Koronavírus môže byť zlom v boji s klimatickou zmenou: Uvedomili sme si, že podstatné nie sú majetky, ale rodina a ľudia

BRATISLAVA 20. apríla - Vlády po celom svete zaviedli opatrenia na boj proti ochoreniu Covid-19, ktoré zapríčinili dočasný pokles znečistenia, vrátanie skleníkových plynov.

Radosť je však predčasná. Ekonomiky krajín sa pomaly začínajú opäť otvárať. Otázkou je, či pri tom budú myslieť aj na prírodu. O tom, čo nám „koronakríza“ ukazuje z hľadiska udržateľnosti a či je možné obnovenie ekonomiky ruka v ruke s ekológiou sme sa rozprávali s odborníkmi: Šéfkou Svetového fondu na ochranu prírody Miroslavou Plassmann, s popredným klimatológom Milanom Lapinom z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského a aktivistom a predsedom Bystra, „komunitná obývačka" Nicolasom Gireuxom.

Spoločne vieme reagovať na existenčné hrozby

Rovnako, ako „korona kriza“ tak aj klimatická kríza ohrozuje životy ľudí. Berú podľa vás vlády jednotlivých štátov klimatické hrozby dostatočne vážne?

Lapin:

Hrozba klimatickej zmeny postupuje pomaly, preto jej viacerí politici venujú malú pozornosť. Globálne otepľovanie o 0,2 °C za 10 rokov v priemere sa im zdá príliš málo na razantnejšie opatrenia. Neuvedomujú si ale, že ide o zmenu viac-menej dlhodobú, ktorá môže prekročiť za 100 rokov aj 2 °C, na Slovensku aj 4 °C (čo je normálny rozdiel medzi Komárnom a Popradom). Ešte závažnejší problém ako otepľovanie klímy môže byť zmena hydrologickej bilancie krajiny smerom k rastu rizika sucha a náhlych povodní.

Giroux:

Nie, neberú. Ale táto kríza je dôkazom, že vieme spoločne a rozsiahle reagovať na existenčné hrozby. Vieme prudko a radikálne zmeniť svoj spôsob života, vieme akceptovať obmedzenia pre spoločné dobro, vieme sa prispôsobiť a predovšetkým vieme spolupracovať, byť solidárni a súcitní. To sú práve veci, ktoré klimatická a ekologická kríza od nás vyžaduje. Všimnite si, že som použil prítomný čas, nie „bude vyžadovať“ ale „vyžaduje“.

Lebo teraz je ten čas. Vlastne aj včera bol ten čas. Meškáme 30 rokov. Ale teraz máme výbornú príležitosť sa pustiť do potrebnej civilizačnej zmeny.

Plassmann:

WWF pravidelne upozorňuje, že lídri jednotlivých krajín neprijali dostatočné opatrenia na zmiernenie následkov klimatických zmien. Aj v Európe vidíme rôzne tendencie. Predminulý týždeň európski ministri životného prostredia vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom sa hlásia k záväzkom z Európskej ekologickej dohody  a zdôrazňujú, že na tejto dohode by mali stáť programy na oživenie ekonomiky.

WWF apeluje, aby opatrenia na oživenie ekonomiky stáli na princípoch udržateľnosti a zlepšovania stavu životného prostredia.

Planéta si na chvíľu vydýchla

Ako planéte pomôže tento, aj keď najpravdepodobnejšie len dočasný stav zlepšenia?

Lapin:

Recesia ekonomiky v súvislosti s rýchlym šírením pandémie Covid-19 sa ešte neprejavila na takom znížení koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, ktoré by znamenalo spomalenie človekom vyvolanej globálnej klimatickej zmeny. Klimatický systém Zeme je dosť konzervatívny, na jeho zmene sa môžu prejaviť len výrazné alebo dlhodobé odchýlky faktorov, ktoré ho ovplyvňujú.

Giroux:

Príroda si konečne môže chvíľu oddýchnuť. Ale z pohľadu životného prostredia by ten stav mal byť trvalý, nie dočasný. Samozrejme, pre nás ľudí to nie je tak jednoduché. Pri prechode na bezrastovú, spravodlivú a lokálnu ekonomiku sa nemôže improvizovať. Ak pomôže táto kríza k tomu, aby politici (a verejnosť) akceptovali nutnosť bezrastu a uvedomili si, že udržateľný rozvoj a zelený rast sú len iluzórne uspávanky, tak to by bolo už veľmi veľký krok! Tuším ale, že dekolonizovať našu myseľ od týchto konceptov bude ešte trvať.

