Epidemiologička o druhej vlne: Môže prísť už začiatkom leta. Koronavírus si naspäť prinesieme my
Už od začiatku pandémie epidemiológovia upozorňujú na možnú druhú vlnu nového koronavírusu. Podľa slovenskej odborníčky by mohla prísť už začiatkom leta. Ako sa môžete chrániť?
BRATISLAVA 22. júna – Odborníci už od začiatku pandémie upozorňujú, že sa musíme pripraviť aj na druhú vlnu nového koronavírusu. Kedy ju však môžeme očakávať? Ako sa pripraviť na leto poznačené touto hrozbou? V relácii KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom aj na tieto otázky odpovedala epidemiologička Alexandra Bražinová.
Epidemiologička pripúšťa, že táto druhá vlna by mohla prísť oveľa skôr, ako sa nazdávame, zároveň však upozorňuje, že nechce šíriť paniku a vyvolávať strach. „Aj my, epidemiológovia, by sme boli najradšej, keby žiadna druhá vlna nebola,“ hovorí.
Dodáva, že epidemiológia nepoužíva krištáľovú guľu a neháda, ale stavia na faktoch: „Základné údaje, na základe ktorých sledujeme a predpokladáme vývoj šírenia epidémie, sú počet infikovaných, počet prípadov a vnímavosť populácie, a kto z tej populácie môže ochorieť.“
Šíreniu môže pomôcť otváranie hraníc
Keďže sa v mnohých európskych krajinách uvoľňujú opatrenia a otvárajú hranice, hoci v nich stále sú aktívne prípady a pribúdajú aj nové, v momente, keď sa začne cezhraničný pohyb, je veľká šanca, že sa k nám dostanú ďalší infikovaní.
„Ak sa nám ich nepodarí zachytiť a izolovať, pravdepodobnosť šírenia je dosť vysoká,“ vysvetľuje Alexandra Bražinová. Pripúšťa, že zo zahraničia to naspäť môžu priniesť aj vracajúci sa Slováci.
Druhá vlna už začiatkom leta?
Ak by sme ostali uzavretí a vychytali všetky prípady ochorenia, čo sa nám podľa epidemiologičky veľmi dobre darilo, tak by sa šírenie epidémie skončilo a my by sme iba počkali, kým už nebudeme mať žiaden aktívny prípad. Je tu však jedno ale: „Mnohé prípady prebiehajú bez príznakov. Mohlo by sa stať, že ten bezpríznakový, ktorý o tom nevie, sa pohybuje medzi ľuďmi, a tak infikuje niekoho ďalšieho, pričom u toho sa príznaky prejavia.“
Druhá vlna by mohla prísť už začiatkom leta, tvrdí Alexandra Bražinová, hoci priznáva, že odborníci z celého sveta stále nenašli zhodu v tom, kedy môžeme označiť situáciu za druhú vlnu. „Veľa vecí budeme vedieť hodnotiť až spätne,“ myslí si a dodáva: „Z globálneho hľadiska sme ešte na vzostupe prvej vlny, pretože sú krajiny, kde sa denne vyskytuje niekoľko sto až tisíc nových prípadov.“
Odborníčka zároveň rozumie istej otrávenosti ľudí zo všetkých reštrikcií, ale pripomína, že je dôležité dať dôraz na individuálnu zodpovednosť. „Je potrebné, aby si každý sám zvážil, akej situácii sa vystaví a aké je zhruba riziko, že by sa mohol vyskytnúť v blízkosť niekoho, kto je infikovaný,“ upozorňuje.
Zvážme, či potrebujeme cestovať
Dôležitá je aj vnímavosť populácie. „Nevieme, kto všetko môže ochorieť, no veľká väčšina populácie ochorieť môže. Ešte stále sa nevie, či tí, čo prekonali ochorenie bez ohľadu na to, či o tom vedeli, či budú mať tak vysokú úroveň protilátok, aby ich to ochránilo pred znovuochorením, a či sa hladina protilátok udrží dlhodobo,“ vysvetľuje.
Odborníčka dodáva, že ak príde vakcína, zaočkované budú musieť byť minimálne dve tretiny populácie, aby sa vytvorila kolektívna imunita a aby sa zabránilo rýchlemu šíreniu opätovnej epidémie. Riziko, že sa znovu rozbehne, je zatiaľ vysoké.
„Preto ak nechceme mať také striktné opatrenia a chceme žiť trochu voľnejšie, je potrebné, aby si každý dával pozor a zvážil, či vystaví sám seba a svoju rodinu riziku. Či naozaj potrebuje v najbližších mesiacoch cestovať do iných krajín. Keď idem do priestorov, kde sú aj cudzí ľudia, ktorých nepoznám, nežijem s nimi v spoločnej domácnosti, netrávim s nimi dni v práci... radšej si to rúško dám,“ apeluje Alexandra Bražinová.
Nesmieme zaspať na vavrínoch
Zabúdať by sa podľa nej nemalo ani na dezinfekciu rúk, dodržiavanie sociálneho odstupu, rúško vo vnútorných priestoroch a používanie zdravého rozumu celkovo: „Ešte stále je rozumné si dávať pozor a zostať na Slovensku.“
Epidemiologička taktiež pripomína, že Slovensko patrí ku krajinám s najnižšou preočkovanosťou proti chrípke v Európe. „Je to škoda a hanba, lebo naozaj by sme vedeli predchádzať mnohým naozaj závažným dopadom chrípky, o ktorých sa nehovorí,“ myslí si.
Zároveň upozorňuje na to, aby sa nezaspalo na vavrínoch. „Je možné, že aj keď bude vakcína proti novému koronavírusu, pokiaľ už tá pandemická situácia ustúpi a nebude to také hrozivé, ľudia zabudnú na to, ako sa báli vtedy, keď sme sledovali tie desivé správy z Talianska a Španielska, a už nebudú takí naklonení tomu dať sa zaočkovať,“ hovorí.
Viac sa môžete dozvedieť v priloženom videorozhovore.
