Zamestnávanie cudzincov má svoje špecifiká

Bratislava 1. mája (TASR) - Zamestnávanie pracovníkov zo zahraničia má svoje špecifiká. Platí to aj o Rumunoch a Bulharoch, ktorých zamestnanie je vzhľadom na členstvo ich krajín v EÚ administratívne takmer bez bariér. Potenciálny zamestnávateľ by mal schopný vyrovnať sa s jazykovou bariérou, inou frekvenciou vyplácania mzdy či turnusovou prácou. Vyplýva to z informácií, ktoré TASR poskytla manažérka personálnej agentúry Wincott People Jana Mesárová.

Problémom býva najmä jazyk, špeciálne v prípade pracovníkov vo výrobe. "Tlmočenie pracovných inštrukcií nie je jednoduché. Vyžaduje si človeka, ktorý daným jazykom hovorí na kvalitnej úrovni. Treba si uvedomiť, že tlmočník musí byť prítomný na každej zmene, nielen na začiatku pri zadávaní pracovných inštrukcií. Potrebuje totiž tlmočiť medzi zahraničnými robotníkmi a majstrom výroby," hovorí Mesárová. Dodala, že spoliehanie sa na strojové tlmočenie cez smartfón často vedie k nedorozumeniam a následným problémom.

Seriózne personálne agentúry podľa nej už pred príchodom pracovníka zabezpečia dvojjazyčné dokumenty, ubytovanie, vstupnú zdravotnú prehliadku a tlmočníka. Užitočná je aj informačná brožúrka, obsahujúca štandardné maloobchodné ceny potravín, adresár dôležitých inštitúcií, zoznam lekárov v okolí či cestovné poriadky hromadnej dopravy. Štandardom by mala byť doprava pracovníkov z ubytovne do fabriky a naopak. "Zahraniční pracovníci sú často vyberaví a keď nedostanú potrebný servis, nemajú problém odísť za lepšími podmienkami, najčastejšie ďalej na západ, kde môžu čakať aj lepší zárobok," povedala manažérka Wincott People.

Pripomenula, že so špecifikami treba rátať aj pri odmeňovaní. Rumunskí zamestnanci sú zvyknutí dostávať výplatu častejšie ako raz za mesiac a firma by preto mala zabezpečiť vyplácanie raz za týždeň alebo za 14 dní. Nezriedka pracovníkom z cudziny dôjdu peniaze po príchode na Slovensko ešte pred prvou výplatou. Zamestnávateľ preto musí počítať s vyplatením zálohy. Inak hrozí, že zamestnanec odíde niekam, kde mu ponúknu peniaze okamžite a neváha vymeniť zamestnávateľa aj ihneď.

Mesárová upozorňuje aj na fakt, že Rumuni a Bulhari nepracujú na jednom mieste dlhodobo a takmer vždy chodia na Slovensko v rámci turnusov. Obvykle sa po troch mesiacoch vracajú domov na mesiac a dlhšie. Pri ďalšom turnuse si už môžu vybrať úplne iné miesto. Ak však zamestnávateľ prácu so zahraničnými pracovníkmi zvládne, nemusí sa obávať žiadnych zásadných problémov. "Nechodia sem na výlet, chcú si zarobiť. Na rozdiel od mnohých slovenských nezamestnaných sa neboja pracovať, nemajú problém so zmenami ani nadčasmi. Za čas mimo domova a rodiny chcú získať čo najviac peňazí. Podľa toho by k nim firmy mali aj pristupovať," uzavrela Mesárová.