Sme krajina čiernych skládok, Slováci nemajú problém hádzať odpad do prírody, hovorí odborník. Čo treba zmeniť?
Množstvo komunálneho odpadu vzrástlo počas pandémie o 25 %, reštaurácie sa vrátili k jednorazovým obalom. Ako je na tom Slovensko s úrovňou recyklácie a čo treba zmeniť, aby sme si dobrovoľne nedevastovali prírodu?
BRATISLAVA 5. júna - Fakt, že sme niektorí celé dni a týždne trávili poväčšine zatvorení v domácnosti medzi štyrmi stenami, sa nepodpísal len na našej túžbe vrátiť sa znova do práce, prírody či na návštevu starých rodičov, ale výrazne sa podpísal aj na tvorbe odpadu. Koronavírus a opatrenia, ktoré mali zmierniť jeho šírenie, spôsobili, že aj množstvo stravovacích zariadení bolo v prej fáze úplne zatvorených, a tak sa zmenil aj spôsob, ako sa mnohí ľudia stravovali.
Množstvo komunálneho odpadu narástlo o 25 %
„Množstvo komunálneho odpadu v tomto období narástlo asi o 25 %. Väčšina ľudí pracovala z domu, takže kontajnery boli podstatne plnšie. Koronakríza nahráva jednoznačne jednorazovosti - začali sa napríklad znova používať jednorazové obaly v stravovacích zariadeniach. Teraz by sme už mali hľadať riešenia, ako sa od tej jednorazovosti znova odkloniť. Tvoríme odpadu viac, takže je naozaj dôležité ho správne triediť a vyhadzovať. No a práve s týmto máme na Slovensku celonárodný zásadný problém,“ vysvetľuje v dopoludňajšom vysielaní Dobrého rádia Marek Brinzík, riaditeľ pre vzťahy s verejnosťou z organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK.
Slováci nestláčajú odpad a zhoršujú tým úroveň triedenia
Aké základné chyby Slováci teda robia pri triedení odpadu? „Jedným zo základných nedostatkov je to, že Slováci nestláčajú odpad. Modrý kontajner sa rýchlo naplní, a potom aj ľudia, ktorí by aj chceli triediť, nemajú kde. Pretože kontajner je plný. A tak potom ten svoj odpad odhodia do bežného komunálneho odpadu alebo, čo je ešte horšie, na zem,“ odpovedá Brinzík. Organizácia zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK sa od roku 2018 venuje analýzam obsahu farebných kontajnerov na triedený zber. Ako uvádza, jednou z príčin, ktoré sa podieľajú na zníženej kvalite vytriedeného odpadu, je práve nestláčanie obalov - ide predovšetkým o obaly z plastov (napr. PET fľaše), papiera (kartónové krabice), kovov (napr. plechovky od nápojov).
Ku koncu roka 2020 by mala byť podľa nariadení EÚ miera recyklácie na Slovensku 50 %. V súčasnosti sme podľa Brinzíka približne na 42 až 44 %.
Obrovským problémom sú aj čierne skládky
„Myslím, že tento limit nesplníme,“ hovorí Brinzík o nariadení EÚ. „Približne polovicu odpadov stále skládkujeme. Odpady sú po doprave, priemysle a výrobe štvrtým najväčším zdrojom emisií skleníkových plynov, z toho najväčší podiel pripadá práve na skládkovanie. Je veľmi dôležité, aby sme mieru tvorby odpadu znižovali a aby sme odpad, ktorý už máme, posúvali na recykláciu a znížilo sa skládkovanie. Do roku 2035 by sme mali skládkovať len okolo 10 %, teraz sme na približne 45 - 50 %. Čaká nás veľmi dlhá a náročná cesta,“ ozrejmil v Dobrom rádiu Brinzík, ktorý zároveň vysvetľuje, prečo si podľa neho nevážime vlastnú prírodu: „Slováci nemajú problém vyhadzovať odpad v prírode. My sme naozaj top krajina čiernych skládok. Zmapovaných máme, myslím, 7-tisíc skládok a nezmapovaných je ďalších x tisíc. Čierne skládky sú obrovským problémom, sú to doslova časované bomby.“
„Slováci nemajú veľmi silné puto k prírode, ako národ sa k prírode správame naozaj ignorantsky. Dospelých už neprerobíme, musíme pracovať s deťmi. Už 3 či 4-ročné deti rýchlo chápu, prečo odpady nepatria do prírody, možno o 15 rokov sa dožijeme toho, že odpad v prírode na Slovensku už nebude,“ uzavrel Brinzík, ktorý sa v spoločnosti NATUR-PACK venuje práve aj edukácii a vyučovaniu dospelých aj detí o tom, prečo by mali triediť odpad a ako správne na to.
Vypočujte si celý rozhovor s Marekom Brinzíkom, ktorý bol na Svetový deň životného prostredia hosťom v Dobrom rádiu.
