Svet volá po pozitívnom spravodajstve. V Dánsku vznikol kurz pre novinárov

KODAŇ 16. marca - Nový kurz, ktorý učí žurnalistov, ako tvoriť správy spôsobom, ktorý je relevantný pre spoločnost a nie je zbytočne negatívny, sa v Dánsku ukázal ako veľmi populárny.

Kurz "Konštruktívna žurnalistika" spustila dánska reportérka Catherine Gyldensted, ktorá má magisterský titul v odbore aplikovanej pozitívnej psychológie a Malene Bjerreová, ktorá sa špecializuje na riešenie konfliktov. Ich kurz bol beznádejne vypredaný okamžite po spustení.

Počas trojdňového kurzu novinári rozoberajú to, ako sú správy tvorené v súčasnosti a učia sa techniky, ktoré im pomôžu písať viac konštruktívne.

Vedúci kurzu, ktorí vo februári založili Dánsku spoločnosť pre konštruktívne spravodajstvo, ponúkajú tiež priebežné vzdelávanie pre dánskych reportérov. V ňom používajú tzv. Arbingerovu techniku, ktorá sa často používa pri riešení konfliktov, aby ľudia mohli vidieť každú situáciu v globálnejšom pohľade.

"Cieľom je vybudovať schopnosti a povedomie v rámci profesie, čím podporujeme konštruktívne a solídne spravodajstvo," hovorí Gyldensted. "Zameriavame sa a upozorňujeme na riešenie príbehu a zároveň hľadáme východiská z traumy namiesto základného rozhovoru s obeťou."

Gyldensted je presvedčená, že tradičné médiá často robia čitateľa pasívnym a bezmocným, namiesto toho, aby robili spoločnosť aktívnou.

Gyldensted, ktorá niekoľko rokov prednášala konštruktívnu žurnalistiku, tvrdí, že väčšina jej študentov pracovala v regionálnom spravodajstvo a dve tretiny boli ženy. "Študenti boli naozaj otvorení našim myšlienkam," tvrdí Gyldensted. "Niektoré regionálne periodiká zaplatili náš kurz svojim zamestnancom, pretože chcú nájsť spôsob, ako znovu zapojiť čitateľov do diania vo svojom okolí a spoločnosti."

Gyldensted sa domnieva, že spravodajstvo nemá slúžiť inidividuálnym záujmom alebo mediálnemu priemyslu. Reportérka, ktorá pracovala v médiách v Dánsku a USA, dúfa, že sa jej kurz rozšíri aj mimo jej vlasti. Rada by tiež začala kurz, ktorý sa zameriava na budovanie prosperujúcej redakcie. "Ak sa redakcii darí a nechradne, má to pozitívny vplyv na všetko, čo robí," vysvetľuje Gyldensted spôsob, ako vplýva stav redakcie na negativitu alebo pozitivitu v spravodajstve.

Po pozitívnejších správach volá celý svet

Trend, akým sa uberá väčšina médií v súčasnosti, je alarmujúci. Čoraz viac sa objavujú najmä tragické správy bez hlbšieho spoločenského významu. Médiá sa v záujme sledovanosti sústredia na ľudské utrpenie, nešťastie a všadeprítomné zlo. Naopak, pozitívne správy, ktoré môžu spoločnosť formovať a inšpirovať, sa z éteru vytrácajú. Médiá tak tvoria skreslený obraz o stave sveta a negatívne vplývajú na formovanie spoločnosti, najmä na mladú generáciu. Na tento trend reagujú žurnalisti ale aj občianski aktivisti na celom svete rôzne.

Prezident chce viac pozitívnych správ

Filipínsky prezident vyzval médiá, aby sa vyhýbali senzáciechtivosti a viac sa usilovali o vyváženie negatívnych správ pozitívnymi. "Ako dlho môže publikum vydržať negativizmus deň čo deň? Médiá, vláda, a ľudia musia spolupracovať na vytvorení prostredia pre pozitívny a progresívny diskurz. Musíme sa vzdať negativity a senzáciechtivosti," povedal prezident Benigno “Noynoy” Aquino III. 

Čítajte viac: Filipínsky prezident chce viac pozitívneho spravodajstva

Správy neodrážajú skutočný svet

Tlač prináša príliš veľa negatívnych a irelevantných správ, ktoré neodrážajú to, čo sa deje vo svete. Tvrdí to bývalý hlásateľ britskej BBC Martyn Lewis. "Nedávno som absolvoval rutinný prehľad web stránky BBC. Z desiatich článkov až sedem bolo negatívnych. Samé '5 ročné dievča mŕtve', 'Našli dobodané telo tínedžera', a tak ďalej. A čo všetky pozitívne zmeny, čo sa dejú? Vidím veľa skvelých príbehov, ktoré jednoducho nie sú dosť vyzdvihované. Kde sú reportéri, ktorí by sa pozreli na to, ako nepokoje v minulom roku pospájali ľudí?"

Čítajte viac: Správy neodrážajú skutočný svet, hovorí bývalý hlásateľ Martyn Lewis

Na Slovensku petícia

Ani slovenskí čitatelia a diváci správ nie sú k obsahu spravodajstva ľahostajní. Róbert Sedlák, ktorý na jar 2012 zorganizoval petíciu za menej krvi a viac pozitívnych správ v spravodajstve, tvrdí, že Slováci sa cítia byť negatívnymi správami presýtení. "Našu petíciu za viac pozitívnych správ podpísalo za mesiac viac ako 10 tisíc ľudí. Títo ľudia nechcú od médií nič viac, iba trochu ľudskosti a pozitívneho pohľadu na svet, v ktorom žijeme," tvrdí.

A hoci sa slovenské médiá petíciou odmietli zaoberať, na sklonku mája 2012 vznikol nový spravodajský portál Dobré noviny, ktorý sa usiluje splniť požiadavky podporovateľov petície. Zo svojho spravodajstva úplne vyškrtol násilie, ľudské nešťastie a krv. Naopak sa snaží prinášať viac pozitívnych správ, ktoré môžu ľudí potešiť či inšpirovať.

Čítajte viac: Nádej na pozitívnejšie spravodajstvo

Video: Róbert Sedlák o projekte Dobré noviny na konferencii TEDxKošice