Plsasmann:

Áno, planéta si takpovediac na chvíľu vydýchla. Okrem iného, sme pozorovali krátkodobé zníženie emisií CO2 či NO2 v ovzduší a obyvatelia veľkých miest vidia opäť modrú, a nie sivú oblohu. Ale situácia sa môže rýchlo vrátiť do pôvodného stavu, ak sa nenaplnia požiadavky a oživovanie ekonomiky nebude sledovať i zlepšovanie stavu životného prostredia. Napríklad v Číne údaje potvrdili v priebehu februára a začiatku marca pokles emisií CO2 o štvrtinu oproti predošlému roku, no dnes už údaje hovoria, že stav sa zase zhoršuje.

Následky klimatických zmien nesieme naďalej, ako sú extrémne výkyvy v počasí, vrátane prívalových dažďov, či veľkého sucha, ktoré momentálne trápi i našu krajinu.

Korona kríza ako zlom

Môže byť pandémia akýmsi míľnikom, ktorý by mohol prispieť k uvedomeniu si dôležitosti boja proti klimatickým zmenám? Či už v rámci širšej verejnosti, alebo na úrovni štátov.

Lapin:

Prirodzené klimatické zmeny boli na Zemi od začiatku jej existencie. Teraz čelíme iba globálnej klimatickej zmene v dôsledku činnosti človeka, ktorá je po roku 1970 významnejšia ako všetky prirodzené zmeny klímy v rovnakom období. Podľa môjho názoru sa bude teraz riešiť problém zotavenia ekonomiky štátov z hlbokej recesie a politici odsunú opatrenia na spomalenie klimatickej zmeny na vedľajšiu koľaj.

Nie je to dobrá správa, lebo v súvislosti s obnovou ekonomických sektorov sa môže realizovať rad opatrení, ktoré sú významné aj pri spomaľovaní klimatickej zmeny (energetika, doprava, regionálny rozvoj, lokálna produkcia potravín a iných tovarov...).

Giroux:

Do určitej miery asi áno. Kríza napríklad veľmi jasne ukazuje súvis horšieho stavu ekonomiky s lepším stavom životného prostredia a opačne. V rámci kapitalizmu nemožno mať oboje. Je to buď ekonomika, alebo životné prostredie. Otázka je, čo chceme zachovať? Bohužiaľ, keď pozorujem reči o zelenom raste alebo o „zelenej obnove“, tak odpoveď je jasná: ekonomika má prednosť. Ako povedal Slavoj Žižek: „dnes je ľahšie predstaviť si koniec sveta ako koniec kapitalizmu“.

Je zmyslom života produkovať autá, rozvíjať 5G sieť a sedieť za počítačom väčšinou nášho života? Vďaka súčasnej kríze si ľudia uvedomujú, že veľa vecí, ktoré považovali za dôležité, nie sú vôbec podstatné, a že zároveň vedia žiť šťastne aj bez nich. Uvedomujú si, že skutočný poklad sú príbuzní a ľudia. Nie majetok, špičková technológia alebo status. Taktiež si viac uvedomujú dôležitosť vedieť urobiť niektoré veci doma a byť sebestačným. Tento trend je tu veľa rokov, ale podľa mňa krízou sa teraz veľmi zrýchľuje, a to je veľmi dobrá správa.

Plassmann:

Mám pocit, že táto kríza bude určitým zlomom vo vnímaní a riešení mnohých vecí a pevne verím, že i vrátane uvedomenia si, že zdravie planéty znamená zdravie pre ľudí.

Kvalitné tovary a lokálnosť

Čo najefektívnejšie môže jednotlivec spraviť, aby znížil uhlíkovú stopu?

Lapin:

Jednotlivec prispieva ku klimatickej zmene tým, že spotrebúva tovary, pri výrobe ktorých došlo k významnej emisii skleníkových plynov do atmosféry. Tiež môže sám emitovať skleníkové plyny, napríklad nehospodárnym využívaním dopravy, zbytočnými stratami energie pri jej používaní atď.

Znižovať spotrebu tovarov môžeme aj tak, že kupujeme kvalitné tovary s dlhou dobou používania a úspory energie môžeme dosiahnuť racionálnym používaním dopravy, zateplením budov, využívaním kvalitných elektrických spotrebičov, úsporným využívaním teplej vody atď. Dôležitá je aj starostlivosť o krajinu, predovšetkým o prirodzenú vegetáciu a hospodárenie so zrážkovou vodou.

