V Nižnej Kamenici obnovujú kaštieľ, presídlili doň obecný úrad
TASR
TASR

V Nižnej Kamenici obnovujú kaštieľ, presídlili doň obecný úrad

Obec Nižná Kamenica v okrese Košice-okolie si tento rok pripomína 670 rokov od prvej písomnej zmienky.

Na snímke obec Nižná Kamenica — Foto: TASR/František Iván

Nižná Kamenica 11. februára (TASR) – Obec Nižná Kamenica (okr. Košice-okolie) si tento rok pripomína 670 rokov od prvej písomnej zmienky. "Pochádza z roku 1347 a hovorí o ville Kemeche už ako o rozvinutej obci, čo nás utvrdzuje v presvedčení, že Nižná Kamenica je podstatne staršia," hovorí kronikárka obce Jolana Janičkárová.

Minulosť dediny bola od začiatku 19. storočia spojená so starým a vplyvným šľachtickým rodom Forgáčovcov, ktorý odkúpil miestne majetky a v obci si v roku 1830 postavil kaštieľ. V tomto období mala obec už viac ako 400 obyvateľov. Zaoberali sa najmä poľnohospodárstvom, mnohí sa živili aj furmančením.

Súčasťou kaštieľa, ktorý bol po druhej svetovej vojne zoštátnený a dnes je sídlom obecného úradu, sa stal anglický park, v jeho blízkosti bol aj žrebčín s chovom dostihových koní. Rodina Forgáčovcov bola známa svojou dobročinnosťou a miestni pamätníci na nich spomínali v dobrom. V renovovanom kaštieli si ich chce obec pripomenúť pamätnou izbou.

Galéria

Galéria

Oslavy výročia prvej písomnej zmienky budú v rámci tradičného Dňa obce v mesiaci jún na mieste prírodného amfiteátra. "Svoju návštevu nám prisľúbila aj barónka Eva Waldbottová z Nemecka, manželka zosnulého syna grófky Alžbety Forgáčovej-Waldbottovej, niekdajšej majiteľky kaštieľa," priblížila Janičkárová.

K národným kultúrnym pamiatkam, ktoré sú v obci, patrí dnes okrem kaštieľa s parkom aj blízky kamenný most a kalvínsky kostol postavený v roku 1840.

Príchod prisťahovalcov

Obec Nižná Kamenica v okrese Košice – okolie zažíva stavebný rozmach, keď si početní prisťahovalci kupujú na jej území parcely a stavajú rodinné domy. Lákadlom je blízkosť Košíc, pokojné prostredie i príroda Slanských vrchov.

V roku 2001 mala dedina necelých 490 obyvateľov a 133 rodinných domov. "V súčasnosti máme 570 obyvateľov a 190 domov, ročne nám pribúda nejakých 5-6 domov. Prakticky polovička obce už sú občania, ktorí nie sú odtiaľto rodáci. Verím, že obec bude mať v dohľadnej dobe možno aj dvojnásobok obyvateľov, lebo je tu skutočne obrovský dopyt po pozemkoch," uviedol pre TASR starosta obce Miroslav Líška.

Nižná Kamenica má dobrú polohu, od krajského mesta je vzdialená po ceste 22 kilometrov. Autom sa tak dá do Košíc, kde má väčšina obyvateľov zamestnanie, dostať za 15 minút. "Nemáme tu kriminalitu alebo starosti s neprispôsobivými občanmi, nie sú tu nejaké fabriky, ktoré by znečisťovali okolie, takže je tu taká oáza pokoja," vysvetľuje Líška záujem o túto lokalitu.

Nezamestnanosť je v obci minimálna. Prisťahovalci sú z Košíc, okolitých obcí i vzdialenejších miest.

Starosta sa teší rozširovaniu obce, čo však so sebou nesie aj riešenie potrieb obyvateľov. "Treba nám pritiahnuť infraštruktúru, urobiť cestu, elektriku, vodovody, čiže tieto veci obec postupne rieši, ako sa dá. Sme však radi, že sa nám obec rozvíja a občanov nám pribúda," konštatoval.

Z projektov, ktoré obec plánuje postupne realizovať, spomenul zateplenie budovy a výmenu kúrenia na základnej škole, rekonštrukciu budovy požiarnej zbrojnice, vybudovanie multifunkčného športového centra a Domu smútku, ako aj pokračovanie v obnove kaštieľa, kde sídli obecný úrad. "Potrebné je urobiť aj kanalizáciu v obci, s tým súvisí vybudovanie čistiarne odpadových vôd. Tieto veci riešime a snažíme sa ísť krok po kroku dopredu," konštatoval Líška.

