Dobré noviny
Sme krajina čiernych skládok, Slováci nemajú problém hádzať odpad do prírody, hovorí odborník. Čo treba zmeniť?
Lenka Miškolciová
Lenka Miškolciová

Sme krajina čiernych skládok, Slováci nemajú problém hádzať odpad do prírody, hovorí odborník. Čo treba zmeniť?

Na snímke čierna skládka v okolí Záhorskej Bystrice a vpravo Marek Brinzík zo spoločnosti NATUR-PACK.
Na snímke čierna skládka v okolí Záhorskej Bystrice a vpravo Marek Brinzík zo spoločnosti NATUR-PACK. — Foto: Archív M.B., TASR/Štefan Puškáš

Množstvo komunálneho odpadu vzrástlo počas pandémie o 25 %, reštaurácie sa vrátili k jednorazovým obalom. Ako je na tom Slovensko s úrovňou recyklácie a čo treba zmeniť, aby sme si dobrovoľne nedevastovali prírodu?

BRATISLAVA 5. júna - Fakt, že sme niektorí celé dni a týždne trávili poväčšine zatvorení v domácnosti medzi štyrmi stenami, sa nepodpísal len na našej túžbe vrátiť sa znova do práce, prírody či na návštevu starých rodičov, ale výrazne sa podpísal aj na tvorbe odpadu. Koronavírus a opatrenia, ktoré mali zmierniť jeho šírenie, spôsobili, že aj množstvo stravovacích zariadení bolo v prej fáze úplne zatvorených, a tak sa zmenil aj spôsob, ako sa mnohí ľudia stravovali. 

Množstvo komunálneho odpadu narástlo o 25 %

Množstvo komunálneho odpadu v tomto období narástlo asi o 25 %. Väčšina ľudí pracovala z domu, takže kontajnery boli podstatne plnšie. Koronakríza nahráva jednoznačne jednorazovosti - začali sa napríklad znova používať jednorazové obaly v stravovacích zariadeniach. Teraz by sme už mali hľadať riešenia, ako sa od tej jednorazovosti znova odkloniť. Tvoríme odpadu viac, takže je naozaj dôležité ho správne triediť a vyhadzovať. No a práve s týmto máme na Slovensku celonárodný zásadný problém,“ vysvetľuje v dopoludňajšom vysielaní Dobrého rádia Marek Brinzík, riaditeľ pre vzťahy s verejnosťou z organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK.

Slováci nestláčajú odpad a zhoršujú tým úroveň triedenia

Aké základné chyby Slováci teda robia pri triedení odpadu? „Jedným zo základných nedostatkov je to, že Slováci nestláčajú odpad. Modrý kontajner sa rýchlo naplní, a potom aj ľudia, ktorí by aj chceli triediť, nemajú kde. Pretože kontajner je plný. A tak potom ten svoj odpad odhodia do bežného komunálneho odpadu alebo, čo je ešte horšie, na zem,“ odpovedá Brinzík. Organizácia zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK sa od roku 2018 venuje analýzam obsahu farebných kontajnerov na triedený zber. Ako uvádza, jednou z príčin, ktoré sa podieľajú na zníženej kvalite vytriedeného odpadu, je práve nestláčanie obalov - ide predovšetkým o obaly z plastov (napr. PET fľaše), papiera (kartónové krabice), kovov (napr. plechovky od nápojov).

Ku koncu roka 2020 by mala byť podľa nariadení EÚ miera recyklácie na Slovensku 50 %. V súčasnosti sme podľa Brinzíka približne na 42 až 44 %.

Obrovským problémom sú aj čierne skládky

Myslím, že tento limit nesplníme,“ hovorí Brinzík o nariadení EÚ. „Približne polovicu odpadov stále skládkujeme. Odpady sú po doprave, priemysle a výrobe štvrtým najväčším zdrojom emisií skleníkových plynov, z toho najväčší podiel pripadá práve na skládkovanie. Je veľmi dôležité, aby sme mieru tvorby odpadu znižovali a aby sme odpad, ktorý už máme, posúvali na recykláciu a znížilo sa skládkovanie. Do roku 2035 by sme mali skládkovať len okolo 10 %, teraz sme na približne 45 - 50 %. Čaká nás veľmi dlhá a náročná cesta,“ ozrejmil v Dobrom rádiu Brinzík, ktorý zároveň vysvetľuje, prečo si podľa neho nevážime vlastnú prírodu: „Slováci nemajú problém vyhadzovať odpad v prírode. My sme naozaj top krajina čiernych skládok. Zmapovaných máme, myslím, 7-tisíc skládok a nezmapovaných je ďalších x tisíc. Čierne skládky sú obrovským problémom, sú to doslova časované bomby.“ 

Slováci nemajú veľmi silné puto k prírode, ako národ sa k prírode správame naozaj ignorantsky. Dospelých už neprerobíme, musíme pracovať s deťmi. Už 3 či 4-ročné deti rýchlo chápu, prečo odpady nepatria do prírody, možno o 15 rokov sa dožijeme toho, že odpad v prírode na Slovensku už nebude,“ uzavrel Brinzík, ktorý sa v spoločnosti NATUR-PACK venuje práve aj edukácii a vyučovaniu dospelých aj detí o tom, prečo by mali triediť odpad a ako správne na to. 

Vypočujte si celý rozhovor s Marekom Brinzíkom, ktorý bol na Svetový deň životného prostredia hosťom v Dobrom rádiu. 

Oslávte Svetový deň životného prostredia kvalitným filmom

Pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia spoločnosť NATUR-PACK pripravila odvysielanie unikátneho filmu Tomáša Ščepku s názvom PET KAJAK PROJEKT. Dokumentárny film sleduje priebeh projektu vodáka Tomáša, ktorý ním upozornil na problém odpadov v prírode. Nositeľom príbehu sa stala PET fľaša, presnejšie PET kajak, unikátne plavidlo vyrobené z PET fliaš nájdených na brehoch Dunaja v priebehu jari 2019. PET fľaša je vynikajúcim príkladom výborne recyklovateľného plastu, ktorý často namiesto žltých kontajnerov končí na skládkach odpadov alebo v prírode.

Film bude dostupný od 5.6.2020 v čase od 19:00 do 7.6.2020 do 19:00 hod na webovej stránke spoločnosti NATUR-PACK.

SLEDUJTE DOBRÉ RÁDIO NA FACEBOOKU!

Už ste čítali?