Bryndzové halušky nie sú slovenským národným jedlom. Etnologička vysvetľuje, prečo
Viete, čo je pre Slovensko najtypickejšie? Medzi to, čo nás charakterizuje, sa ráta aj jedlo, no vedeli ste, že bryndzové halušky v skutočnosti nemôžu nosiť prívlastok národné. Etnologička Katarína Nádaská vysvetlila, prečo.
BRATISLAVA 26. februára - Ako uviedla etnologička Katarína Nádaská, Slovákov cudzie národy vnímajú ako roľnícky národ. Je to spôsobené aj tým, že až do druhej svetovej vojny žilo v mestách len 10 percent obyvateľov. Zvyšných 90 percent sa venovalo roľníctvu a remeselníctvu. Povedala to v rozhovore pre týždenník Život.
Halušky milujeme vďaka Rumunom
Práve s roľníctvom súvisí aj naše skutočne národné jedlo. Žiadny prepych v podobe bryndzových halušiek to však nie je. „Národným jedlom boli jednoznačne kaše – pohánková, jačmenná, z prosa. Servírovali sa na sladko aj na slano a tieto kaše boli aj obradové rituálne jedlá, napríklad na Vianoce,“ prezradila etnologička.
Halušky si náš národ obľúbil vďaka valachom z Rumunska. Boli také populárne, že ich ľudia začali pasovať za národné jedlo. Ešte predtým sa však vo veľkom robili spomínané kaše, ktoré sa zvykli ochucovať aj medom. Kaše sa zvykli servírovať aj na Vianoce, počas štedrovečerného rituálu. Mimochodom, všetky vianočné jedlá boli kedysi bežné, len ich bolo viac, niekedy aj 12 chodov.
Nádaská spomenula aj inú „dobrotu“ z minulosti, mravčie vajíčka, ktoré sa kedysi predávali ako vtáčí zob. Mravčie kukly sa pražili a sypali do kornútov, čo sa dalo považovať za prešporskú pochúťku.
Multietnicita nám bola vlastná
Etnologička sa vyjadrila aj k siláckym rečiam mnohých občanov tejto krajiny, ktorí sa bijú do hrude, že oni sú tí najväčší Slováci. Jej odpoveď ich poriadne schladí. „Moderný slovenský národ sa sformoval neskoro, až keď sa uzákonila spisovná slovenčina, to bolo v 19. storočí. Základným elementom národa je spoločný jazyk. Dovtedy je ťažké hovoriť, že tu bol slovenský národ. Ľudia žijúci na tomto území niečo také nepoznali, bolo veľmi ťažké povedať, že ja som Slovák. Keby súčasní obyvatelia Slovenska genealogicky pátrali po svojich predkoch, drvivá väčšina z nich by našla predka z inej kultúry, iného národa,“ vysvetlila v rozhovore pre Život.
Ešte predtým, ako sem prišli Slovania, sa na našom území pohybovali Kelti, Turci, Nemci či Frankovia. Zároveň sa všetko miešalo, čo je pre mnohých odporcov migrácie niečo neprijateľné. „Preto mi je niekedy smiešne, keď niekto napne hruď a začne hovoriť – ja som ten pravý Slovák. Skutočnosť je úplne iná,“ šokuje etnologička. Celý rozhovor si môžete prečítať na webe týždenníka Život.
