Dedinu Kunešov založili nemecké kolónie, prišli na pozvanie kráľa
TASR
TASR

Dedinu Kunešov založili nemecké kolónie, prišli na pozvanie kráľa

V obci kedysi žilo približne 2000 obyvateľov nemeckej národnostnej menšiny, za bývalého režimu tu však bola zakázaná výstavba a dnes má Kunešov už len 219 obyvateľov.

V Kremnických vrchoch v nadmorskej výške 779 metrov nad morom leží nenápadná malá dedinka Kunešov. Na snímke centrum obce Kunešov, 18. novembra 2016. — Foto: TASR - Jana Vodnáková

Kunešov 19. novembra (TASR) - V Kremnických vrchoch v nadmorskej výške 779 metrov nad morom leží nenápadná malá dedinka Kunešov (okres Žiar nad Hronom). V obci kedysi žilo približne 2000 obyvateľov nemeckej národnostnej menšiny, za bývalého režimu tu však bola zakázaná výstavba a dnes má Kunešov už len 219 obyvateľov.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1342. "Dedinu založili kolónie prichádzajúce z nemeckých oblastí na pozvanie uhorského kráľa, ako banícki odborníci, v záujme rozvoja baníctva. Život obce bol tesne spätý s mestom Kremnica a banskou činnosťou. Po úpadku baníctva sa ocitli obyvatelia v ťažkej situácii, nakoľko poľnohospodárska výroba v týchto podmienkach (vysoká nadmorská výška) nedokázala uživiť všetkých obyvateľov," priblížila starostka Mária Slašťanová.

Galéria

Galéria

V roku 1940 mala obec približne 2000 obyvateľov, z ktorých takmer všetci boli nemeckej národnosti. Kunešov kruto poznačili vojnové udalosti v rokoch 1944 a 1945. Obec utrpela veľké materiálne škody a takmer z dvoch tretín vyhorela. O život prišlo takmer 150 mŕtvych občanov.

"Najväčšia tragédia pre obyvateľov obce však paradoxne nastala po oslobodení, keď v mierových podmienkach mohla nastať obnova života v obci. Viac ako dve tretiny obyvateľov bolo nútených opustiť svoju rodnú obec a vlasť na základe, z dnešného pohľadu nespravodlivej, zásady kolektívnej viny nemeckej menšiny," priblížila Slašťanová.

Ako ďalej uviedla, tvrdé represívne opatrenia v podobe straty občianstva a konfiškácie všetkého majetku postihli aj približne 500 obyvateľov obce, ktorí v Kunešove ostali. "Obnova života v obci v povojnových časoch pokračovala len veľmi pomaly," dodala.

V Kunešove prevažovala typická reťazová kolonizačná zástavba. Z 19. storočia sa tu zachovali dvojpodlažné zrubové i murované domy, ktoré boli spájané do dvoj- až štvordomov malebne situovaných po úbočiach. V obci sa tiež zachoval vzácny gotický kostol sv. Michala Archanjela.

Kto chce variť po kunešovsky, potrebuje veľké zásoby cesnaku

Dvojjazyčná tabuľa na začiatku obce Kunešov v okrese Žiar nad Hronom na prvý pohľad síce naznačuje, že miestni obyvatelia nemajú problém s nemeckým jazykom, ale pravda je už v súčasnosti iná. Kým v začiatkoch bola dedina osídlená nemeckými prisťahovalcami a v roku 1991 sa k nemeckej národnosti hlásilo približne 30 percent miestneho obyvateľstva, dnes je toto číslo oveľa nižšie.

Starostka Mária Slašťanová odhaduje, že ľudí, ktorí si ešte pamätajú na švábčinu (nemčina nemeckých kolonistov, pozn. TASR) a hlásia sa k nemeckej národnosti, je približne len 10 percent. Navyše, ide o ľudí vo veku nad 75 rokov.

Ona sama si na švábčinu pamätá ešte z detstva. "Do mojich 15 rokov sme doma rozprávali v švábčine. Doma sme sa začali rozprávať po slovensky, keď som mala 20 rokov a keď som sa vydala. Prišiel domov manžel, tak aby vedel o čom sa rozprávame," zaspomínala si Slašťanová.

Spomienkou na švábčinu a miestne kulinárske zvyky je útla kuchárska kniha, ktorú zostavila Heike Lingrön. V nej opisuje, že kunešovská kuchyňa bola skromná, ale nápaditá a chutná. "Kto chce variť po kunešovsky, musí si zadovážiť veľké zásoby cesnaku," uvádza s tým, že vo veľkej miere sa v nej využívali zemiaky, múka a slanina. Boli totiž lacné, ale zároveň výživné a dobre zasýtili.

Kunešovské gazdinky využívali najmä to, čo si samé v záhradkách dopestovali. No v lete kupovali paradajky, uhorky a tekvice. Mäso sa podávalo len počas nedeľných obedov, sviatkov, počas žatvy a v zime počas zabíjačky. Človek si potom podľa Lingrön vychutnal každý "mäsitý deň". V knihe je napríklad aj recept na vianočnú kapustnicu, v švábčine Kraotsouppm, ktorá je aj po rokoch v jej rodine vyvrcholením vianočných osláv. "Po období pôstu chutila klobáska v polievke obzvlášť chutne," dodala autorka originálnej kuchárskej knihy.

