Dramatik a scenárista Ivan Bukovčan sa narodil pred 95 rokmi
Budúci úspešný scenárista a dramatik Ivan Bukovčan absolvoval po gymnaziálnych štúdiách bratislavskú Právnickú fakultu Univerzity Komenského.
Banská Bystrica 15. septembra (TASR) - Dramatik a filmový scenárista Ivan Bukovčan sa narodil v Banskej Bystrici 15. septembra 1921. V stredu uplynie od jeho narodenia 95 rokov.
Budúci úspešný scenárista a dramatik Ivan Bukovčan absolvoval po gymnaziálnych štúdiách bratislavskú Právnickú fakultu Univerzity Komenského (PF UK). Už ako vysokoškolák publikoval články o filme. Pracovnú kariéru začal ako redaktor v Košiciach a v Bratislave, v rokoch 1946-1947 bol parlamentným spravodajcom a šéfredaktorom filiálky Národnej obrody v českej Prahe. Od roku 1948 až do konca života pôsobil ako dramaturg Slovenského filmu v Bratislave.
Precestoval celú vojnou zničenú Európu. Svoje zážitky z ciest a z mierovej konferencie vo francúzskom Paríži v roku 1946 spracoval v knihe reportáží Rozpačitý mier. Veľa podnetov získal v roku 1962 počas cesty na Kubu, tieto spracoval v reportážach s názvom Kuba bez brady.
V rokoch 1963-1967 sa okrem filmovej a televíznej scenáristiky začal venovať divadelnej hre, najmä dráme a stal sa jedným z popredných autorov tohto žánru. Jeho záujem o divadelnú tvorbu ovplyvnili najmä predstavenia, ktoré videl počas svojho pražského pôsobenia. Boli to práce Emila Františka Buriana na scéne D 34 a divadelná tvorba Jiřího Voskovca a Jana Wericha na scéne s názvom Osvobozené divadlo.
Bukovčanov prínos možno nájsť v psychologicky prepracovaných charakteroch a živom dialógu postáv. K jeho najznámejším divadelným hrám patria tituly Surovô drevo, Kým kohút nezaspieva alebo Pštrosí večierok. Do stredu svojho záujmu postavil obyčajného človeka a rozpor medzi ideálmi a realitou. Námetom historickej komédie Diablova nevesta je mesto Trnava v 18. storočí, vo veselohre Hľadanie v oblakoch zosmiešňuje malomeštiactvo. Najvýraznejší úspech dosiahol Bukovčan drámou Kým kohút nezaspieva, ktorá tvorí súčasť triptychu (Pštrosí večierok, Zažeň vlka). Téma deformácií v 50. rokoch 20. storočia sa stala dominantnou v psychologickej tragikomédii Slučka pre dvoch alebo domáca šibenica. V dráme Sneh pod limbou spracoval komorný príbeh zo Slovenského národného povstania (SNP), posmrtne bola uvedená jeho hra Fatamorgána.
Ťažisko jeho práce však bolo vo filme. Písal vlastné filmové scenáre, adaptoval cudzie námety alebo svoju prózu prepracoval na scenáre. Bukovčanovu scenáristickú filmografiu tvoria úspešné snímky ako Rodná zem (1953), Šťastie príde v nedeľu (1958), Zmluva s diablom (1967), Medená veža (1970), Orlie pierko (1971) či Stratená dolina (1976).
Ivan Bukovčan dostal v roku 1968 vyznamenanie Za vynikajúcu prácu, v roku 1974 sa stal laureátom Štátnej ceny Slovenskej socialistickej republiky (SSR) za filmový scenár k filmu Deň, ktorý neumrie (1974) a o rok neskôr získal čestný titul zaslúžilý umelec.
O Bukovčanovom zápale pre šport svedčí nielen jeho film Tatranský pohár (1950) o športovom zápolení deviatich národov v lyžiarskych súťažiach, ale aj jeho úmrtie 25. mája 1975 v Bratislave ako nepriamy dôsledok úrazu pri lyžovaní.
