Najprv rešpekt, ale potom láska na prvý pohľad. Cestovateľské kino sa vydá do Černobyľu
Mesto duchov. Míľnik novodobej histórie. Kedysi pýcha sovietskeho zriadenia a čulé moderné mesto, dnes strašiak celého sveta. Cestovateľské kino predstaví v utorok 10. januára v KC Dunaj Černobyľ. Cestovateľ Dominik Orfánus, ktorý túto oblasť navštívil viac ako 80-krát, sa podelí nielen o fotografie, ale aj o zážitky a vyvráti mýty, ktoré o Černobyle, Pripjati, atómovej elektrárni a vyľudnenej zóne kolujú.
Černobyľ nie je typická cestovateľská destinácia. Ako si sa tam dostal po prvýkrát a prečo si sa na taký výlet vôbec vybral?
D. O.: Vždy ma lákali opustené miesta a budovy, ale Černobyľ bol v tomto smere iba náhoda. Videl som fotky, kamarát Rus ma pozval a tak sme tam išli traja Slováci s ruskou skupinou. V zime. Bŕŕŕ.
Čo si si musel pripraviť na výlet?
D. O.: Priznám sa, mal som rešpekt, aj keď som si naštudoval nejaké veci a vedel, že to nie je nebezpečné. Predsa však som si kúpil poriadny respirátor a zobral hokejový suspenzor a do neho narval olovenú platňu. Sám som sa po výlete na sebe smial, že ako som sa pripravil.
Ako prebiehala tvoja prvá návšteva Černobyľu?
D. O.: Formality, cesta po Ukrajine do Kyjeva bola kostrbatá už od hraníc, stále som mal pocit, že od nás niekto chce úplatky. Opak bol potom v Černobyle, kde bol úplný pokoj a priateľský prístup. Pamätám si presne na ten moment, keď som vystúpil z autobusu v Pripjati a pocítil ducha toho miesta. Bola to láska na prvý pohľad či pocit.
Koľko ľudí žije ešte v tejto oblasti? Chcú rozprávať o tom, čo sa pred 30 rokmi stalo?
D. O.: Domorodcov tam žije okolo 150 a majú radi turistov. Pravda, o evakuácií a ich návrate sa im hovorí ťažko. Občas majú slzy v očiach. Nemajú ľahký život, snažíme sa im pomôcť nákupom produktov, potravín, liekov. Takto pred rokom im v jednej dedine zdochol kôň, ktorý oral všetkým v dedine záhrady, tak sme im na jar kúpili malý traktor, aby si mohli nasadiť.
V Černobyle si bol viac ako 80-krát. Nie je to zdraviu škodlivé?
D. O.: Ale kdeže, škodlivejšie, pokiaľ ide o radiáciu, je podľa mňa cestovať často lietadlom alebo bývať pod vysielačom mobilného operátora. Mám dve zdravé deti, poznám aspoň dvoch ľudí, ktorým sa výrazne zlepšil zdravotný stav po návšteve zóny, asi ide o psychologický aspekt. Čím netvrdím, že ísť do Černobyľu je zdravé. Pokiaľ sa drží návštevník pravidiel a sprievodcu, riziko je prakticky také isté, ako ísť na výlet hocikam na svete.
Sú nejaké charakterové typy, pre ktoré je takýto výlet určený alebo by ich mohol osloviť?
D. O.: Najviac fotografi, dobrodruhovia a PC hráči.
Na prednáške budeš hovoriť aj o mýtoch, ktoré o Černobyle kolujú. Spomenieš teraz aspoň jeden?
D. O.: Taký, čo najviac počúvam od turistov je, že chcú vidieť to ruské koleso, ktoré nikdy nešlo. Popravde išlo. Lunapark fungoval v nejakom skúšobnom režime a mal byť oficiálne otvorený až päť dní po havárii. Keďže mesto bolo evakuované, nikdy nebol oficiálne otvorený. Dobové fotky sú však dôkazom, že ruské koleso fungovalo aj pred haváriou.
10. 1. (utorok)
Štart: 17:00 hod. (pridané premietanie)
Vstup: bit.ly/PredpredajCernobyl