Renovácia Forgáčovského kaštieľa

Klasicistický kaštieľ Forgáčovcov v Nižnej Kamenici (okr. Košice - okolie) prechádza od roku 2015 postupnou renováciou. Zlý technický stav tejto národnej kultúrnej pamiatky si vyžiadal nevyhnutné opravy a minulý rok sa už stal sídlom obecného úradu. Práce na jeho obnove a novom využití stále pokračujú.

Do roku 2012 v kaštieli sídlil Detský domov, ktorý sa transformoval s premiestnením detí do rodinných domov v okolí. Potreba značných investícií vyvolala otázku, čo s kaštieľom ďalej, uvažovalo sa aj o jeho predaji. Obec sa napokon pustila do obnovy tejto miestnej dominanty spojenej s rozsiahlym anglickým parkom.

"Obecný úrad predtým sídlil v nevyhovujúcich priestoroch dvojizbového bytu spojenom so základnou a materskou školou, aj preto sme sa snažili túto kultúrnu pamiatku zachrániť a čo najskôr presťahovať do týchto priestorov, čo sa podarilo v marci 2016," uviedol pre TASR starosta Miroslav Líška.

V rokoch 2015 a 2016 sa z dotácie z Ministerstva kultúry v celkovej sume 60.000 eur vymenila eternitová a plechová časť strechy. Ďalšie peniaze investovala obec, mnohé práce sa podľa starostu robili svojpomocne a s využitím pracovníkov cez úrad práce. "Pri preberaní mojej funkcie bol tento objekt v katastrofálnom stave, nevyhnutná bola výmena strešnej krytiny, kúrenie bolo v dezolátnom stave, 50-ročný vodovod bol v havarijnom stave, potrebná bola nová elektroinštalácia, steny nanovo omietnuť, čiže množstvo práce," spomína starosta.

V obnovenom severnom krídle kaštieľa teraz sídli okrem úradu aj obecná knižnica, nacvičujú tu aj miestne folklórne súbory Čerešeň a Čerešenka. Keďže obec nemá kultúry dom, svoj priestor v hlavnej sále s pôvodnou kachľovou pecou a nástennou výzdobou našli spoločenské podujatia, rodinné oslavy či kary. Pokračuje pritom obnova ďalších častí kaštieľa. "Rekonštruuje sa južné krídlo, ktoré bude slúžiť na kultúrny a spoločenský život obce. V pivnici sú taktiež obrovské priestory, ktoré by sme do budúcna chceli využiť, napríklad na vinárničku či pizzeriu," priblížil starosta.

Kaštieľ s manzardovou strechou dal postaviť okolo roku 1830 gróf Forgáč. Objekt slúžil ako letné sídlo šľachtického rodu. Súčasťou areálu s anglickým parkom bol aj žrebčinec s chovom anglických plnokrvníkov. V roku 1905 kaštieľ vyhorel - podľa dobových svedectiev bola na vine nemecká učiteľka hudby, ktorá požiar spôsobila pri natáčaní vlasov.

Po druhej svetovej vojne bol kaštieľ zoštátnený, pôsobila v ňom základná a stredná škola. V roku 1967 v kaštieli otvorili Detský domov, ktorý tu sídlil 45 rokov. Obec získala objekt pred zhruba desiatimi rokmi bezodplatným prevodom.

Z nedokončenej stavby Kultúrneho domu môže byť športové centrum

V obci chcú dokončiť budovu Kultúrneho domu rozostavanú ešte v 90. rokoch minulého storočia. Pre chýbajúce finančné zdroje sa na hrubej stavbe už 22 rokov nepracuje, a tak len špatí centrum dediny, hneď vedľa klasicistického kaštieľa.

Budovu kultúrneho stánku začali stavať po dlhých rokoch čakania v roku 1992. Peniaze z vlastných zdrojov na náročný projekt vystačili len do roku 1995, kedy bola hrubá stavba zastrešená a zakonzervovaná do nájdenia nových zdrojov. Vzhľadom na potrebný veľký objem investícií a riešenia iných projektov sa dosiaľ nenašli. Obec teraz hľadá riešenie, ako budovu dokončiť a využiť.

"Z vlastných prostriedkov nemáme síl ani možnosti to úspešne dokončiť. Čo sa týka investícií, ja myslím, že taký milión eur by si to určite žiadalo, pretože je to čisto hrubá stavba, kde treba robiť podlahy, steny, elektroinštaláciu, vodovod, kúrenie, a tak ďalej," uviedol pre TASR súčasný starosta obce Miroslav Líška.

