V obci Vlachovo sa údajne ťažilo zlato, unikátom je prírodná ľadovňa
TASR
TASR

V obci Vlachovo sa údajne ťažilo zlato, unikátom je prírodná ľadovňa

Prvá písomná zmienka o obci, ktorá leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria, v údolí rieky Slaná, je z roku 1427.

Na snímke ľadovňa postavená v tvare pyramídy v obci Vlachovo. — Foto: TASR/Maroš Černý

Vlachovo 29. apríla (TASR) - Viaceré zaujímavosti spojené s históriou baníckej obce Vlachovo v Rožňavskom okrese dodnes lákajú množstvo návštevníkov. Či už sú to stavby po slávnom rode Andrássyovcov, alebo prírodný útvar v strede obce, ktorý mala grófka v obľube.

Prvá písomná zmienka o obci, ktorá leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria, v údolí rieky Slaná, je z roku 1427. Ako poznamenal starosta obce Peter Pakes, vtedy už bolo na tomto území zapísaných 40 port. "Znamená to, že obec zrejme vznikla skôr. Bola to pôvodne banícka osada. Traduje sa, že ju založili Nemci, keď postupovali po rieke Slaná a hľadali ložiská rudy. V obci sa dodnes nachádzajú ešte zachované niektoré vstupy do baní ako napríklad medenej a niektorých báň na železnú rudu. Hovorí sa, že sa tu ťažilo i zlato, nie je to celkom potvrdené, ale vraj to tak bolo," prezradil starosta.

Názov obce sa niekoľkokrát menil. "Nemecký názov Lampertsdorf pravdepodobne vyplýval z názvu bane Lampert, čo bol obvyklý spôsob pomenovania osád založených v blízkosti ťažby. Pomaďarčený bol na Lampertfalva. Neskôr bol zavedený názov Alahapataka, v roku 1824 to bol názov Osada Wlachow, ktorý opäť pomaďarčili na Oláhpatak. Tento názov trval až do roku 1920, keď už v novovzniknutej Československej republike dostala obec názov Vlachov a až v roku 1946 terajší názov Vlachovo," vysvetlil starosta.

V strede obce sa nachádza prírodný skalnatý útvar, ktorý miestni volajú "skauka". "Nevieme, ako vznikol. V minulosti na vrchu tejto skaly mala grófka Andrássyová malý altánok, takú malú vyhliadku. Z  brala sa dívala na celú obec, na svojich poddaných. Zachoval sa tam kríž na pamiatku. V roku 2009 sme vytesali do brala skalnaté pódium, na ktorom sa konajú rôzne folklórne vystúpenia," uviedol pre TASR Pakes.

Obec sa pýši množstvom hudobných skupín na počet obyvateľov

Obec Vlachovo má v súčasnosti 860 obyvateľov. Je známa viacerými kultúrnymi podujatiami, ale najmä množstvom hudobných skupín.

"Organizujeme veľa spoločenských podujatí, prakticky po celý rok od januára až po december. Najznámejšie sú 40. ročník zimného turistického výstupu na vrch Stromíš, ďalej jedinečné Jozefovské spevy na jar, ktoré ešte stále predstavujú tradície ukončenia zimy a začiatok a oslavu jari. Potom máme dni obce, počas ktorých organizujeme tradičný jarmok. Môžeme sa tiež pochváliť takou zaujímavosťou, ktorú málokto ešte udržiava a to je Vlachovská gubajka počas Vianoc. Každý rok 25. decembra v poobedňajších hodinách naši chlapci z folklórneho súboru Stromiš predvádzajú tradičnú gubajku, čiže tradičné vianočné zvyky a koledy," povedal pre TASR starosta obce Peter Pakes.

"Zaujímavosťou našej obce je možnože najvyššia koncentrácia hudobných skupín na počet obyvateľov na Slovensku. Sme taká hudobná obec. Mali sme tu od 50., 60. rokov založené hudobné skupiny a potom sa to pomaličky tradovalo, vznikali nové skupiny. V obci momentálne účinkuje päť kapiel. Hrávajú, sprevádzajú folklórne skupiny, folklórne súbory, ale takisto hrávajú na oslavách a niekedy aj na tanečných zábavách, podľa toho, kto si ich ako vyžiada. Máme spevácke skupiny, hudobné kapely a ľudové muziky," prezradil Pakes.

