Aktivistka Su Ťij si po 21 rokoch prevezme Nobelovu cenu
Prestížnu cenu jej udelili v roku 1991 za nenásilné presadzovanie demokracie a ľudských práv v Barme.
BERN 16. júna - Barmská demokratická aktivistka Aun San Su Ťij si v sobotu v rámci návštevy nórskeho Osla prevezme Nobelovu cenu mieru.
Prestížnu cenu jej udelili v roku 1991 za nenásilné presadzovanie demokracie a ľudských práv v Barme.
Namiesto nej ju vtedy prevzal jej manžel Michael Aris (zomrel v roku 1999) a synovia Alexander a Kim.
Su Ťij priletela do Nórska zo Švajčiarska, ktorého návštevu poznačili jej zdravotné problémy spôsobené časovým posunom.
Čoskoro 67-ročná Su Ťij je však už v poriadku. Známa aktivistka sa z Nórska presunie do Írska a Veľkej Británie, kde 21. júna prednesie prejav pred oboma komorami parlamentu.
Laureátka Nobelovej ceny mieru pricestuje na Britské ostrovy na pozvanie premiéra Davida Camerona. Svoje turné ukončí vo Francúzsku.
Su Ťij bola zatvorená medzi múrmi svojho domu dlhých 15 rokov a rodnú krajinu opustila naposledy v roku 1988. V čase, keď bola na slobode, nechcela odísť do zahraničia pre obavy, že vojenská chunta by ju už nepustila späť do vlasti.
Jej už druhá cesta do zahraničia je ďalším dôležitým signálom o demokratizačných zmenách v Barme, kde dlhé roky vládol vojenský režim.
Laureáti, ktorí si osobne neprevzali Nobelovu cenu mieru:
Liou Siao-po (2010)
Čínsky disident sa v čase udelenia ocenenia nachádzal vo väzení a prvýkrát za posledných 74 rokov prišlo k situácii, že cenu si neprevzal nikto. Čínska vláda totiž Liouovým rodinným príslušníkom vrátane jeho manželky nedovolila vycestovať z krajiny. Na odovzdávaní v Osle bola preto Liouova stolička prázdna. Ceremóniu poznačil aj bojkot niektorých zahraničných krajín, keďže Peking im hrozil ekonomickými sankciami.
Lech Walesa (1983)
Líder poľského hnutia Solidarita poslal do Osla svoju manželku Danutu, keďže sa obával, že naspäť do vlasti ho už komunisti nepustia. Cenu si prevzal o 12 rokov neskôr, keď Nórsko navštívil už vo funkcii poľského prezidenta.
Andrej Sacharov (1975)
Sovietskemu disidentovi nedovolili opustiť krajinu. Do nórskej metropoly však namiesto neho odcestovala manželka a takisto disidentka Jelena Bonnerová, keďže ešte pred ohlásením Sacharovovho víťazstva jej udelili talianske víza, kde podstúpila liečbu.
Lé Dúc Tho (1973)
Vietnamský vyjednávač dostal cenu spoločne s vtedajším americkým ministrom zahraničných vecí Henrym Kissingerom za vyjednanie vietnamskej mierovej dohody. Lé Dúc však vyhlásil, že cenu si nezaslúži, keďže v krajine ešte stále prebiehali boje. Do Osla preto neprišiel.
Carl Von Ossietzky (1936)
Nemeckému pacifistovi a literárnemu kritikovi nedovolili opustiť krajinu a prevziať si cenu. V jeho domovine v tom čase vládol Adolf Hitler a v médiách kontrolovaných nacistami o úspešnom laureátovi nevyšla ani zmienka. To sa neskôr zmenilo a o Ossietzkom začali tamojšie noviny písať ako o zradcovi. Nemec zomrel o dva roky neskôr na následky tuberkulózy a chorôb, ktoré dostal počas pobytu v koncentračnom tábore.