Najnovšie plány podľa neho počítajú aj s premenou stavby na multifunkčnú športovú halu, ktorú by mohli využívať aj ľudia z okolitých obcí. "Niečo podobné v okolí chýba, čiže dalo by sa to prispôsobiť na športové aktivity, či už sú to rôzne loptové hry, bowling alebo niečo podobné. Slúžiť by to mohlo aj na kultúrne a spoločenské akcie, napríklad tanečné súťaže a rôzne iné aktivity," priblížil starosta.

V štádiu riešenia je podľa neho projektová dokumentácia. Obec sa chce uchádzať o finančnú podporu z fondov EÚ alebo tzv. Nórskych fondov.

Kronikárka obce zachytila osudy bývalých majiteľov kaštieľa

Dramatické životné osudy členov šľachtickej rodiny Forgáčovcov a Waldbottovcov spojených s kaštieľom v Nižnej Kamenici zachytila knižne kronikárka tejto obce Jolana Janičkárová. S dvomi poslednými členmi rodu – barónmi Ladislavom a Hedwigou Waldbottovcami, ktorí ako deti pred druhou svetovou vojnou prežívali v Nižnej Kamenici letné prázdniny, nadviazala pred ich smrťou v kanadskej emigrácii osobný kontakt.

"Keby som to nezachytila, tak vlastne ďalšia generácia by sa už nemala o čo oprieť. Takto sa o tomto rode bude vedieť, ako som to aj sľúbila pani barónke," uviedla pre TASR Janičkárová.

Na snímke starosta obce Miroslav Líška s fotkou kaštieľa Forgáchovcov. Nižná Kamenica, 10. februára 2017. (Foto: TASR – František Iván)

Rodu Forgáčovcov sa začala venovať od roku 1996, keď pripravovala monografiu o histórii rodnej Nižnej Kamenice. V obci sa zachoval klasicistický kaštieľ, ktorý Forgáčovci postavili v roku 1830 a dnes slúži ako sídlo obecného úradu. "Chcela som im vzdať poctu a vďaku za to, že sme po nich zdedili obrovské hodnoty. Vlastne oni strádali ako emigranti a my sme mohli užívať ich pôvodný majetok," povedala Janičkárová.

Motívom na napísanie knihy bola snaha zaznamenať a uchovať informácie získané priamo od detí Alžbety Forgáčovej Waldbottovej, poslednej majiteľky rozsiahlych majetkov a kaštieľov v Nižnej Kamenici, Slanci, Svinici a ďalších obciach. Autorka sledovala ich osudy od šťastného detstva, zápasu o prežitie počas vojnového besnenia, až po neraz trpké skúsenosti v americkej emigrácii.

V Kanade sa napokon osobne stretla s poslednou žijúcou dcérou grófky – Hedwigou Waldbottovou Lubbersovou, ktorá zomrela v marci 2013. Jej brat Ladislav zomrel v roku 2006.

V Kanade prežili títo súrodenci 60 rokov, ale v duchu podľa ich slov ostali Európanmi a nezvykli si na kanadský spôsob života. Často pritom spomínali na nižnokamenický kaštieľ s parkom, kde sa cez letné prázdniny hrávali. "Pani barónka mi hovorila, že najromantickejšie a najkrajšie spomienky mala práve na Kamenicu," uviedla Janičkárová.

Kniha Osudy slanských Forgáčovcov a Waldbottovcov vyšla v rokoch 2013 a 2014 v dvoch vydaniach.

Už ste čítali?

Rómsky lekár z Košíc: Na ZŠ mi imponovalo, keď odo mňa odpisovali…

Nikolas Rybár je mladý doktor s veľkou chuťou do života. Na pacientov nechce…

Slovenka svojimi šperkami očarila Meghan Markle. Jej tvorba…

Jej šperky inšpirované Slovenskom sa tešia veľkej obľube aj v…

Ženy bojujúce s rakovinou: Prísť o prsia či vlasy nie je hanba.…

Brošne s motívom kozy vznikli z osobnej skúsenosti troch kamarátok.…

Pani Eva skrášľuje sama vo voľnom čase okolie svojej bytovky.…

Pestré farby, kamienky či kvietky. Takáto krása sa pred bytovkami nevidí…

Peter Nagy: Snažiť sa zapáčiť tínedžerom by bolo trápne. Robím…

Skladba Profesori Indigo mala v skutočnosti už sedem rokov, keď sa z nej zo dňa na deň stal…

Radana má sklerózu multiplex. Keď jej ju diagnostikovali, nevedela…

Ľudia neraz o tomto ochorení nechcú rozprávať. 

Logopedička: Mamička vie správnu reč dieťaťa ovplyvniť už tesne…

Detí, ktoré majú problémy s rečou či artikuláciou, je v…

Uznávaný český pedagóg: Mama je doma kráľovná, nie slúžka. Zariadiť…

Vysokoškolský pedagóg, spíker a lektor Marek Herman pre Dobré…