Fašiangy sú v plnom prúde, no blíži sa obdobie pôstu pred Veľkou nocou
TASR
TASR

Fašiangy sú v plnom prúde, no blíži sa obdobie pôstu pred Veľkou nocou

V pondelok 27. februára sa začína pôstne obdobie pred Veľkou nocou.

Ilustračné foto. — Foto: TASR/AP

Bratislava 17. februára (TASR) - Aj keď fašiangy, obdobie zábav, plesov a karnevalov je ešte v plnom prúde, blíži sa už čas 40-dňového pôstu, duchovnej prípravy na Veľkú noc, najväčší sviatok kresťanského cirkevného roku. Podľa dávnych tradícií sa fašiangy tento rok skončia pochovávaním basy v utorok 28. februára v noci pred Popolcovou stredou, ktorá tentoraz pripadá na 1. marca, keď sa v rímskokatolíckej či evanjelickej cirkvi začína Veľký pôst.

O dva dni skôr, teda v pondelok 27. februára, sa začína pôstne obdobie pred Veľkou nocou, čiže Paschou v gréckokatolíckej cirkvi. Aj v pravoslávnej cirkvi, ktorá väčšinou slávi Paschu v inom termíne, pripadá v tomto roku tento veľký sviatok na rovnaký dátum ako v iných kresťanských cirkvách (na 16. apríla) a pôst sa pre pravoslávnych začne tak ako pre gréckokatolíkov 27. februára.

V rímskokatolíckej cirkvi je Popolcová streda spojená s prísnym pôstom a zdržiavaním sa mäsitého pokrmu. Aj podľa ľudových tradícií konzumácia bezmäsitých jedál v tento deň mala zabezpečiť úžitok v hospodárstve. Bývalo zvykom jesť cestoviny, napríklad rezance či pirohy a pod.

Hlavným zmyslom Popolcovej stredy je pripomenúť ľuďom dôležitosť pokánia, prehĺbenia viery v Boha a lásky k blížnym. Súčasťou liturgie v katolíckych kostoloch je v tento deň posvätenie popola a následne kňazi a diakoni robia znak kríža popolom na čelá veriacich so slovami: "Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš", alebo "Kajajte sa a verte v evanjelium". Popol má pripomenúť človeku jeho pôvod zo zeme, i skutočnosť, že sa do zeme vráti. Popol je však aj symbolom očistenia a budúceho zmŕtvychvstania.

Obrad sypania popola na hlavu v prvý deň pôstu sa praktizoval v cirkvi už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia.

V roku 1091 koncil v Benevente zaviedol tento obrad pre celú cirkev, pričom sypanie popola na hlavu sa nahradilo značením kríža popolom na čelo.

Pôstne obdobie v rímskokatolíckej cirkvi trvá od Popolcovej stredy do Veľkonočnej nedele, ktorá v tomto roku pripadá na 16. apríla.

V gréckokatolíckej cirkvi trvá pôst pred Veľkou nocou - Paschou od pondelka 27. februára do piatka 14. apríla pred Lazarovou sobotou (Bielou sobotou).

Už ste čítali?

Vianočné ozdoby, ktoré prežili aj socializmus. Pozrite, ako…

Niektoré z týchto vianočných ozdôb možno ešte visia na stromčeku…

Vedci zistili, že babička zohráva v živote dieťaťa výnimočnú…

Úlohu starých mám nikdy neradno podceňovať. Vedci zistili, že niekedy…

Pred 40 rokmi ušiel pred komunistami do hôr a na Chate pod Rysmi…

Chatár Viktor sa pred desaťročiami stal kráľom jednej z najkrajších…

Slovenka Erika: Rakovina mi viac dala, ako vzala. Musela som…

Mladej Slovenke diagnostikovali rakovinu, liečbu však vníma ako veľké…