Históriu výroby a použitia skla na území Bratislavy prezrádza výstava
Expozícia má aj edukatívny charakter a sú k nej plánované lektorské výklady. Potrvá do 30. apríla 2017.
Bratislava 14. decembra (TASR) – Výstavou Čo sa rozbilo v prešporských domácnostiach prezentuje Múzeum mesta Bratislavy (MMB) výsledky archeologických výskumov realizovaných od 70. rokov 20. storočia v historickom jadre nášho hlavného mesta. Podnázov Sklo v dejinách Bratislavy už konkrétnejšie prezrádza tematiku výstavy.
"Sklo je fascinujúci fenomén výroby aj všestranného použitia prakticky v celom vesmíre. Na Slovensku má výroba skla 630-ročnú históriu. V určitom období bolo sklo istým honorom v spoločnosti. I v súčasnosti má sklo obrovské využitie v domácnosti, ale aj inde," na utorkovom (13. 12.) otvorení výstavy to konštatovala Iveta Plšeková, námestníčka bratislavského primátora, ktorý prevzal záštitu nad expozíciou.
Podľa kurátorky výstavy Petry Šimončičovej Koóšovej je touto prezentáciou zavŕšené niekoľkoročné úsilie venované výskumu bratislavského skla. Jeho súčasťou bola dvojdňová (12. až 13. 12.) deviata interdisciplinárna konferencia a diskusný okrúhly stôl vo Faustovej sieni MMB s názvom História skla 2016 za účasti odborníkov z rôznych inštitúcií.
Výstava predstavuje nálezy skla na území Bratislavy z 13. až 18. storočia. Tie priniesli nielen nové poznatky o jeho vývoji, ale aj množstvo dokladov hmotnej kultúry. Mapa prezrádza 34 lokalít v centre mesta, v ktorom priestore na ktorých uliciach boli uskutočnené nálezy.
Návštevník výstavy sa dozvedá, že sklo patrilo až do druhej polovice 15. storočia k luxusnému tovaru, ktorý bol dostupný len úzkej skupine bohatých mešťanov a šľachty. Jeho nálezy sú dokladom prosperity regiónu, stabilnej politickej situácie, rozkvetu obchodných kontaktov aj kultúrnej vyspelosti jeho užívateľov. Z najstaršieho sledovaného obdobia sú prezentované drobné sklené predmety, prstienky a koráliky. Sklené nádoby sa objavujú v našom prostredí od 13. storočia a až do začiatku 15. storočia boli dovážané najmä z Apeninského polostrova. Rozmach domáceho uhorského sklárstva nastal v 15. storočí, no pokračoval aj dovoz luxusného skla z Benátok, od polovice 16. storočia aj z nemeckých sklární. Odvtedy do prvých desaťročí 17. storočia sa v Bratislave používalo sklo vyrábané v renesančnom štýle. Rozmach používania skla vyrábaného už v barokovom štýle nastal v posledných desaťročiach 17. storočia.
Okrem sklárskych úžitkových predmetov a ich čriepkov sú vystavené dve veľkoplošné maľby z rokov 1380-1390: Posledná večera z evanjelického kostola v Koceľovciach a Sedem skutkom milosrdenstva – Nasýtenie hladných z levočského Kostola sv. Jakuba. Množstvo textových informácii približuje vtedajšiu dobu aj vývoj skla. Samostatné panely popisujú výrobu, koróziu, reštaurovanie, terminológiu a iné súvislosti so sklom.
O reštaurovanie nálezov sa postarali študenti Vysokej školy chemicko-technologickej v Prahe. Tí robili aj chemické analýzy nájdených predmetov vyrobených z regionálneho aj importovaného skla.
Expozícia má aj edukatívny charakter a sú k nej plánované lektorské výklady. Okrem MMB ju pripravil Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave a Archaia Brno. Potrvá do 30. apríla 2017.
