S deťmi na bicykloch po Európe: Nechceme spomínať len na to, ako sme platili hypotéku, tvrdia rodičia
Mladá rodina od apríla cestuje po Európe na bicykli. Je súdržnejšia a neľutuje ani jediný deň.
BRATISLAVA 25. októbra – 13-tisíc kilometrov a asi tisíc hodín bicyklovania – to sú predbežné štatistiky mladej rodiny, ktorá už viac ako pol roka žije na bicykli. Spoločne s Olíkom a Vojtíškom precestovali Rakúsko, Taliansko, cez Španielsko, Francúzsko, Anglicko a Írsko do Nemecka až domov do Česka. Celkovo prešli 12 krajín západnej Európy.
„Nie sme takí dobrodruhovia, že by sme si buchli rukou do stola a hurá, zajtra ideme. Celú cestu sme mali dôkladne premyslenú,“ začína svoje rozprávanie Veronika Berková.
S manželom sa dlhé roky venovali vysokohorskej turistike. Po príchode detí pochopili, že je to s malými deťmi nezlučiteľná záľuba, tak vyskúšali cykloturistiku.
„Keď mal druhý syn jeden rok, všetci spoločne sme absolvovali prvú dluhú cestu po Labskej cyklotrase. Za 16 dní sme prešli 1 500 kilometrov a úplne sme tomu prepadli,“ spomína Veronika.
Deti cyklistika baví
Na 5-týždňovej ceste po Škandinávii sa utvrdili v tom, že deti zvládnu aj dlhšiu trasu a že ich to predovšetkým baví. Denne prejdú do 70 km, vo výnimočných situáciách aj 125 km, ak je potrebné dohnať stratu z predchádzajúceho dňa. Prestávku si dávajú po každých dvoch hodinách jazdy, zvyčajne na miestach, kde sú detské ihriská.
„Občas si doprajeme deň voľna na miestach, kde vieme zrelaxovať, alebo je niečo zaujímavé k videniu. Vo Valencii sme napríklad navštívili morský svet. Takých dní sme mali asi 20,“ hovorí Veronika v rozhovore pre Dobré noviny.
Rannou rutinou je údržba bicyklov či doplnenie vody na cestu.
„Cez leto sme často zastavovali pri mori a veľakrát sme nocovali u českých a slovenských rodín s deťmi. Občas sa stalo, že starší Olík povedal, že by chcel ísť domov k svojim hračkám, ale na druhej strane sme boli aj na miestach, z ktorých nechcel odísť preč. Deti sa ceste prispôsobili. Stretávať nových ľudí a nocovať každú noc inde berú ako úplne normálne,“ vysvetľuje.
Berkovi na kole
O svojej ceste rodina informuje na sociálnych sieťach pod menom Berkovi na kole, takže sa, samozrejme, nevyhnú ani neprajným ohlasom.
„Pre našu cestu sme si zvolili Európu, boli sme teda vždy v civilizácii alebo blízko nej. Občas sa objaví reakcia v štýle, že sme sebeckí, pre deti je cesta náročná a trpia. My svoje deti poznáme, milujeme a nerobili by sme nič, čo by bolo zlé,“ hovorí Veronika.
Riziká sa snažia na ceste eliminovať a na vzniknuté problémy sa dokázali pripraviť už pred odchodom. Rodina strávila spolu pol roka, 24 hodín denne bez prestávky. Rodina sa upevnila a hlavne chlapci si vybudovali medzi sebou silnejšie puto. Často si aj napriek konfliktom povedia, ako sa majú radi. Berkovci sa na pol roka vzdali platenej práce a neľutovali ani jeden deň.
„Deti nie sú z cukru, a keď im niečo prekáža, tak to vedia dať dôrazne najavo. Netreba sa báť ani výpadku z bežného života, lebo za 20 rokov budete spomínať na zážitky, ktoré ste prežili s rodinou a nie na to, ako ste sedeli v zasadačke, alebo platili hypotéku,“ uzatvára Veronika.
