Rómsky lekár z Košíc: Na ZŠ mi imponovalo, keď odo mňa odpisovali biele deti. Dvihlo mi to sebavedomie
Ľubomíra Somodiová
Ľubomíra Somodiová

Rómsky lekár z Košíc: Na ZŠ mi imponovalo, keď odo mňa odpisovali biele deti. Dvihlo mi to sebavedomie

Nikolas Rybár je mladý doktor s veľkou chuťou do života. Na pacientov nechce hľadieť len ako na čísla. Snaží sa k nim pristupovať ľudsky. Ešte ako malý chlapec si uvedomil, že na ceste k dosiahnutiu cieľa nie je dôležitý pôvod - stačí makať viac ako ostatní.

MOLDAVA NAD BODVOU 21. októbra - Turek, či Španiel? Hádali ľudia, keď na chodbách lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach videli Nikolasa. Veru, neuhádli. Nikolas je Róm z východného Slovenska a pochádza zo skromných pomerov. Chvíľami to vyzeralo, že sa vzdá svojho sna stať sa lekárom.  Avšak šťastena mu bola naklonená. Momentálne pôsobí ako všeobecný lekár v Univerzitnej nemocnici Louisa Pasteura v Košiciach. V najbližších rokoch ho čaká atestácia z neurológie.

Mladý rómsky doktor Nikolas Rybár.
Mladý rómsky doktor Nikolas Rybár. Foto: Nikolas Rybár Facebook

Aké sú reakcie vašich pacientov na to, že ste Róm?

Nepýtajú sa priamo, či som Róm, ale pýtajú sa, „či ste náš“? Ja im vždy odpoviem, že som z Moldavy, neďaleko pri Košiciach. Nikdy som sa nestretol s tým, že by sa ich postoj po mojej odpovedi zmenil. Nijak zvlášť to nekomentujú. 

Aká bola vaša motivácia stať sa lekárom?

Sú momenty, keď si poviem, že chcem robiť veci inak. Často sa stáva, že pacient je vnímaný cez nejaké číslo, nejakú diagnózu a nevníma sa ako bytosť. Málokto rieši ľudskú stránku. Stáva sa mi, že pacienti, ktorým veľmi nepomôžem, lebo sa im pomôcť nedá, odchádzajú spokojní, pretože k nim mám ľudský prístup. To bol jeden z mojich dôvodov stať sa lekárom.

Vedeli ste odmalička, čo chcete robiť?

Keď som bol malý, mal som sklony k prírodným vedám. Síce, najprv som chcel byť smetiar, neskôr elektrikár a jeden čas dokonca meteorológ. Ešte ani na gymnáziu som nevedel, čo vlastne budem robiť. Vedel som len, že chcem robiť niečo s ľuďmi a prírodnými vedami. Povedal som si, prečo by som nemohol skúsiť stať sa lekárom.

Aby ho brali za seberovného, začal sa tvrdo učiť

Myslíte si, že vám pomohlo, že ste chodili do triedy, kde boli väčšinou „biele deti“?

Jasné. Chcel som stále dosiahnuť viac, než tí ostatní. Dosť som si uvedomoval, že nejaký rešpekt alebo to, že ma budú brať za seberovného, môžem dosiahnuť jedine tým, že budem aspoň tak dobrý, keď nie lepší, ako sú oni. Bol to pre mňa hnací motor. Začalo to na základnej škole, keď biele decká chceli odo mňa odpisovať. Imponovalo mi to. Dvíhalo mi to trošku sebavedomie. Povedal som si, veď on je závislý na mne. Nie je to opačne a je absolútne jedno, kto má aký pôvod.

Dostali ste sa na medicínu na prvý pokus?

Na medicínu sa mi nepodarilo dostať na prvýkrát. Pravda je taká, že som sa učil, ale zameriaval som sa skôr na maturitné otázky. Otázky na prijímacie skúšky som extra neriešil. Podcenil som to.

Na medicínu sa dostal na druhý pokus.
Na medicínu sa dostal na druhý pokus. Foto: Nikolas Rybár Facebook

Boli ste sklamaný?