Za tým, že majú v obci toľko hudobníkov, sú podľa neho nielen gény. "Možno vidia u svojich rodičov, že hrávajú na hudobných nástrojoch, tak hrávajú aj oni. Máme aj také skryté talenty, ktoré predtým nehrali na hudobných nástrojoch a odrazu prišli a hrajú, a hrajú vynikajúco," priblížil starosta obce.

Obec je známa nielen hudobníkmi, ale i dominantou v podobe kaštieľa, ktorý kedysi vlastnili Andrášiovci. "V roku 2004 sme ho zrekonštruovali dá sa povedať do pôvodnej podoby. Ďalej nám ostali grófske rybníky, o ktoré sa momentálne stará Slovenský rybársky zväz. Z historických stavieb máme v obci ešte aj grófsku ľadovňu, čo je možno prvá chladnička v strednej Európe," povedal Pakes.

Obec chce podľa jeho slov prostredníctvom štrukturálnych fondov či štátnej pomoci zrekonštruovať spoločenský klub obce a budovu obecného úradu. "Samozrejme trápia nás dosť už rokmi zdevastované miestne komunikácie. Pomaly aj tie opravujeme v rámci možností. Nedávno sme zrekonštruovali základnú školu, kde boli vymenené okná a strecha. Od prvého mája začíname s rekonštrukciou, zateplením obecného úradu," priblížil starosta.

Verí, že obnovia i letné kúpalisko, ktoré v obci majú. Momentálne je však v rekonštrukcii.

Podľa Pakesa sú radi, že väčšina Vlachovčanov je zamestnaných. "Momentálne máme okolo 50 ľudí nezamestnaných. Z 860 ľudí je to veľmi dobrá bilancia. Naši ľudia sú aktívni, hľadajú si prácu hlavne v tomto regióne. Veľa mladých síce pracuje aj mimo okresu, či už smerom na východ v Košiciach alebo v Bratislave, ale pracujú, to je podstatné," skonštatoval starosta.

Andrássyovci si okrem Betliara našli miesto i v neďalekej obci

Dominantou obce Vlachovo je kaštieľ, ktorý kedysi patril Andrássyovcom. Tento rod pôsobil na Gemeri a okrem Betliara vlastnil kaštieľ i v tejto obci. "U nás mal letné sídlo a hámor, ktorý bol pri rieke, avšak je už zbúraný," uviedol pre TASR starosta obce Peter Pakes.

"Kaštieľ slúžil ako obecný dom, keď si ho občania od grófa kúpili za vtedajších 100.000 československých korún. Poskladali sa a kúpili ho," povedal starosta.

Budova bola v žalostnom stave, keďže za prvej Československej republiky v rokoch 1922 až 1923 slúžila aj ako vojenské kasárne. "Časť priestorov sa využívala aj ako malá sála s javiskom, kde sa každoročne konali predstavenia ochotníckeho divadla. Slúžila aj na vzdelávanie mládeže po skončení povinnej školskej dochádzky a na iné spoločenské podujatia. Začiatkom päťdesiatych rokov dostal kaštieľ nové oficiálne pomenovanie kultúrny dom, tak ako všetky ostatné budovy v republike, určené na kultúrno-spoločenské účely," priblížil Pakes.

Obec dala kaštieľ kompletne zrekonštruovať v roku 2004 z fondov Európskej únie. "V súčasnosti slúži ako kultúrny dom pre spoločenské podujatia, svadby, schôdze, zasadania a konferencie. Máme v ňom zriadenú spoločenskú sálu, takisto aj poľovnícky salónik a nachádza sa v ňom aj expozícia zo života obce," povedal starosta.

