Dobré noviny
Dostal len posteľ, stolík a toaleťák. Spevákovi Matúšovi Yaelovi Kolárovskému pobyt v liečebni otvoril oči
Romana Mináriková
Romana Mináriková

Dostal len posteľ, stolík a toaleťák. Spevákovi Matúšovi Yaelovi Kolárovskému pobyt v liečebni otvoril oči

— Foto: Psychiatrická nemocnica Hronovce / Matúš Kolárovský

Matúšovej mame odľahlo, keď jej povedal, že ide na liečenie od svojich závislostí. Speváka niekoľkomesačný pobyt v Hronovciach zmenil.

„Videl som ľudí v mojom veku, ktorým vypadávali zuby, boli slabí a nevedeli zdvihnúť ani čaj. Bolo to strašidelné a smutné. Namiesto svojho potenciálu videli len drogu.“ Takto zhŕňa svoje drsné zážitky z liečby Matúš Kolárovský, známy ako Yael. Obľúbený slovenský spevák, herec a hlas Dobrého rádia sa v polovici novembra na sociálnych sieťach zveril svojim fanúšikom s tajomstvom, ktoré ho ťažilo. Už ďalej nezvládal svoje závislosti od alkoholu, liekov aj iných drog a rozhodol sa k tomu postaviť čelom. Odišiel na kliniku do Hronoviec, odkiaľ sa vrátil čistý, zmenený a plný plánov do budúcnosti. Pre DOBRÉ NOVINY exkluzívne porozprával o realite v liečebni, ale aj o tom, ako svojou úprimnou spoveďou zachránil život inému pacientovi.

V rozhovore sa dozviete:

  • Čo ho pritlačilo k múru, aby vyhľadal odbornú pomoc,
  • Ako na jeho rozhodnutie reagovalo okolie,
  • ako vyzerá deň na odvykačke
  • aký najhorší zážitok si so sebou odniesol,
  • čo sa zmenilo v jeho živote,
  • prečo chce pomáhať ľuďom v podobnej životnej situácii.

„Beriem drogy a mám s tým problém,“ povedal si na jeseň pred tisíckami fanúšikov. Je to nezvyklá vec, priznať to v slovenskom šoubiznise takto otvorene.

To som sa dozvedel až potom, čo som to urobil. Veľa ľudí sa ma pýtalo, že načo. Ale pre mňa to bolo asi aj o tom, že ak by som to nepovedal, určite by som nešiel do hĺbky a nezačal by som rozmýšľať, čo ďalej. Či len nejaké ambulantné terapie, alebo podstúpiť nejakú riadnu liečbu. Bol som si ale istý, že keď to poviem, tak s tými vecami seknem.

A to sa aj stalo. Od toho dňa som čistý, ale áno, muselo prísť až niečo takéto radikálne. Musel som byť pritlačený k múru, aby som našiel nejaké riešenie. Teraz som rád, že som to urobil. Cítim, že môžem niekomu, kto má problém, ukázať, že nie je hanba požiadať o pomoc. Sú to veci, ktoré sa veľakrát nedajú vyriešiť osamote, je tam obrovský sebaklam a ľudia ten svoj problém často zľahčujú.

Bol jedným z dôvodov, prečo si to riešil, aj úspech? Je ťažké ho zvládnuť? Čo sa deje s človekom, ktorý má songy s miliónovou počúvanosťou?

Určite áno. Všetko má svoje plusy aj mínusy. Mňa sa napríklad veľmi dotýkalo to, že moja úplne najúspešnejšia pesnička vlastne nie je moja. Je to cover. Ale je to veľmi osobne napísané, dali sme do toho s Puertom originálny nádych a dnes to má okolo 20 miliónov videní. Ale mňa ničilo, že čo ak už nikdy neurobím nič lepšie, ako niečo, čo ani nie je moje.

Na dlhú dobu si sa stiahol do úzadia a nie je žiadnym tajomstvom, že si sa svoje problémy rozhodol riešiť na liečení.

Strávil som tam tri mesiace a len pred pár dňami mi prišli papiere, že som úspešne absolvoval celú liečbu. Rozhodol som sa tak na podnet jednej z mojich epizód Friendzone v Dobrom rádiu, kam prišla pani, ktorá je adiktologička, rieši závislosti a s ktorou som sa aj po tom rozhovore rozprával aj mimo vysielania, povedal som jej, čo som užíval, ako často. Povedala mi, že ak by som bol jej syn, tak by mi určite odporučila odvykačku.

Nahnevalo ma to, zobral som to veľmi osobne, že prečo ma tam niekto posiela. Nikdy som sa nevidel, že by som takéto niečo mal podstúpiť. Ale potom som sa nad tým zamyslel, tak sám pre seba a povedal som to môjmu tímu Illuminate. Že nad tým rozmýšľam. A oni mi povedali, že to je možno aj viac, ako by pre tú moju zmenu odo mňa vyžadovali, pretože samozrejme chceli, aby som sa zmenil.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Yael (@matuskolarovsky)

A potom som zavolal mame. Tá bola taká, že no konečne. To som až nechápal, lebo moja mama podľa mňa úplne nevedela, čo sa deje. Ja som býval sám, odkedy som začal robiť hudbu a potom som sa od nich veľmi, ale veľmi izoloval. Nevideli ma ani v tých najhorších stavoch, ale bola taká, že jej odľahlo. Po dlhej dobe bola veľmi pyšná na nejaké moje rozhodnutie. A tak som si uvedomil, že asi bol naozaj niekde problém, keď tým ľuďom pri mojom ozname, že zvažujem odvykačku, odľahne.

A aké to bolo?

Tie tri mesiace tam mi, čo sa týka nejakého sebapoznávania, dali viac, ako akákoľvek cesta, ktorú som zažil po pracovnej stránke. Bolo to drsné. Zo začiatku veľmi drsné.

Článok pokračuje na ďalšej strane:

Časť 1 / 4

Už ste čítali?