Keď ma nezobrali, bol som smutný, ale čakal som to. Skúsil som to s tým, že keď sa mi nepošťastí, pôjdem o rok. Neľutujem to. Bol to super čas strávený doma. Medzitým som sa začal učiť za záchranára. Strávil som tam dva - tri mesiace. Nakoniec som si uvedomil, že to nie je pre mňa priorita, a že sa musím sústrediť na prípravy na medicínu. V tom čase som sa bál, či sa doma budem vedieť sústrediť na učenie. Rozmýšľal som aj nad tým, že si nájdem prácu a vykašlem sa na výšku.

Nakoniec sa vám podarilo dostať sa na vysokú školu do Košíc, boli tam aj iní Rómovia?

Neviem o tom, že by tam boli iní. Mňa si mýlili hlavne so zahraničnými študentmi. Keď som začínal a ešte ma nepoznali panie na študijnom oddelení či v knižnici, každý sa automaticky ozýval po anglicky. Keď som sa naspäť ozval po slovensky, že som Slovák, tak sme sa smiali. Tipovali ma na Turka alebo Španiela.

Stretli ste sa na na škole s diskrimináciou?

Vôbec som to nevnímal zo strany spolužiakov a ani učiteľov. Nikto sa ma nikdy nespýtal na to, či som Róm. Až na jeden prípad.

Mladý doktor dúfa, že bude dobrým vzorom pre rómske deti

Čo hovorí rómska komunita na váš úspech?

Stalo sa mi párkrát, že som niekam išiel a malé deti si začali pošuškávať „to je ten, to je ten“. Kričali po mne „pán doktor“, aj keď čiastočne s posmeškom.

Myslíte si, že môžete pre nich pôsobiť aj ako vzor?

To je to, v čo môžem dúfať. Možno nie z každého bude lekár, právnik alebo itečkár. Ale treba aj murárov a rôzne iné profesie. Keď človek využije maximum toho, čo mu príroda udelila, tak je to super.

Jednu dobu ste učili aj rómske deti?

Áno, ešte keď som bol stredoškolák. V Košiciach bola nadácia, ktorá dávala štipendiá študentom hlavne rómskeho pôvodu, s tým že musia vykonávať protislužbu - pracovať v komunitách s inými ľuďmi. Rozhodol som sa, že budem učiť elementárnu angličtinu. Bol som asistentom v Moldave na maďarskej základnej škole, kde bola väčšina detí rómskeho pôvodu.

Boli tie deti motivované učiť sa?

Tie deti bolo treba motivovať, aby dávali pozor. S tým mali dosť problém aj učiteľky, ktoré učia dlhé roky. Bol som úplný zelenáč. Motivovať ich k tomu, aby si len niečo zapísali alebo sa snažili niečo na hodine vyprodukovať, nebolo až také ľahké. Vzdelávanie mladých Rómov má určité medzery. Myslím si, že tie decká nevidia, to, že keď sa budem snažiť, môžem niečo dokázať. Jednak zo strany rodičov je to demotivujúce. Doma nie je zdravé jadro, ktoré by im povedalo, toto by si mal robiť. Hovoria im často na čo to budeš robiť, veď aj tak z teba nič nebude.

Mal šťastie na dobrých ľudí

Vaši rodičia vás podporovali?

Áno, videli vo mne potenciál a podporovali ma. Na druhej strane tomu veľmi nerozumeli. To je tak, ako keď malé dieťa príde k rodičom, je celé nadšené a niečo im rozpráva a rodič mu absolútne nerozumie, ale podporuje ho. Moji rodičia nie sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Otec je murár a nevie, čo to znamená ísť na skúšku a mať tam stresy. Ale stále som cítil od nich podporu.

Podporoval vás okrem rodičov aj niekto iný?

