Historicky prvá štafeta Sloveniek preplávala La Manche: Voda mala asi 13 stupňov, trénovali sme dva roky
Pripravovali sa na to dva roky a do poslednej chvíle nevedeli, či sa im vôbec podarí odletieť a kanál z Anglicka do Francúzska preplávať.

BRATISLAVA 24. septembra - „Slovenské plavkyne prepísali históriu,“ ozývalo sa slovenskými internetovými vodami v utorok vo večerných hodinách. Štafeta slovenských plavkýň v zložení Zuzana Jusková, Tatiana Chudá, Nina Chudá, Soňa Rebrová, Zuzana Szabóová a Zuzana Vančová prvýkrát zdolala kanál La Manche, trvalo im to 12 hodín 40 minút. O tom, ako vyzerá príprava, ako také plávanie prebieha a čo všetko sa im pri tom stalo, nám plavkyne porozprávali krátko po ich veľkom úspechu.
Dva roky plávanie každý deň
Samotná príprava závisí od toho, či plávate sólo alebo štafetu. „Je potrebné vedieť plávať v chladnej vode, keďže tá v La Manche má okolo 13-18 stupňov. Takže treba trénovať otužilosť, ale tiež dostatočnú rýchlosť a výdrž,“ povedali pre Dobré noviny plavkyne. To je potrebné na zdolanie veľkých vĺn a 32 kilometrovej vzdialenosti, treba na to trénovaného človeka.
Výprava odlietala zo Slovenska v nedeľu. Do poslednej chvíle nevedeli, či im prebiehajúca pandémia neprekazí plány, či budú musieť absolvovať karanténu alebo či im dovolia vylodiť sa na francúzskom území. Pred začiatkom neboli nervózne, tešili sa. „Keď sa na niečo chystáte dva roky, prepadne vás pocit: Naozaj je to už tu? Naozaj sa ide plávať? Naozaj sa to deje?“
Termín ich štafety z anglického Doveru do Francúzska bol naplánovaný dva roky dopredu na posledný septembrový týždeň. „Vždy sa bookuje celý týždeň a kapitán vyberie deň preplavby podľa najvhodnejších podmienok.“ Štart štafety sa riadi prílivom a odlivom, silou prúdu, to všetko sa zhodnotí a podľa toho sa určí čas. Nezáleží či je tma alebo svetlo. Najlepší deň sa ukázal napokon utorok. „Najskôr sme mali ísť cez obed, potom večer. Pôvodne sme teda mali plávať celú noc, nevideli by sme ani odkiaľ, ani kam ideme. Nakoniec sme začali 3:30 ráno slovenského času. Bol dosť silný príliv a odliv, ale keďže sme sa striedali po hodine, mali sme mať dosť síl ho prekonať. Vidno to aj na našej trackovacej krivke, ktorá sa dala sledovať online,” dodávajú plavkyne.
12 hodín hojdania na lodi
Do vody však nemohli skočiť priamo v doverskom prístave. Loďou sa plavili ešte asi 30 minút na Shakespeare beach, odkiaľ sa kanál štartuje. „Prvá z nás, Zuzka Jusková, musela z lode preplávať pár metrov na breh, nakoľko je tam plytčina a loď nemôže prísť bližšie. Je potrebné vyjsť na breh suchou nohou, loď zatrúbi a je odštartované. Začína sa plávať.”
Plavkyne sa striedali presne po hodine, na všetko dohliadal pozorovateľ z Channel Swimming Asociation. Poradie bolo dopredu nahlásené - presne určené bez možnosti zámeny. Pravidlá asociácie sú dosť prísne, týkajú sa napríklad aj plaviek. Povolené sú len plavecké plavky, okuliare a plavecká čiapka. Na celú prípravu dohliadal Zoltán Makai, prvý Slovák, ktorý sám preplával La Manche. „Má najviac skúseností a tiež doprevádza plavcov cez kanál.” Okrem dobrej fyzickej kondície, šťastia na počasie, však treba vedieť po zdravotnej aj psychickej stránke dobre zvládnuť aj plavbu loďou na rozbúrenom mori.
Plavkyne dlho pri plávaní nevideli francúzsky breh, ale nakoniec sa im v opare vynoril a hneď sa aj lepšie plávalo. „Náš kouč Zoli nás sledoval online a už nám písal: Už ste tam, už len päť míľ. No nám sa to zdalo ešte veľmi ďaleko. Na breh napokon doplávala Zuzka Jusková. Na francúzskom pobreží sa teda ocitla už druhý krát. Pred tromi rokmi si ako prvá Slovenka vyskúšala sólo plávanie a kanál preplávala so slovenským rekordom.“ Ostatné plavkyne podľa pravidiel vystúpiť nemohli.
Silný moment s migrantami
Pocity po dokončení štafety boli pre všetky úžasné. „Zdalo sa nám to neuveriteľné, boli aj slzy.“ Okrem radosti a eufórie však zažili aj iné silné momenty. „Na gumovom člne okolo nás plávali migranti, ktorí sa chceli dostať do Anglicka. Kapitán lode má s tým skúsenosti, pretože je toho svedkom veľmi často, takže vedel, čo robiť. Bolo to ako vo filme.“
Od roku 1875, keď Matthew Webb ako prvý preplával tento kanál, v čase 21 hodín 45 minút, pokorilo La Manche stovky plavcov aj štafetových tímov. Slovenské plavkyne pod názvom SVK women relay doplávali v čase dvanásť hodín štyridsať minút v novom slovenskom rekorde šesťčlenných štafiet.