzniku je ukázať, že šport sa dá robiť i bez vzniku zbytočného odpadu. Pretože ako vyzerá bežný beh? Už pred začiatkom behu má bežec v ruke igelitku s propagačnými materiálmi od sponzorov. Väčšinou ide o množstvo letákov a nepotrebných drobností, ktoré človek zahodí už priamo na akcii alebo po nej. Počas behu sa ďalej stretne s viacerými občerstvovacími stanicami, na ktorých má k dispozícii vodu – najčastejšie v plastovom tégliku. Dostávame sa teda k odhodeným téglikom, PET fľašiam, obalom z občerstvenia alebo iným odpadom, ktoré sú často dôsledkom takýchto hromadných akcií.

Ak to situácia v ďalšom roku dovolí, tohtoročný neuskutočnený beh sa bude konať na jar a jeho súčasťou by mal byť aj plogging, ktorý sa uskutoční pred samotným behom.

Aj po tomto „komornom behu“ nadšencov z organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK, iniciatívy #niesomprasa a organizátora samotného behu však smutnou skutočnosťou ostáva, že odpadky stále môžeme nájsť i v tých najodľahlejších kútoch prírody. Keďže mnoho športov pri realizácií vlastných podujatí dodnes nepremýšľa udržateľne, myšlienkou behu Less Waste Run je inšpirovať aj iné akcie, a takto prispieť k povedomiu o vážnom probléme znečisťovania prírody.

Článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou NATUR-PACK.