Dobré noviny
Profil a história Európskej únie
TASR
TASR

Profil a história Európskej únie

Vznik samotnej Európskej únie sa spája so zmluvou o EÚ, ktorá vstúpila do platnosti 1. novembra 1993.

Ilustračná snímka Foto: TASR/AP
 

Bratislava 28. júna (TASR) – Návrhom niekdajšieho francúzskeho ministra zahraničných vecí Roberta Schumana na vytvorenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele sa začala písať história európskej integrácie, ktorá vyústila až do dnešnej podoby Európskej únie (EÚ).

Robert Schuman predložil 9. mája 1950 vo francúzskom Paríži svoj plán zjednotenia spolupráce západoeurópskych krajín v oblasti ťažby uhlia a hutníctva, ktorý sa do histórie zapísal ako Schumanova deklarácia. Na pozadí hrozby tretej svetovej vojny vyzval Robert Schuman Francúzsko, Nemecko a ďalšie európske krajiny, aby spojili svoju uhoľnú a hutnícku produkciu a položili tak "prvý konkrétny základ európskej federácie". Schumanova výzva nezostala bez odozvy a 18. apríla 1951 podpísali Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko (tzv. šestka) Parížsku zmluvu o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele. Týmto sa začala písať história európskej integrácie.

V roku 1957 podpísala "šestka" Rímske zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) a Euroatomu. V roku 1967 sa všetky tri organizácie zlúčili pod jednotné vedenie a vzniklo Európske spoločenstvo.

V roku 1973 sa európska šestka rozrástla o troch nových členov - Dánsko, Írsko a Veľkú Britániu. O osem rokov neskôr - 1. januára 1981 sa desiatym členom ES stalo Grécko. V roku 1986 ho nasledovali Portugalsko a Španielsko a v roku 1995 Fínsko, Rakúsko a Švédsko.

Od 1. mája 2004 sa k dovtedajším pätnástim krajinám pridali Slovensko, Česko, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Cyprus a Malta a 1. januára 2007 sa Rumunsko a Bulharsko stali v poradí 26. a 27. členským štátom Európskej únie. Ostatným 28. členom EÚ je od 1. júla 2013 Chorvátsko.

Vznik samotnej Európskej únie sa spája so zmluvou o EÚ, ktorá vstúpila do platnosti 1. novembra 1993. Známejšia je pod prívlastkom, ktorý jej prisúdili podľa holandského mesta, kde bola podpísaná - Maastrichtská zmluva.

Dokument prijali na stretnutí Európskej rady v Maastrichte v decembri 1991. Na rovnakom mieste ju vo februári 1992 najvyšší európski predstavitelia podpísali; 7. apríla 1992 ju schválil Európsky parlament (EP) a do platnosti vstúpila po ratifikácii vo všetkých členských krajinách 1. novembra 1993.

Hlavným cieľom Maastrichtskej zmluvy bolo, aby EÚ nezostala len hospodárskym spoločenstvom, ale aby postupne smerovala k politickej únii. Výrazne tiež posilnila princíp subsidiarity.

Najvýznamnejším prínosom zmluvy bolo rozhodnutie vybudovať hospodársku a menovú úniu s jednotnou menou do roku 1999, poskytnúť nové práva pre Európanov prostredníctvom občianstva únie, posilniť postavenie EP, a tým aj demokraciu v Európe, priznať EÚ nové právomoci v oblastiach, ktoré dovtedy vyžadovali medzivládnu spoluprácu, začať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a položiť základy pre spoluprácu v justícii a vnútorných záležitostiach.

Zmluva o Európskej únii stanovila štyri základné slobody: voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu. Zaviazala spoločenstvo prijať opatrenia na dokončenie vnútorného trhu 31. decembra 1992 a uvoľnila cestu zavedeniu jednotnej meny euro.

Dokončenie hospodárskej a menovej únie a zavedenie jednotnej meny v členských štátoch EÚ bolo jedným z najambicióznejších cieľov únie. Myšlienka zjednotenia Európy aj prostredníctvom spoločnej meny má okrem vplyvu na ekonomiku a jej rast aj nezanedbateľný prínos v oblasti prehlbovania politickej a kultúrnej integrácie. Spoločná mena euro je najviditeľnejším prejavom hlbšej integrácie, ktorú Európskej únii priniesla Maastrichtská zmluva.

Jednotná mena EÚ – euro - sa stala spoločnou pre 300 miliónov Európanov od 1. januára 1999. Najskôr len v podobe bezhotovostného platobného styku, od 1. januára 2002 sa fyzicky zaviedli bankovky a mince euro ako zákonné platidlo v 11 členských štátoch.

Európska únia má svoju vlajku s 12 hviezdičkami na modrom podklade, spoločný erb, ako aj hymnu, ktorou je Beethovenova a Schillerova Óda na radosť.

Slovensko sa 1. mája 2004 vstupom do EÚ stalo aj členom Hospodárskej a menovej únie. Maastrichtské kritériá SR splnila v marci 2008 a 1. januára 2009 sa stala 16. členom eurozóny a 16. krajinou používajúcou euro.

Už ste čítali?