Negatívne myslenie zvyšuje riziko vzniku Alzheimera. Byť pozitívny sa dá naučiť rovnako, ako vytrénovať svaly
Tímea Gurová
Tímea Gurová

Negatívne myslenie zvyšuje riziko vzniku Alzheimera. Byť pozitívny sa dá naučiť rovnako, ako vytrénovať svaly

Vedecká štúdia potvrdila, že ľudia, ktorí k životu pristupujú negatívne, majú horšiu pamäť a väčšiu šancu na vznik demencie v neskoršom živote.

Ľudia s pozitívnym prístupom k životu majú menšie riziko vzniku demencie. — Foto: Pixabay.com

BRATISLAVA 14. júla – Myslieť pozitívne má svoje výhody. Nová štúdia univerzity v Londýne prišla so záverom, že negatívny spôsob myslenia zvyšuje riziko vzniku demencie v neskoršom živote.

Dva škodlivé proteíny, ktoré stoja za vznikom Alzheimerovej choroby, sa ukladali vo väčšej miere práve tým ľuďom, ktorí sa na všetko pozerali z negatívneho uhla.

 „Navrhujeme, aby sa opakujúce negatívne myslenie stalo novým rizikovým faktorom demencie,“ uviedla autorka štúdie Natalie Marchant, píše CNN.

Byť pozitívnym má mnohé výhody.
Byť pozitívnym má mnohé výhody. Foto: Pixabay.com

Nahromadené proteíny

Vedci skúmali 350 ľudí nad 55 rokov počas dvoch rokov. Časť z nich podstúpila aj sken mozgu, ktorý sa zameral na výskyt proteínov, ktoré Alzheimera spôsobujú.

Vyšetrenia potvrdili, že ľudia, ktorí mysleli negatívne skutočne mali proteíny nahromadené vo zvýšenej miere, mali horšiu pamäť a väčší pokles kognitívnych funkcií než ľudia, ktorí k životu pristupovali s úsmevom na tvári.

 „Mnoho ohrozených ľudí nevie o konkrétnom vplyve starostí na mozog. Táto štúdia je dôležitá a rozhodne zmení spôsob, ktorým pristupujem k pacientom,“ povedal neurológ Richard Isaacson.

Optimisti bez kardiovaskulárnych problémov

Predchádzajúca štúdia sa zamerala na ľudí, ktorí k životu pristupovali s optimizmom. Tí podľa nej majú oveľa väčšiu šancu vyhnúť sa infarktu či mozgovej príhode než pesimisti.

 Vedci si myslia, že pozitívne mysliaci ľudia na seba viažu aj lepšie návyky, ktoré dobre vplývajú na ich zdravie ako zdravšia strava, cvičenie či vyhýbanie sa cigaretám.

Ak sa však stále označujete za pesimistu, vedci majú dobrú správu. Rovnako, ako sa dajú vytrénovať svaly, dá sa vytrénovať aj mozog, aby myslel optimisticky.

30 min meditácie počas dvoch týždňov ukáže viditeľné zmeny na mozgu.
30 min meditácie počas dvoch týždňov ukáže viditeľné zmeny na mozgu. Foto: Pixabay.com

Moje najlepšie ja

Na dosiahnutie merateľnej zmeny v štruktúre mozgu stačí už len polhodinová meditácia počas dvoch týždňov. Účinný spôsob je aj „metóda môjho najlepšieho ja“.

Vtedy si máte predstavovať samého seba v budúcnosti, ako ste dosiahli všetky životné ciele a podarilo sa vám vyriešiť aj problémy súčasnosti.

Účinná je aj technika vďačnosti. Pri nej by ste si každý deň mali napísať na papier to, za čo ste vďačný. Zoznam pozitívnych skúseností za každý deň môže zmeniť váš pohľad na život za optimistický.  

Už ste čítali?

O slovenskú gymnazistku majú záujem na Oxforde. Od vedeckej…

Paulína na sebe pracovala nad rámec toho, čo vyžaduje škola. Drina sa…

Mamou v dobe covidu: Nevedeli sme, čo nás čaká. Slovenky priznali,…

Strach o seba, aj dieťatko. Mamy musia s príchodom nového člena rodiny…

Chlapcov hnevá pri šachu aj futbale. Talentovaná rómska šachistka…

Šachistka Agátka Berková dokonca remizovala s ruským šachovým…

Uznávaná virologička: Prekonali ste covid-19? Toto by ste mali…

Vyšiel vám pozitívny test na covid-19? Prekonali ste ochorenie s miernymi…

Cestovateľ Tomáš: Naozaj dávate rodičov do starobinca? Pýtali…

Cestovateľ Tomáš Benedik z východného Slovenska má veľa…

Rómka Dominika študuje v Anglicku na prestížnej univerzite:…

Rodičia ju už od detstva podporovali v štúdiu. Dnes je druháčkou na University…

Najradostnejší kvetinár v Bratislave. Patrik s Downovým syndrómom…

Lekári Danku a jej manžela presviedčali, aby dali syna s Downovým syndrómom…

Keď začal Milan maľovať, svoj pôvod tajil, lebo sa bál reakcií…

Keď odhalil svoje meno a pôvod, v priebehu jedného večera stratil na…