Tá je podľa jeho slov rozdelená na dve časti. Jedna z nich približuje históriu baníctva. "Sú tam predmety, ktoré niekedy baníci používali, fotografie a mapy baní, ktoré sú v našom katastri. V druhej časti sú poľnohospodárske nástroje, nástroje do domácnosti, kroje a je tam aj miestnosť, ktorá vyjadruje, ako bola kedysi zariadená kuchyňa v starom dome," dodal Pakes.

Dominantou obce Vlachovo je kaštieľ, ktorý kedysi patril Andrássyovcom. Obec dala objekt v roku 2004 z fondov Európskej únie kompletne zrekonštruovať. Na snímke kaštieľ Andrássyovcov v súčasnej podobe. (Foto: TASR/Maroš Černý)

V obci sa kedysi vyrábalo drevené uhlie pre hutnícke účely

Obec Vlachovo mala v minulosti roľnícko-banícky charakter. Popri roľníctve boli ľudia zamestnaní v banských závodoch v obci či v okolí. O rozvoj hutníctva vo Vlachove i v celej Gemerskej župe sa pričinil syn grófa Karola Andrássyho, Emanuel.

"Za svoje zásluhy si vyslúžil prezývku "Železný gróf". Jeho prevádzky na spracovanie rudy sa vyznačovali vysokou technickou vyspelosťou, s maximálnym využitím prírodných podmienok, napríklad vhodný spád úzkokoľajnej trate umožňoval prepravu rudy s minimálnou energetickou spotrebou. Na premývanie rudy bola využitá voda, privedená kanálom z rieky Slanej a časť vody bola využitá aj na výrobu elektriny v malej vodnej elektrárni," vysvetlil starosta obce Peter Pakes.

V súvislosti s rozmáhajúcou sa hutníckou výrobou v 18. a 19. storočí bola v obci značne rozšírená výroba dreveného uhlia pre hutnícke účely.

"Na umelo vytvorených rovinkách v lese robotníci naukladali drevo na hromadu kupolovitého tvaru až do trojmetrovej výšky. Celú kopu obsypali zeminou na utesnenie a na vrchole ponechali iba otvor na odvod spalín. V spodnej časti taktiež ponechali otvor na zapálenie a prívod vzduchu do ohňa počas horenia. V štádiu, keď všetok obsah horel, zeminou uzavreli prívod vzduchu a taktiež zasypali komín, čím sa vytvorili podmienky pre zuhoľnatenie obsahu. Po vychladnutí, takto vyrobené drevené uhlie furmani odvážali do huty Karol, prípadne až do hút na severe dnešného Maďarska," priblížil Pakes.

Spracovaním železa, kovaním zbraní a dokonca aj zvonolejárstvom sa zaoberala prevádzka hámra, kováčskeho stroja - buchara na vodný pohon. "Žiadne iné technické zariadenia sa žiaľ nezachovali. Objekt bývalej huty Karol v lokalite nazývanej Vlachovská Maša je v súčasnosti chránenou národnou technickou pamiatkou," priblížil starosta.

Ako hovorí jeden z poslancov obecného zastupiteľstva Juraj Kováč, Emanuel Andrássy pootváral viacero baní v okolí. "Zaujímavé je, že ich pomenovávali menami baňa Manó, baňa Július, huta Karol po otcovi, alebo huta Etelka po jeho matke, aby navždy ostali ich mená zachované v histórii tohto regiónu," vysvetlil.

Galéria

Galéria

Syn Emanuel dal podľa jeho slov postaviť i železnicu z dnešného Maďarska, ktorá mala koncovú stanicu v Dobšinej. "Odtiaľ sa spracovaná ruda vozila do maďarských fabrík, ktoré boli na vyššej úrovni," dodal Kováč s tým, že v obci sa zachovali vzorky rudy, ktoré posielal do celej Európy ako ponuku na odbyt surového železa.

Prírodná ľadovňa na uskladnenie mäsa je dodnes unikátom

Rod Andrássyovcov, ktorý si v obci Vlachovo v rožňavskom okrese postavil kaštieľ, bol podľa slov starostu obce Petra Pakesa technicky zdatný. Svedčí o tom kamenná ľadovňa, ktorá sa neďaleko kaštieľa dodnes zachovala.

