Televízny dedo Jozef, herec J. Pántik, by oslávil 95 rokov
Patril medzi generáciu hercov, ktorá položila základy slovenského dramatického umenia v povojnovom období.
Stredné Plachtince/Bratislava 15. januára (TASR) – Od narodenia divadelného, filmového herca a vysokoškolského pedagóga, národného umelca Júliusa Pántika uplynie v nedeľu 15. januára 95 rokov.
Vo svojej hereckej profesii stvárnil množstvo divadelných, filmových, televíznych i rozhlasových postáv. Patril medzi generáciu hercov, ktorá položila základy slovenského dramatického umenia v povojnovom období.
Július Pántik sa narodil 15. januára 1922 v Stredných Plachtinciach (okres Veľký Krtíš). Absolvoval odbor herectvo na bratislavskom Štátnom konzervatóriu v roku 1944. Ešte počas štúdia sa stal členom Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave, v ktorom pôsobil až do roku 1992, keď odišiel do dôchodku a rozlúčil sa hrou režiséra Martina Hubu "Zo života dážďoviek".
Od roku 1947 sa venoval i pedagogickej činnosti. Učil na odbornom doškoľovacom kurze na Štátnom konzervatóriu v Bratislave a neskôr na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave, kde získal v roku 1959 akademický titul docenta.
Vynikajúco sa našiel v postavách slovenskej literárnej klasiky, ktorej diela čerpajú námety z dedinského prostredia. Medzi jeho najznámejšie filmové úlohy patria Mišo vo filme Varúj...! (1946), Mišo Zvara v snímke Prerušená pieseň (1960), Vinco Petráš v Havranej ceste (1962), Gazdík vo Vrahovi zo záhrobia (1966), Arnošt Pánek v Stude (1967), Golian vo filme Očovské pastorále (1973), či Miky v Kdo hledá zlaté dno (1974) a Mikuš Sopko vo filme Súdim ťa láskou (1981). Z televíznych seriálov utkveli divákom v pamäti Nepokojná láska (1975) alebo Útek zo zlatej krajiny (1977). Je paradoxné, že v televízii odohral desiatky postáv, ale najviac sa do pamäti televíznych divákov zapísal postavou deda Jozefa z televízneho seriálu Bambuľkine dobrodružstvá (1982).
Posledné roky života prežil v ústraní. Zomrel 25. augusta 2002 v Bratislave vo veku 80 rokov.
Pre jeho nezabudnuteľný pátos si ho mnohí pamätajú ako majstra recitácie a z televíznych a rozhlasových rozprávok. Známy bol i ako režisér divadelných hier.
V bratislavskej mestskej časti Dúbravka od mája 2012 majú ulicu Pántikovu, ktorá nesie meno práve podľa herca Júliusa Pántika.
