Prečo mužom rastie brada? Vedci konečne odhalili jej skutočný význam
Vedci sa pokúsili prísť na to, prečo mužom vôbec rastú brady. Pozrite si záver ich štúdie.
LONDÝN 14. júna – Muži sa pýšili dlhými bradami od nepamäti. Stredné, dlhé, kratšie, starostlivo oholené podľa poslednej módy, alebo provokatívno nezávislé.
Priekopníkom hustej a dlhej brady bol aj sám pôvodca teórie evolúcie prirodzeným výberom, Charles Darwin. Počas svojho života sa sám zamýšľal nad tým, prečo mužom rastú brady.
Ako hriva leva
Vedec ju prirovnával k hrive leva, ktorá ochraňuje nositeľa pred útokmi iného samca, prípadne čohosi ostrejšieho - samotného uhryznutia do krku.
Dnes niektorí muži „nosia“ s hrdosťou brady či fúzy, iní nedajú dopustiť na pleť bez nich. S nimi či bez nich, nad ich funkciou stále visí jeden veľký otáznik. Načo teda slúžili a slúžia? Majú nejaký význam?
O „bradáčov“ sa vedci zaujímali počas nedávnej minulosti. Svoje poznatky vtedy zhodnotili tak, že tvar spodnej ľudskej lebky a samotný tvar päste nemusí byť vôbec vecou náhody. Podľa ich pozorovania tento tvar mohol vzniknúť ako prispôsobenie sa ľudskému útoku, teda úderu.
Nie je brada ako brada
Nedávno sa v odbornom časopise Integrative Organismal Biology vedci podelili o zaujímavé poznatky. Podľa ich názoru brada skutočne môže ochrániť mužov od zranení. Ako však dodávajú, neplatí to pri každej.
E. A. Beseris, S. E. Naleway a D. R. Carrier pozorovaním a pokusmi prišli k záveru, že ochrániť dokáže len husté ochlpenie na brade.
Kožušina ako model
Vedci použili model kožušiny ako ochlpenie. Tá dokázala oveľa lepšie stlmiť nárazy spôsobené úderom. Sila úderu bola totiž rozptýlená na väčšiu plochu: „Vzorky s kožušinou absorbovali náraz pomalšie ako vzorky s nedostatočnou kožušinou, alebo kožušinou s malou plochou.“
Model s kožušinou bol schopný absorbovať o 37% viac energie ako model, ktorý nemal kožušinu, alebo taký, ktorý mal nedostatočne hustú kožušinu. Takisto sa pri pokuse zistilo, že silným nárazom na takomto modeli s dostatočnou kožušinou (bradou), prišlo k rozbitiu iba v 45% prípadoch, zatiaľ čo model bez chlpov sa rozbil takmer vždy.
Skupina vedcov prišla k záveru, že dostatočne husté ochlpenie na čeľusti dokáže dostatočne utlmiť náraz tupým predmetom, absorbovať energiu, a tak predísť samotnému úrazu zlomenej čeľusti.
