Krásy Slovenska pozývajú na prechádzku po Terchovskej doline

Bratislava 23. januára (TASR) - Prvé tohoročné dvojčíslo (1-2) časopisu Klubu slovenských turistov Krásy Slovenska uvádza rozhovor s dirigentom a koncertným organistom Jánom Valachom, ktorý v septembri minulého roku oslávil 91 rokov. Rozhovor má názov Veľvyslanec slovenskej hudby a pripravila ho Zuzana Kollárová.

Nosným materiálom čísla je kultúrno-historická a prírodno-turistická prechádzka po terchovskom mikroregióne, čiže po Terchovskej doline a jej okolí. Súbor menších článkov tohto bloku uvádza tieto textovo-obrazové kapitoly: Varín a Teplička nad Váhom - centrá remeselnej výroby, Zázrivské salašníctvo, Pastierska drevorezba - terchovský betlehem, Skvosty ľudovej kultúry, Tradičné kulinárske pochúťky, Ľudové zvyky v Terchovskej doline, a prehľad pravidelných kultúrnych, turistických a športových podujatí. Blok uzatvára informácia Terchovská dolina vo filme.

Pravidelná literárno-zemepisná rubrika Jaroslava Rezníka a Jána Bábika Túry do literatúry nás v prvej časti prevedie po literárnych pamiatkach a tradíciách obcí „Zo Smoleníc až po atómku“, v druhej časti s dlhšou zastávkou vo Vrbovom, čiže „V meste kráľa Madagaskaru“. Do oblasti našej kultúrnej, a z istej časti aj literárnej histórie, treba zaradiť aj informatívny článok Petra Marákyho Tradičné české a slovenské bábkarstvo, ktoré bolo začiatkom decembra minulého roku zapísané na Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Rubrika „Hrady“ približuje históriu i súčasný stav hradu Revište, ležiaceho nad údolím Hrona povyše Žarnovice i práce na jeho konzervácii a turistickom sprístupnení. Autormi článku sú Martin Bóna a Ratibor Mazúr. Rovnako veľký publicistický priestor má aj druhá časť popularizačnej „zimnej“ reportáže Petra Urbana „Metamorfózy Ipľa a Poiplia“ z cyklu Keď ľad zovrie rieku.

Rubrika „Významné lesnícke miesta“ tentoraz približuje lokalitu Okrúhleho vrchu v Slánskych vrchoch, kde je pamätník na bývalý lovecký zámoček, ktorý koncom 19. storočia dal postaviť gróf Štefan Forgáč. Autorom článku je Ján Mičovský.

Podobný plošný, no málo známy, je aj pamätník „bratislavských ženistov“ na pravom brehu Dunaja „v lesíku oproti bratislavskému hradnému kopcu“. Pripomína tragédiu troch ženistov zo 4. septembra 1909, ktorí zahynuli pri zneškodňovaní funkčnej míny, čo sa dostala do toku Dunaja pri vojenskom cvičení ženijného práporu. Pamätník v článku „Zabudnutý pamätník bratislavských ženistov“ pripomenul Juraj Červenka.

„Do Štiavnických vrchov (sa dá ísť) s kočíkom“ - tvrdí autorka rovnomennej reportáže Viera Poláková, ktorá takúto túru s malými deťmi absolvovala po Piargskom chodníku a okolo Počúvadla až na Sitno. S reportážou tematicky korešponduje článok Oľgy Kuchtovej o „nočných výstupoch na Sitno“, ktoré majú neopakovateľnú atmosféru. Článok zároveň potvrdzuje, že Sitno sa stáva mimoriadne vyhľadávaným miestom slovenských stálych i príležitostných turistov všetkých generácií.

Časť histórie slovenského kúpeľníctva približuje Lukáš Patera v článku „Thurzove kúpele pri Gelnici“. V podobnom popularizačnom duchu sa nesie aj článok Ivana Bohuša „Tatranská Lomnica a jej hotel“ o prvom reprezentačnom hoteli v intraviláne Tatranskej Lomnice, kde v roku 1916 ako prvé kultúrne teleso vystúpil Symfonický orchester z Košíc.

Rubrika „Jaskyniarstvo“ prináša z pera Lukáša Vlčka reportážny článok o objavení a histórii sprístupnenia jaskyne Michňová pri Tisovci. Málokto vie, že „v Michňovej sa nachádza pre slovenské podzemie jedinečné pietne miesto - symbolický jaskyniarsky cintorín“.

Reportáž do rubriky Naši vo svete o spoznávaní juhotirolskej dediny Tramin a jej prírodných zaujímavostí pod názvom „Na hranici permu a triasu“ napísal Jozef Sliacky. Autorom reportáže zo známejšieho terénu „Naprieč Českou republikou“ je Juraj Škrtel. Opísal v nej cestu z Malého Javorníka okolo česko-poľskej a potom česko-nemeckej hranice až do Ašu.

Číslo publikuje aj úplný obsah predchádzajúceho 93. ročníka Krás Slovenska.