Dobré noviny
Unikátne fotky ukazujú, že aj Václav Havel bol len obyčajný človek
Iveta Bátrnová
Iveta Bátrnová

Unikátne fotky ukazujú, že aj Václav Havel bol len obyčajný človek

Václav Havel počas jazdy automobilom.
Václav Havel počas jazdy automobilom. — Foto: knihahavel.cz/Tomki Němec

Hoci bol významným politikom a pohyboval sa v štátnej sfére, v súkromí bol aj on obyčajným človekom, ako všetci ostatní. Pozrite si fotografie, ktoré ukazujú jeho život v súkromí. Sú dôkazom toho, že všetci sme ľudia, bez ohľadu na naše postavenie.

Praha/Bratislava 5. októbra - Dramatik, politik a štátnik Václav Havel bol jedným z hlavných predstaviteľov disidentského hnutia v bývalom Československu a tvorcom, hovorcom a signatárom Charty 77. Bol prezidentom Československej socialistickej republiky (ČSSR), Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a prvým prezidentom samostatnej Českej republiky (ČR). Autor viacerých divadelných hier sa narodil 5. októbra 1936 v Prahe a dnes by sa dožil 80 rokov.

Človek z mäsa a kostí

Hoci bol významným politikom a pohyboval sa v štátnej sfére, v súkromí bol aj on obyčajným človekom, ako všetci ostatní. Zabával sa s priateľmi, prechádzal sa pri mori, navštevoval kaviarne alebo len tak sedel v záhrade so svojou rodinou. Jeho prvý osobný fotograf Tomki Němec zachytil práve takéto momenty z jeho života, ktoré ukazujú, že aj človek, ktorý sa stane prezidentom, je stále iba človekom. Počas rokov 1989 až 1992 a 1997 a 2003 ho zachytával na fotografiách nielen pri oficiálnych príležitostiach, ale aj v súkromných chvíľach, uvádza ČT. Fotograf otvoril svoj archív a rozhodol sa, že najlepšie fotografie dokonca vydá knižne. "Prežil som kus života s výnimočným človekom, ktorým Václav Havel bol. Kniha je svedectvom o ňom, o mne, o nás všetkých," vyjadril sa na webovej stránke venovanej knihe.

Pozrite si tieto fotografie, ktoré ukazujú, že všetci sme ľudia, bez ohľadu na naše postavenie.

Galéria

Galéria

Havel pochádzal zo známej podnikateľsko-intelektuálskej rodiny, ktorá bola v 20.-40. rokoch minulého storočia spojená s českým kultúrnym a politickým dianím. Kvôli svojmu "buržoáznemu" pôvodu mu komunistický režim po ukončení základnej škody nedovolil zvoliť si školu podľa vlastného výberu. Preto v roku 1951 nastúpil do učebného odboru ako chemický laborant a pražskú Strednú všeobecnovzdelávaciu školu pre pracujúcich vo študoval večerne. Zmaturoval v roku 1954. Neskôr študoval na Ekonomickej fakulte Českého vysokého učenia technického (ČVUT) v Prahe. Po čase sa zamestnal ako javiskový technik, začínal v pražskom Divadle ABC. Od roku 1960 pôsobil v Divadle Na zábradlí v Prahe. V rokoch 1962-66 diaľkovo študoval dramaturgiu na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení (DAMU) v Prahe. Od svojich 20 rokov publikoval štúdie a články v rôznych literárnych a divadelných periodikách. Jeho prvé divadelné texty uviedli v Divadle Na zábradlí, medzi nimi mala zásadné miesto hra Zahradní slavnost (1963). Toto predstavenie sa stalo výraznou súčasťou obrodnej tendencie v československej spoločnosti 60. rokov 20. storočia.

Politická éra

Po potlačení Pražskej jari a nástupe normalizácie vystupoval Havel proti politickej represii. V roku 1975 napísal otvorený list prezidentovi ČSSR Gustávovi Husákovi, v ktorom upozornil na rozpory v československej spoločnosti. Vyvrcholením jeho činnosti bolo publikovanie Charty 77 v januári 1977. Václav Havel bol jedným zo zakladateľov tejto iniciatívy a jedným z jej prvých troch hovorcov.

V rámci svojho politického života bol v roku 1989 zvolený za československého prezidenta Federálnym zhromaždením (FZ) ČSSR a vo svojom inauguračnom prejave sľúbil priviesť krajinu k slobodným voľbám, čo na jar 1990 aj splnil. Druhý raz zvolilo FZ vtedy už ČSFR Václava Havla za prezidenta republiky 5. júla 1990. Počas jeho druhého funkčného obdobia narastali medzi českou a slovenskou politickou reprezentáciou rozpory v názoroch na budúce štátoprávne usporiadanie. Havel ako jednoznačný zástanca spoločného federatívneho štátu Čechov a Slovákov v tomto smere uplatňoval svoj politický vplyv. Z funkcie prezidenta ČSFR odstúpil 20. júla 1992 s odôvodnením, že nemôže naďalej plniť záväzky vyplývajúce zo sľubu vernosti federatívnej republike, a stiahol sa aj z verejného života. V čase politického smerovania k samostatnému českému štátu (november 1992) Havel potvrdil záujem o funkciu prezidenta ČR. Poslanecká snemovňa ho 26. januára 1993 zvolila za hlavu štátu samostatnej ČR. Do funkcie prezidenta ČR zvolili Havla obidve komory českého parlamentu opäť 20. januára 1998.

Vzdali mu poctu

Poctu mu vzdali USA, keď 23. júla 2003 ako prvý Čech a jeden z mála cudzincov dostal najvyššie štátne vyznamenanie USA - Prezidentskú medailu slobody. Koncom roka 2003 sa India rozhodla oceniť príspevok Václava Havla k svetovému mieru a presadzovaniu ľudských práv Mierovou cenou Mahátmu Gándhího.

Už ste čítali?