Vyzdvihol by som jedného môjho kamaráta, Miša, ktorý mi pomohol nepriamo. Je to chalan z Česka, z Písku, spoznali sme sa na výmennom pobyte v USA pred pár rokmi. Tiež je Róm, študuje rómsky jazyk. Po niekoľkých rokoch mi zavolal, že o mesiac ide ohľadom školy niečo vybavovať do Ríma. Chcel, aby som sa k nemu pridal. Koniec telefonátu, zložil mi. O mesiac mi opäť zavolal, že už musí nahlásiť, či príde sám alebo s niekym. Nakoniec som išiel. Keď sme prišli do Ríma, Mišo si riešil svoje veci ohľadom školy. Neskôr sme mali obed. Bola tam pani so synom, obaja zo Švajčiarska. Hovorili šiestimi svetovými jazykmi, ale aj rómsky. Medzi rečou sa ma pýtali, kto som, prečo som prišiel do Ríma. Povedal som im, že akurát ma neprijali na medicínu, ale rád by som to skúsil ešte raz. Tá pani mi povedala, že mi finančne pomôžu. Keby ma Mišo v tom čase nezavolal do Ríma, zrejme by som ani nešiel študovať. Touto cestou by som sa mu aj poďakoval. Veľmi mi pomohol aj pán dekan Gábor, ktorý je tiež z Moldavy. Po ľudskej aj duchovnej stránke.

Ostáva vám popri práci nejaký čas na koníčky?Je to trocha stereotyp, ale hráte na nejaký hudobný nástroj?

Nejde o to, že tá práca zaberie čas. Nie je to práca, ale poslanie. Keď je niekto učiteľ, je učiteľ celý deň. Platí to aj pri kňazoch, ale aj pri doktoroch. Čo sa týka hudobných nástrojov, ešte ako dieťa som chodil na základnú umeleckú školu. Deväť rokov som chodil na harmoniku a popritom som skúšal hrať na klavíri. Raz jedna spolužiačka priniesla do školy gitaru. Zahrala pár akordov a mne sa to veľmi zapáčilo. Požičala mi ju. Naučila ma jednu pesničku, a potom som si kúpil svoju a stal som sa samoukom.

Prečo ste sa rozhodli pre neurológiu?

Momentálne som v atestačnom programe na neurológiu. Teraz som všeobecný lekár. Bol to predmet, ktorý mi najlepšie išiel. Mali sme aj učiteľku, ktorá ma svojou výučbou nadchla.

Nikolas túži po obyčajnom živote.
Nikolas túži po obyčajnom živote. Foto: Nikolas Rybár Facebook

Aké máte sny?

Čo sa týka profesijného, chcel by som atestovať. Ale inak mám úplne bežné sny, založiť si rodinu, mať vlastné bývanie. Taký bežný, nudný život. Chcel by som sa ešte naučiť pár jazykov. Pokukujem po španielčine, veľmi sa mi páči. Rád by som si zlepšil aj nemčinu.

Už ste čítali?

SÚRNE: Chlapček má 3 nádory na mieche. Potrebuje operáciu v…

Keď mal Nathanael sedem rokov, zistilo sa, že má v hlavičke nádor. Pomohli…

Pred očami Slovenska schudla 57 kíl: Jediné, čoho som sa za…

Relácia Extrémne premeny jej pomohla k tomu, aby zmenila svoj život. Lucia teraz…

Slovák spravil z chudobnej dievčiny Miss Ekvádoru. Michalove…

Cestovateľ, fotograf, dobrodruh a milovník španielčiny. Veľkou vášňou…

Viktor Vincze otvorene o ekológii a o tom, ako jeho priznanie…

Známy moderátor v rozhovore prezradil, prečo začal s príspevkami na Instagrame…

Rómsky lekár z Košíc: Na ZŠ mi imponovalo, keď odo mňa odpisovali…

Nikolas Rybár je mladý doktor s veľkou chuťou do života. Na pacientov nechce…

Slovenka svojimi šperkami očarila Meghan Markle. Jej tvorba…

Jej šperky inšpirované Slovenskom sa tešia veľkej obľube aj v…

Ženy bojujúce s rakovinou: Prísť o prsia či vlasy nie je hanba.…

Brošne s motívom kozy vznikli z osobnej skúsenosti troch kamarátok.…

Pani Eva skrášľuje sama vo voľnom čase okolie svojej bytovky.…

Pestré farby, kamienky či kvietky. Takáto krása sa pred bytovkami nevidí…