Miestni chlapi boli kedysi známi výrobou drevených hračiek a betlehemov

V Kremnických vrchoch v nadmorskej výške 779 metrov nad morom leží nenápadná malá dedinka Kunešov. Na snímke Alojz Patsch a jeho vyrezávané palice, 19. novembra 2016 (Foto: TASR - Jana Vodnáková)

Obec Kunešov v okrese Žiar nad Hronom preslávilo známe stredisko ľudového rezbárstva s výrobou hračiek, betlehemov a drevených plastík. Dnes sa už spomienky na tieto tradície hľadajú v obci len veľmi ťažko, pred dvoma rokmi sa snažili spomienky na ne oživiť prostredníctvom projektu v materskej škole.

Na tradíciu výroby drevených hračiek chce nadviazať miestny rezbár a vášnivý ovocinár Alojz Patsch. Informácie o tom, že sa v dedine kedysi vyrábali drevené hračky, našiel podľa jeho slov v knihách. "Boli sme vlastne hračkárskou oblasťou. Naši predkovia ich vyrezávali, maľovali a chodili ich predávať na trh. Týchto našich nemeckých predkov volali 'kofy'," priblížil Patsch.

Na zabudnutú históriu chce nadviazať výrobou drevených koníkov so záprahom. Predlohu na ne má už vyrobenú. "Keďže sa k drevorezbe dostanem len počas zimy, tak ich plánujem robiť teraz cez zimné mesiace. Prvé, čo vyrobím, by som chcel dať deťom do škôlky," prezradil rezbár s tým, že miestni škôlkari ho navštevujú aj počas leta a rezbárčenie ich veľmi zaujíma.

Príbytok kunešovského rezbára zdobí viacero rezbárskych počinov - či už sú to postavy z betlehemu, plastiky, alebo palice. "Robím kadečo, napríklad takéto vychádzkové palice zo samorastov. Využil som na nej aj hrče," priblížil Patsch. Originálnych palíc má viac, jedna z nich s baníckou tematikou napríklad poputuje do Banskej Štiavnice. Je na nej zobrazený sv. Mikuláš, z jednej strany je olemovaná nápisom Zdar Boh a druhú stranu palice tvorí výjav starobylých baníkov, ktorí na prácu používali želiezko a kladivo.

Dochádzanie do Kremnice sa miestnym predĺžilo aj predražilo

V Kremnických vrchoch v nadmorskej výške 779 metrov nad morom leží nenápadná malá dedinka Kunešov. Na snímke je uzatvorený horský priechod Kremnické Bane v smere od Turčianskych Teplíc, 18. novembra 2016. (Foto: TASR - Jana Vodnáková)

Uzatvorenie horského priechodu Kremnické Bane sa dotklo aj obyvateľov Kunešova v okrese Žiar nad Hronom. Dochádzanie do škôl či práce do osem kilometrov vzdialenej Kremnice sa miestnym po novom nielen predĺžilo, ale aj predražilo.

Po tom, čo bol horský priechod koncom júla tohto roka uzatvorený, musia Kunešovčania do Kremnice prechádzať cez obchádzkovú trasu vedúcu obcou Krahule, na ktorej sa nevyhnú zdržaniu pre semafory regulujúce premávku. Navyše v zimnom období sa mnohí obávajú nečakaných situácií, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s počasím a poveternostnými podmienkami.

"Z 15 minút sa to dochádzanie do Kremnice predĺžilo na 45 minút, nehovoriac o tom, že sa zvýšilo cestovné," uviedla starostka Mária Slašťanová. Miestni si po novom za cestu do Kremnice zaplatia o 0,30 až 0,45 eura viac. Uzatvorenie cesty tak obci podľa jej slov spôsobilo veľké starosti. Menili sa spoje, obec tiež žiadala o doplnenie dopravného značenia pri odbočke do Kunešova z hlavnej cesty v smere na Martin.

Už od začiatku uzatvorenia spomínaného úseku sa Slašťanová snažila dosiahnuť, aby mohli obyvatelia Kunešova cez Kremnické Bane na výnimku prechádzať. Cestári však boli podľa jej slov neoblomní, a tak obchádzku využívajú od začiatku augusta.

Kunešov je koncovou dedinou. Starostku trápi aj stav približne tri kilometre dlhej príjazdovej komunikácie do obce. Ide o cestu II. triedy v správe Banskobystrického samosprávneho kraja. Aj keď ju podľa Slašťanovej tento aj minulý rok po zimnom období opravili, cesta by si už vyžadovala kompletnú rekonštrukciu.

SLEDUJTE POZITÍVNE SPRÁVY Z BANSKOBYSTRICKÉHO KRAJA NA FACEBOOKU!

Už ste čítali?

Jusufova rodina zmenila Šamorín na hlavné mesto zmrzliny: Práškové…

Vraví sa, že Juhoslovania sú všade. Niektorí Šamorínčania…

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Aj keď je úplne nevidiaca, učí na strednej škole: Študenti sa…

Odmalička snívala o tom, že sa bude predvádzať na javisku. Košičanka…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…