Giroux:

Akceptovať smrť. Svoju vlastnú, iných ľudí, životného prostredia. Smrť, ako súčasť života."Človek, ktorý sa oslobodzuje zo strachu straty a smrti, sa môže naplno radovať zo života. A šťastný človek vie žiť skromne a uspokojiť sa s málom." Dobrovoľná skromnosť je najeefektívnejší spôsob, ako znížiť svoju uhlíkovú stopu.

Ale niektorí ľudia nečakali na klimatickú a ekologickú krízu na to, aby pochopili že toto je aj cesta ku šťastiu a rovnováhe. Lao-Tsu, Buddha, Epikur, Ježiš, Gandhi, atď. roznášali podobné posolstva. Epikur napríklad povedal že „človek, ktorý sa neuspokojí s málom, nebude spokojný s ničím“. Ježiš to položil takto: „Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“

Plassmann:

Každý jednotlivec má svoju vlastnú uhlíkovú stopu a veľký podiel na nej tvorí doprava a spotreba. Takže jednotlivci by sa mali zamerať na tieto oblasti – obmedziť individuálnu dopravu autami či lietadlami a kupovať iba to, čo naozaj potrebujeme, pričom by sme mali uprednostňovať lokálne produkty a brať do úvahy i to, z čoho sú vyrobené.

Veľa z toho, čo dnes kúpime, vôbec nepotrebujeme, a to sa týka i jedla, ktoré mnoho ráz končí zbytočne v odpadkoch. Podľa FAO sa ročne vyhodí až 1/3 vyprodukovaných potravín, keď to Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo prepočítala na emisie a porovnala s emisiami krajín, vyšlo jej, že po Číne a USA by „vyhodené potraviny“ boli tretím najväčším producentom emisií na svete. Práve v tieto dni si mnohí z nás možno oveľa viac uvedomíme, bez čoho všetkého sa vieme zaobísť a čo k životu naozaj potrebujeme.

Ekonomika a ochrana životného prostredia

Môže ísť obnova ekonomiky a ochrana životného prostredia ruka v ruke?

Lapin:

Ako som už uviedol vyššie, politici budú mať snahu o čo najrýchlejšie zotavenie ekonomiky a opatrenia na spomalenie klimatickej zmeny tak zostanú zväčša na vedľajšej koľaji. Je preto prospešné, že skupina poslancov v Európskom parlamente nabáda vlády jednotlivých krajín, aby spojili tieto opatrenia do jedného komplexu v rámci tzv. Zelenej obnovy Európy.

Giroux:

Ak obnova znamená zachovať kapitalizmus, teda systém založený na ekonomickom raste, tak nie. Štúdia „Decoupling Debunked,“ z roku 2019 od European Environmental Bureau vedecky vysvetľuje na základe všetkých dostupných informácií k tejto téme, že zelený rast „zostáva čisto aktom viery s malým významom pre tvorbu politiky.“ Treba tiež definovať ochranu životného prostredia. Ak sa zameriava iba na Slovensko, tak možno ide ruka v ruke.

Keď počujem od politikov „modernizácia“, „digitalizácia“, „elektrizácia“ (napríklad elektro-autá, „smart" systémy) ako stratégiu k udržateľnosti, tak viem, že ich ochrana životného prostredia sa zastavuje pred hranicami Slovenska. Zariadenia potrebné na túto „modernizáciu“, spôsobujú ekologické a ľudské katastrofy v Južnej Amerike alebo v Ázií, či pri ťažbe prírodných zdrojov, doprave, alebo výrobe. Potom sa pridajú k obrovskému množstvu elektroodpadu, ktorý väčšinou končí na divokých a nebezpečných skládkach v Afrike alebo Indii

Plassmann:

Určite, WWF práve z tohto dôvodu vyzvala lídrov Európskej únie a jednotlivých členských štátov, aby sa pri plánoch na oživenie ekonomiky neodkláňali od opatrení na zlepšenie stavu životného prostredia, ale naopak. V týchto dňoch sa potvrdzuje, že investovať do zelených opatrení je kľúčové nielen pre zdravie planéty, ale aj pre zdravie ľudí. Musíme sa dnes zodpovedne postaviť nielen k ochrane zdravia našej generácie, ale i k ochrane zdravia našich detí v blízkej budúcnosti.

WWF pripravila i vlastný návrh odporúčaní. Ide napríklad o ukončenie dotácií do oblastí, ktoré poškodzujú životné prostredie, ako napr. ťažba a spracovanie uhlia a ďalších fosílnych palív, ale i podpora intenzívneho poľnohospodárstva, odlesňovanie, poškodzovanie vodných zdrojov či nadmerný rybolov.