Primátor Ján Ragan oceňuje prvenstvo v rebríčku transparentnosti
Primátor Vranova nad Topľou oceňuje, že samospráva bola vyhodnotená ako najtransparentnejšia.
Vranov nad Topľou 25. novembra (TASR) – Primátor Vranova nad Topľou Ján Ragan oceňuje, že samospráva bola vyhodnotená ako najtransparentnejšia. Vyplýva to z tohtoročného rebríčka transparentnosti 100 najväčších miest na Slovensku, ktorý vo štvrtok (24. 11.) predstavila mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TIS).
Podľa jeho slov to odzrkadľuje kvalitu ich práce a snahu poskytovať a zverejňovať čo najviac informácií občanom. "Svedčí to o tom, že na mestskom úrade pracujú kvalitní zamestnanci, že ozaj odborne sme dobre obsadení," vysvetlil. Ocenenie považuje za dôkaz toho, že celý proces nakladania s verejnými prostriedkami je maximálne transparentný a preukázateľný.
Ešte pred niekoľkými rokmi skončila vranovská samospráva na posledných priečkach tohto rebríčka. Podľa slov primátora došlo k administratívnej chybe. Aj napriek tomu, že to bolo nepríjemné, ocenil, keď sa samospráva v hodnotení dostala na popredné miesta. "Následne sme boli vyhodnotení ako najlepší skokan roka, keď sme sa posunuli medzi najlepšie samosprávy na Slovensku, kde rozhodne patríme," zdôraznil. Podľa jeho slov na seba aspoň upútali pozornosť.
Primátor tvrdí, že opatrení, ako samospráva informuje verejnosť, je veľa. Zverejňovanie vykonáva najmä prostredníctvom vlastnej webovej stránky, ale aj počas rokovaní či verejných zasadnutí. "Toto hodnotenie nám určite vylepší renomé," dodal.
"Tento rebríček je podľa nás dôležitý, lebo veľmi veľa ľudí, peňazí i nápadov pochádza z regiónov a miest, ktoré sa uplatňujú aj v národnej politike. Rebríček nehovorí, čo všetko je zlé, ale porovnáva vývoj, a tým sa snaží mestá motivovať," priblížil Gabriel Šípoš z TIS.
Mimovládna organizácia hodnotila v rebríčku najmä to, ako samosprávy pristupujú k zverejňovaniu informácií a či majú zavedené pravidlá na procesy. "Prístup k informáciám umožňuje verejnú kontrolu vedenia miest, pravidlá zas obmedzujú priestor na svojvôľu," vysvetlil Michal Piško z TIS s tým, že otvorenosť merali pomocou 96 indikátorov v 11 oblastiach ako zmluvy a rozpočet, prístup k informáciám, účasť verejnosti na rozhodovaní, personálna politika či verejné obstarávanie.