"Slúžila na uskladnenie ulovenej zveri. Z blízkych rybníkov si Andrássyovci s pomocou sluhov nosili do nej v zime ľadové kryhy. Narezali ich, na vozoch ich doniesli a následne na tom uskladňovali mäso," vysvetlil starosta.

V spodnej časti mali na ľadových kryhách uloženú zverinu. "V hornej časti mali stoly, zvykli tam vraj aj hodovať páni, keď prišli z poľovačiek. Tak nejako to fungovalo voľakedy," prezradil Pakes.

Ľadovňa je postavená v štýle pyramídy. Podľa starostu Andrássyovci boli cestovateľmi, často chodili do Afriky, odkiaľ si nosili rôzne poznatky a predmety. "Zrejme videli aj tie pyramídy a táto ľadovňa je postavená v štýle pyramídy. Kedysi boli pri vstupe dvojité dubové dvere, z jednej a z druhej strany. Udržiavali chlad a to mäso potom vydržalo od zimy, do zimy. Keď bol hlad v dedine, tak niekedy chodili miestni obyvatelia kradnúť mäso. Keď niekoho Andrássyovci chytili, tak ho dali na dereš," priblížil starosta.

Aj v súčasnosti chodia, túto dá sa povedať že technickú pamiatku, navštevovať turisti. Prídu sem, popozerajú, že ako to vlastne niekedy fungovalo. Snažili sme sa ju troška zrekonštruovať, v roku 2007 sme na to získali finančné prostriedky, aby sme ju udržali aspoň v takom stave, ako je teraz. Samozrejme, podpísal sa pod to zub času, aj to prostredie samotné deformuje, ale je táto vzácnosť viditeľná.

Rybníky, odkiaľ do ľadovne nosili ryby, si dali postaviť Andrássyovci. Dnes patria Slovenskému rybárskemu zväzu a využívajú ich rybári z celého okolia. "Andrássyovci zrejme využili polohu tohto miesta. Bola tu pri údolí rieky Slanej taká výhodná poloha, pekná rovinka. Tak, ako aj v Betliari sa im to tu zapáčilo a postavili si kaštieľ, k tomu rybníky a grófsku ľadovňu," povedal Pakes.

Rybníky časom zanikli, prostredie bolo zarastené. V 70. rokoch sa rybári pustili do ich obnovy. "Ročne nasádzame asi jednu tonu kapra, a tiež šťuky a zubáče. Teraz to patrí Slovenskému rybárskemu zväzu v Rožňave. Chodia sem aj domáci, guláš uvariť, alebo slaninku opiecť, je to taká oddychová zóna,“ vysvetlil hospodár rybníkov Vladimír Hronec.

Na snímke jeden z rybníkov vo Vlachove. (Foto: TASR/Maroš Černý)

Už ste čítali?

Horský vodca Ján Kořínek: Ak sa stretnete zoči-voči medveďovi,…

Pre milovníkov prírody a turistov má jasný odkaz.

František prácu smetiara miluje: Nie je to voňavá robota, no…

Vnúčatám kúpil ako hračku smetiarske auto, aby im mohol ukázať,…

25 rokov predáva kapustu na Miletičke: Pochádzam z generácie,…

Ak ste pravidelnými návštevníkmi známej Miletičky, meno…

Slovák Marek pracuje pre Teslu: Tvrdú morálku v práci vydržíte,…

Marek Vančo pracuje v americkej centrále Tesly v tíme autopilota pre samojazdiace…

O slovenskú gymnazistku majú záujem na Oxforde. Od vedeckej…

Paulína na sebe pracovala nad rámec toho, čo vyžaduje škola. Drina sa…

Mamou v dobe covidu: Nevedeli sme, čo nás čaká. Slovenky priznali,…

Strach o seba, aj dieťatko. Mamy musia s príchodom nového člena rodiny…

Chlapcov hnevá pri šachu aj futbale. Talentovaná rómska šachistka…

Šachistka Agátka Berková dokonca remizovala s ruským šachovým…

Uznávaná virologička: Prekonali ste covid-19? Toto by ste mali…

Vyšiel vám pozitívny test na covid-19? Prekonali ste ochorenie s miernymi…