Slovák skúma rádioaktívne rastliny, zaujal aj Japoncov
SITA
SITA

Slovák skúma rádioaktívne rastliny, zaujal aj Japoncov

Martin Hajduch zo Slovenskej akadémie vied skúma v Černobyle vplyv rádioaktivity na rastliny. Za niekoľko rokov stihol jeho výskum zaujať aj najprestížnejšie vedecké časopisy.

NITRA 14. júna – O výskum slovenského vedca Martina Hajducha sa od jadrovej katastrofy v elektrárni vo Fukušime začalo zaujímať aj Japonsko.

Hajduch z Ústavu genetiky a biotechnológií rastlín SAV v Nitre robí už niekoľko rokov výskum v zamorenej oblasti Černobyľu na Ukrajine. Spolu s ukrajinskými partnermi skúma, ako vplýva rádioaktivita na rast poľnohospodárskych plodín.

Jeho výskum už obletel celý svet, písali o ňom médiá ako New York Times, BBC, prestížne vedecké časopisy Science a New Scientist a tiež časopis NASA. Od výbuchu vo Fukušime sa o výskum zaujímajú aj japonskí novinári a farmári.

Hajducha sa pýtajú najmä na to, či sa budú dať zamorené oblasti v budúcnosti využiť na pestovanie plodín. Jeho odpoveď je jednoznačná: dá sa to, no plodiny z rádioaktívnej pôdy nikdy nebudú vhodné na konzumáciu. Skúma však aj možnosť využitia rádioaktívnych oblastí na pestovanie takých rastlín, ktoré sa dajú využiť na technické účely.

Výskum chce vedec rozšíriť na Fukušimu

„Napríklad z ľanu a repky olejnej sa dá získať olej. Ten sám o sebe nie je rádioaktívny, dá sa použiť na výrobu bionafty. Teraz chceme ešte bližšie preskúmať, či je takýto olej naozaj vhodný a či nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo. Takýto výskum zatiaľ nikto nerobil,“ povedal pre agentúru SITA Hajduch.

Podotkol, že Japonsko je husto obývaná krajina, ktorá má veľmi málo poľnohospodárskej plochy, preto sa jej takéto využitie určite zíde.

Hajduch by chcel svoj výskum z Černobyľu rozšíriť aj na Fukušimu.

„Už na tom trošku spolupracujeme s jednou japonskou kolegyňou, ale nechcem predbiehať, pretože takýto výskum musí najprv schváliť japonská vláda,“ povedal. Na všetko treba povolenia, rovnako to bolo aj v prípade Černobyľu, kde byrokratické záležitosti vybavovali ukrajinskí partneri projektu.

Hajduch zdôraznil, že začať nejaký výskum v rádioaktívnej oblasti nejde tak rýchlo, pretože po katastrofe mali Japonci starosti v prvom rade s odstraňovaním následkov a s tým, aby sa rádioaktivita nedostala do potravinového reťazca. „Robia to podľa mňa veľmi dobre, myslím, že to majú pod kontrolou,“ podotkol Hajduch.

Rastliny sa rádioaktivite prispôsobujú

Nedávno ho do Japonska pozvali na odbornú konferenciu, kde hovoril o výskume v Černobyle. „Dokonca sa mi ohlásili aj zo slovenskej ambasády v Tokiu s tým, že Japoncov tento výskum veľmi zaujíma a či by som im neposlal nejaké články,“ doplnil Hajduch.

V Černobyle sú súčasťou výskumu dve políčka – jedno sa nachádza priamo v rádioaktívnej zóne len päť kilometrov od jadrovej elektrárne, druhé je kontrolné políčko v dekontaminovanej zóne.

Vedci porovnávajú rastliny z týchto dvoch políčok, sledujú ich reprodukciu a ako sa zmenili proteíny u rastlín v rádioaktívnej oblasti. Používajú na to modernú a sofistikovanú metodiku, ktorá sa volá proteomika.

V kontaminovanej zóne, kde je rádioaktivita asi 20-krát vyššia, sú rastliny menšie, majú menej semiačok, rozdiel je aj v proteínoch. Zaujímavé je, že postupne sa vedia rádioaktívnej pôde prispôsobiť, a to každou generáciou viac a viac.

Černobyľ sa mení na nepoznanie

„Keď idete do Černobyľu teraz, dvadsať rokov po havárii, tak by ste nezbadali, že ste na území, ktoré bolo dejiskom veľkej jadrovej katastrofy,“ hovorí Hajduch. Výskum jednoznačne ukázal, že rastliny majú schopnosť adaptovať sa na rádioaktivitu.

„My zisťujeme ako. Keď niečo vyskúmame na rastlinách, možno budeme vedieť v budúcnosti aj ľuďom pomôcť znížiť dôsledky takýchto katastrof, ale to je zatiaľ sci-fi,“ dodal Hajduch.

Výskum môže teoreticky tiež prispieť k zmierneniu následkov teroristických činov súvisiacich s jadrom.

Niekedy v budúcnosti by mohol byť osožný aj pri dlhých letoch do vesmíru, kde je vesmírna rádioaktivita.

Kozmonauti si nebudú môcť zobrať so sebou toľko potravín, ktoré by im vydržali počas niekoľkoročnej misii, a budú si musieť niečo sami dopestovať.

Časopis NASA sa zaoberal aj ďalším sci-fi aspektom výskumu - dal by sa využiť, ak by sa ľudstvo rozhodlo kolonizovať Mars.

Už ste čítali?

Keď začal Milan maľovať, svoj pôvod tajil, lebo sa bál reakcií…

Keď odhalil svoje meno a pôvod, v priebehu jedného večera stratil na…

Rasťo navštívil Severnú Kóreu: Hoci je to najkrutejší režim,…

Ľudia majú svojich diktátorov za bohov, ženy si môžu vybrať z 18 účesov,…

Lucie pečie hotové majstrovské diela: Na začiatku som bojovala,…

Je mladá, krásna a úspešná. Na konte má viacero…

Jej mladšia dcéra vyhrala MasterChef, staršia má detskú mozgovú…

Zdravotný stav Paulínky denne núti jej rodičov riešiť inkontinenciu,…

Vnuk Slováka z ikonickej fotky: Že je dedo slávny, sme zistili,…

Starý otec, Gusti Popovič prebýva v rodine maliara Ivana Popoviča naďalej. Napriek…

Kaštieľ Betliar odhalil ďalšie dobre ukryté tajomstvo: Reštaurátori…

Moderné technológie reštaurátorom umožňujú objavovať nové…

Bývalý skinhead z Prešova si vzal Rómku: Dnes sa bojím o naše…

Prešovčan Gabi bol zarytým skinheadom. Keď sa odsťahoval od partie do Anglicka,…

Slovenka najprv v USA upratovala domy, teraz hviezdi pred kamerami:…

Sny si plní v samotnej mekke filmu. Aj keď stále bojuje, robí naplno…