„Éčok“ sa bojíme zbytočne. Len v obyčajnej jahode zo záhrady je ich 15. Načo ich príroda stvorila?
Čoraz väčšie množstvo ľudí je mimoriadne citlivé na zloženie potravín, s čím súvisia aj emulgátory, takzvané „éčka“ a rôzne podivne znejúce prvky. No naozaj sa je čoho báť? Pravda o zložení potravín vás zrejme prekvapí.
BRATISLAVA 25. februára - Už ste sa niekedy zamýšľali nad tým, ako by asi vyzerala etiketa šťavnatej jahody? Je to možno divná otázka, ale je na zamyslenie. Tak ako každá súčasť nášho života má svoje jasné pomenovanie, má aj svoje pomenovanie v podobe chemických výrazov. Áno, to sú tie skratky a názvy, ktoré síce znejú hrôzostrašne, no netreba z nich mať obavu. Veď aj taká voda sa dá pomenovať ako dihydrogén monoxid.
Čítajte zloženie, no nedajte sa zmiasť
Niektoré prvky sa vyskytujú v prírode prirodzene, iné sú človekom vytvorené umelo. Napríklad také železo v našej krvi je to isté železo, z ktorého staviame konštrukcie budov. To platí aj o rôznych kyselinách, cukroch či farbivách, ktoré sa vyskytujú v ovocí, v našom tráviacom trakte či v jedlách a nápojoch.
Žiadna prírodná veda však nepozná prvok „cola“ alebo prvok „jahoda“. Ani naše telo nepozná colu a jahody. Pozná však vlákninu, cukry, kyseliny, vitamíny, antioxidanty. Všetko sú to ale chemické prvky – je to technický termín. Tie naše telo rozoznáva a spracováva. A všetko na svete je zložené z chemických prvkov. Aj my.
Ak by jahoda mala etiketu, bolo by na nej uvedených asi pätnásť „éčok“. Nemajte však strach. Do tohto ovocia nebola pridaná žiadna chémia – všetko sú to prirodzené zložky, ktoré nájdete v každom zdravom plode. Tieto „éčka“ sú pomenovaním látok, ktoré sú jej prirodzenou súčasťou, a sú napríklad pridávané aj do potravín či nápojov. Každá prídavná látka, ktorá môže byť pridaná do potravín, je kontrolovaná a schválená Európskym úradom pre bezpečnosť potravín a má svoje kódové označenie.
Samozrejme, sú „éčka“, ktoré sa v potravinách vyskytujú prirodzene a sú také, ktoré sa do nich pridávajú. V minulosti museli ľudia kupovať obrovské ľadové bloky, aby mohli chladiť jedlo či nápoje a nájsť spôsoby ako ich „konzervovať“, aby vydržali dlhšie obdobie. Prítomnosť vody, živín, kyslíka, pH a zmeny teploty sú totiž prirodzeným prostredím pre pôsobenie mikroorganizmov, ktoré menia ich pôvodné zloženie. Dnes máme chladničky, no pomáha nám aj potravinárska veda, ktorá udržiava potraviny dlhšie čerstvé. Konzervačné látky napríklad zachovávajú nutričné hodnoty potravín a bez nich sa to niekedy skrátka nedá.
Je správne, že čítate etikety na nápojoch a potravinách. Robte to aj naďalej. No nedajte sa zmiasť názvami chemických prvkov, ktoré rovnako ako kyselina askorbová, môžu znieť strašidelne a pritom sa za ním skrýva obyčajný vitamín C.
