EÚ očakáva pokrok pri implementácii parížskej klimatickej dohody

Brusel 6. novembra (TASR) - Európska únia očakáva, že tohtoročná konferencia OSN o zmene klímy (COP23) v Bonne potvrdí záväzok medzinárodného spoločenstva o zintenzívnenie reakcie na zmenu klímy a bude znamenať výrazný pokrok pri dosahovaní cieľov parížskej klimatickej dohody.

Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker v tejto súvislosti pripomenul, že po nadobudnutí platnosti historickej dohody z decembra 2016 je teraz kľúčové zamerať sa na vypracovanie vykonávacích usmernení.

Eurokomisár pre klimatické opatrenia a energetiku Miguel Arias Caňete pred odchodom do Bonnu uviedol, že parížska dohoda určila smer pre globálny prechod k modernému nízkouhlíkovému hospodárstvu. "Teraz je čas premeniť naše ambície na činy a urýchliť jej implementáciu. COP23 bude kľúčovým momentom na zabezpečenie toho, aby sme dosiahli náš prvý termín: dokončenie parížskeho pracovného programu do roku 2018," konštatoval komisár.

Konferencia zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (COP23), ktorej predsedá Fidži, sa koná oddnes do 17. novembra 2017 v nemeckom Bonne. Zúčastnia sa na nej ministri a vládni predstavitelia, ako aj široká škála zástupcov občianskej spoločnosti a podnikov.

EÚ očakáva, že bonnská konferencia ukáže jasný pokrok vo vývoji technických pravidiel a usmernení na vykonávanie ustanovení parížskej dohody, napríklad v oblasti transparentnosti a pri päťročnom ambicióznom cykle zameranom na pomoc menej rozvinutým krajinám postupne prispievať s rozsiahlejšími príspevkami. Konkrétny pracovný program by mal byť prijatý na konferencii OSN o zmene klímy v roku 2018 (COP24) v poľských Katowiciach.

Cieľom EÚ je znížiť emisie skleníkových plynov v EÚ do roku 2030 o najmenej 40 percent, čo zahŕňa aj revíziu systému obchodovania s emisnými kvótami EÚ (ETS) do roku 2020 s dôrazom aj na odvetvia, ktoré boli mimo ETS - doprava, poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo či energetická účinnosť budov. Komisia chce v stredu (8.11.) predložiť nový balík zákonných návrhov týkajúcich sa čistých mobilít s cieľom uľahčiť prechod EÚ na nízkouhlíkovú mobilitu a hospodárstvo.

Vo finančnej oblasti je EÚ aj naďalej odhodlaná dosiahnuť kolektívny celosvetový cieľ mobilizovať do roku 2020 sumu vo výške 100 miliárd dolárov ročne a do roku 2025 financovať opatrenia v oblasti klímy v rozvojových krajinách.

EÚ a jej členské štáty v roku 2016 prispeli k financovaniu opatrení na boj proti zmenám klímy vyše 20,2 miliardami eur.

Prídu Merkelová, Macron, DiCaprio aj Al Gore

Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Emmanuel Macron sa pripoja k predstaviteľom 197 štátov, popredným celebritám, vedcom a ekologickým aktivistom na konferencii o klimatických zmenách, ktorá sa v pondelok začala v západonemeckom meste Bonn.

Na dvojtýždňovej konferencii sa zúčastní aj hollywoodska filmová hviezda Leonardo DiCaprio či bývalý viceprezident USA a laureát Nobelovej ceny za mier Al Gore.

Konferencia sa koná dva roky po tom, ako bola podpísaná historická parížska dohoda o globálnom otepľovaní.

Skúsený politik a súčasný guvernér amerického štátu Kalifornia Jerry Brown, ako aj jeho predchodca v úrade, niekdajší hrdina hollywoodskych akčných filmov Arnold Schwarzenegger, sú tiež medzi 23.000 delegátmi, ktorí podľa plánu majú prísť na bonnskú konferenciu.

Zo Schwarzeneggera sa stal jeden z najprominentnejších kritikov postoja amerického prezidenta Donalda Trumpa ku klimatickým zmenám, pripomína agentúra DPA.

Líder USA v júni oznámil plány na odstúpenie USA od historickej parížskej klimatickej dohody, ak sa v nej neurobia zásadné zmeny. Poslaním dohody je znížiť emisie skleníkových plynov tak, aby sa udržal rast globálnej teploty pod dva stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím - s tým, že sa krajiny budú snažiť o obmedzenie na 1,5 stupňa Celzia.

Úlohou delegátov na konferencii v Bonne je schváliť regulačný systém, ktorý umožní porovnávať a monitorovať klimatické ciele jednotlivých štátov.