Dostal len posteľ, stolík a toaleťák. Spevákovi Matúšovi Yaelovi Kolárovskému pobyt v liečebni otvoril oči
Matúšovej mame odľahlo, keď jej povedal, že ide na liečenie od svojich závislostí. Speváka niekoľkomesačný pobyt v Hronovciach zmenil.
Nastúpil som do Hronoviec, na oddelenie závislostí a najskôr som sa veľmi hanbil. Boli sme tam iba muži a keď som tam prišiel, tak som zrátal dokopy asi desať zubov a nebolo to tam vôbec pekné. Dostal som svoju nemocničnú posteľ, jeden stolík, jednu skrinku a toaleťák. To bolo všetko.
Dosť mi to otvorilo oči. Videl som tam ľudí, ktorí mali extrémny problém a zašli naozaj priďaleko. Spočiatku som si hovoril, ja sem vôbec patrím? Som tu správne? Asi po dvoch týždňoch som si uvedomil, že mne to má byť úplne jedno, do akej miery som to dotiahol, ide o výsledok. A že to nikdy nevyriešim, keď sa budem pozerať na to, ako zle na tom sú tí ostatní.
Začal som byť na seba oveľa viac kritický a ten kolektív tam bol veľmi dobrý. Tí páni tam boli veľmi otvorení a úprimní, čo sa týka toho, čo zažili, čo prežívajú a to mi dosť pomohlo v tom, že som si aj ja sám sebe nastavil zrkadlo a začal som sa sám pozerať na to, čo som spravil zle a začal som na sebe viac pracovať.
Na konci som dostal takú cenu – vzorný pacient (Smiech). Dostávali sme plusové a mínusové body, keď sme urobili niečo dobré alebo nad rámec. Tých zákazov som narátal okolo 40, ale až takých, že kde si môžeme zavesiť uterák. Nemohli sme tam skoro nič.
Čo bol pre teba úplne najhorší zážitok?
Najhorší zážitok? Jeden človek tam zomrel. Nezvládlo to jeho telo. Bol alkoholik, hneď padol do strašného delíria a ošetrovatelia a doktori mohli robiť čo chceli a nevedeli ho z toho nijak dostať. My sme mali akurát v rámci liečby v tej izbe stráž, ktorá nám mala ukázať, kam to až môže dospieť. Mali sme strážiť človeka, ktorý mohol byť agresívny, keď mu vysadili tie jeho látky. A na tej izbe bol aj ten pán.
Ale bolo tam viacero takých vecí. Veľa tých ľudí nebolo ani dobrých. Boli to ľudia, ktorí boli schopní robiť všetko preto, aby sa dostali k droge. Boli ochotní kradnúť, boli agresívni, mali výkyvy nálad, rozmlátili celú izbu a jeden si tak zlomil ruku. Musel som si dávať pozor, aj na veci, aby mi nezmizli. Veľa ľudí tam prišlo len kvôli tomu, aby ich rodina videla, že to išli spraviť. Boli tam dva týždne, pobrali veci a odišli preč, aby to vymenili za drogu.
Do toho aj ten režim bol pre mňa novinka. Vstávanie pred šiestou a hneď sme išli mopovať, umývať a upratovať. Ale na druhú stranu si to teraz neviem vynachváliť. Snažil som sa tam všetky tie veci si nejako odôvodniť a hovoriť si, že prečo to tak je.
A čo sa zmenilo v tvojom živote? Stávaš o šiestej, aby si poupratoval? (úsmev)
Článok pokračuje na ďalšej strane:
