Slováci svojpomocne postavili rozhľadňu. Bola nominovaná na cenu za architektúru
Ivan Zich
Ivan Zich

Slováci svojpomocne postavili rozhľadňu. Bola nominovaná na cenu za architektúru

Vyhliadkovú vežu postavili mladí architekti cez víkendy svojpomocne z OSB dosiek.

Trojica Slovákov navrhla jedinečnú rozhľadňu, ktorá zaujala aj zahraničných expertov na architektúru. — Foto: adn

„Je to dielo, ktoré vzniklo bez objednávky,“ povedal Martin Bosík v relácii A3um jeden z trojice autorov unikátnej mobilnej vyhliadkovej veže Unimo. Niektorí naši čitatelia sa s touto vežou už stretli pri svojich potulkách v lesoch a kopcoch napríklad nad Detvou. Dielo umožňujúce vyhliadku – a ďalšie aktivity, len čítajte ďalej – nazýva trojica autorov „krajinným nomádom“. Dôvodom pre toto pomenovanie je fakt, že veža je mobilná a už viac ráz sa sťahovala. A teraz si nové miesto hľadá znovu.

Architektúra harmonicky prepájajúca stavby a okolitú krajinu nie je na svete žiadnou novinkou, no Slovensko sa v tomto smere prejavovalo pomenej. Jednou zo svetlých výnimiek tvorí projekt architektov Roberta Sekulu, Martina BosíkaMartina Lepeja. Trojica mala pocit, že stále pracuje len s potrebami iných ľudí. Čo tak si postaviť niečo pre seba?

„Kúpili sme starú unimobunku a rozmýšľali, čo s ňou. Najskôr to mala byť štandardná chatka, kým sme si uvedomili, že unimobunka je stavaná práve tak, aby sa dala prevážať. A že vlastniť stavbu znamená starať sa o ňu a pravidelne ju užívať. Nechcelo sa nám upútať ju na jedno miesto. Nadchli sme sa pre koncept stavby otvorenej pre verejnosť. Útulňu alebo rozhľadňu sme ponúkali do užívania samosprávam na Podpoľaní. S podmienkou, že zabezpečia pozemok a starostlivosť,“ hovorí Sekula.

Foto: adn

Vyhliadkovú vežu postavili mladí architekti cez víkendy svojpomocne z OSB dosiek. Základ tvorí unimobunka oplášťovaná drevom. Samotná konštrukcia trvala asi rok a prebiehala v Turčianskych Tepliciach a Zvolenskej Slatine. Zaujímavé podľa autorov bolo, že pomohli viaceré firmy. Stačilo ich iba osloviť a podnikatelia radi poskytovali zľavy na produkty, alebo ich rovno darovali. „Makita nám poštou poslala uťahovačku, Sika gumový izolačný náter, ďalšie firmy ponúkli výrazné zľavy na materiál,“ povedal Sekula. Vďaka tejto pomoci sa mladým architektom podarilo udržať náklady na stavbu tesne nad 3000 eur, ktoré zaplatili z vlastných vreciek. Napriek nákladom, ktoré pre nich boli vysoké, sa chceli o svoje dielo podeliť s ostatnými.

Turista nemôže útulňu minúť vďaka čiernej farbe, ktorá ju pokrýva z vonkajších strán. Interiér je však ponechaný „v dreve“. Hoci stavba môže na niektorých ľudí pôsobiť ako veľký železný klinec zarazený do krajiny, tento dojem trvá iba do okamihu, ako sa na nej otvoria vyhliadkové plošiny. Drevo ju opticky prepojí s okolitou krajinou a celok razom pôsobí harmonicky, akoby rozhľadňa na miesto patrila odjakživa. Keď sa ocitnete na prízemí veže, uvedomíte si, že priestor je malý, no útulný. Spolu s dvoma podlažiami má veža 17 štvorcových metrov. Niektorí turisti ho využili aj na prespanie, no nebývala to samozrejmosť. Prvé stálejšie miesto veže Unimo bolo v kopcoch na Detvou. „Útulňu sme zamykali. Pár týždňov vzbudzovala pozornosť ako záhadný objekt s veľkou šošovkou. Dokonca som počul historku, že má ísť o objekt na osadenie kamery, ktorá má monitorovať pohyb v miestnom kameňolome,“ povedal Sekula. Údajná šošovka však boli zrecyklované dvere z práčky slúžiace ako vzduchotesné okno. „Ľudia steny opakovane rozbíjali, aby sa mohli dostať dnu. Pochopili sme, že jediná šanca je nechať to otvorené. No časom začali pribúdať všetky známky obľúbeného miesta párov: iniciály, deky, sviečky. Tak sme hľadali nové miesto, kde by z veže nebol hodinový hotel“.

A tak sa rozhľadňa opäť sťahovala. Nájsť nové miesto sa však ukázalo byť náročnejšie, než sa spočiatku zdalo. Odhodlaní architekti začali oslovovať starostov v celom regióne severného Novohradu a na Podpoľaní. Prístup samospráv aj miestnych obyvateľov bol – jemne povedané – zaujímavý. „V Hriňovej od nás chceli územné konanie. V obci Látky nám starosta ponúkol vlastný pozemok, ale museli sme odmietnuť. Zistili sme, že by nám vežu najradšej prestaval na štandardnú chatu. Nemal ani v úmysle nechať to verejne prístupné. V Detvianskej Huti sa tvárili, že majú celé územie v ochrannom pásme vodného zdroja a je to problém. Na Budinej sa mladý starosta sťažoval, že starší obyvatelia nebudú mať pre takýto úlet pochopenie,“ rozpráva Sekula. V iných obciach zas architekti narážali na neodôvodnený strach. „Na Vígľašskej Hute bol starosta veľmi nadšený, už to vyzeralo nádejne, ale vybrané miesto bolo extrémne od ruky a nakoniec to dal na hlasovanie obecnému zastupiteľstvu a drvivá väčšina hlasovala proti. Dôvodom mal byť strach, že sa im v katastri budú potulovať cudzí ľudia a budú rušiť zver v miestnej obore,“ doplnil Sekula.

Foto: adn

Nakoniec sa vežu podarilo umiestniť v Dúbravici, kde stojí ostatné štyri roky. Na novom mieste pribudla aj nová funkcia: občianske združenie Periférne centrá v nej vybudovalo nenásilnú krajinnú galériu. Turisti aj miestni obyvatelia si rozhľadňu obľúbili do tej miery, že mobilná stavba sa stala súčasťou obce. Vďaka podlažiam sa návštevníkom naskytal nielen úžasný výhľad do okolia, ale v rozhľadni sa mohlo vyspať až deväť ľudí.

Foto: adn

Ak by ste si mysleli, že Unimo oslovovalo iba turistov a nadšencov, musíme vás vyviesť z omylu. Stavba bola nominovaná na niekoľko architektonických cien. Len veľmi tesne jej napríklad ušla cena časopisu Arch za rok 2012. „Potešil nás komentár maďarského člena poroty Lászlóa Kalmára,“ opisuje Sekula. V pánovi Kalmárovi prebudil Unimo jeho dávnu túžbu. „Kedysi bolo súčasťou architektúry aj nájdenie miesta pre budovu. Toto už dnes architektovi vlastne neprislúcha. Bolo by veľmi dobré tento starý pud znovu dostať do architektúry, tak ako sa kedysi našli miesta pre malé kostoly na vŕškoch. Táto veža sa mi veľmi páčila, a to z rôznych hľadísk,“ uviedol Kálmár v diskusii k cene Arch 2012. Porotca Ján Štempel v rovnakej diskusii povedal, že mu to „pripomínalo situáciu, ako keď našli opice v Kubrickovej Vesmírnej odysee obelisk. Aj my sme tak okolo toho chodili, pozerali sme sa na to, čo to vlastne je a ako to funguje“. John B.W. Bosch, predseda komisie prestížnej ceny CE ZA AR, bol nadšený efektivitou využitia objemu unimobunky. Podľa jeho slov to je realizácia s najnižšou cenou za meter štvorcový úžitkovej plochy, ktorú kedy videl.

Problém, ktorý musel nevyhnutne prísť, bol typicky slovenský. Združenie nemalo prostriedky na opravy. Napriek snahe bola údržba zanedbaná. Veža dokonca prežila dve zimy bez výklopných dverí. Problém, bohužiaľ, pretrval dodnes. Je nutné vymeniť opláštenie fasád a podláh. Autori však po rokoch už nemajú čas sa opäť postarať o svoje dielo, a preto hľadajú nové miesto a ochotných ľudí, ktorí by toto jedinečné dielo chceli mať nad svojou obcou. „Koncept krajinného nomáda bol pre nás výzvou. Skúsili sme to a vďaka tomu veľa zažili. V Dúbravici bola Unimo osadená dlhšie, ako by bolo dobré. Nenašli sme spôsob, ako zabezpečiť pravidelnú údržbu na ťažko dostupnom mieste. Veža potrebuje aktívne užívanie a starostlivosť. Hľadáme záujemcu, ktorý bude vedieť objekt využiť takým spôsobom, aby mohol naďalej slúžiť ako prostriedok na iný pohľad na krajinu,“ uzatvára Robert Sekula.

Foto: adn
Foto: adn
Foto: adn
Foto: adn
Foto: adn

Už ste čítali?

Šéfka Profesie: Radšej nemať žiadny titul ako nekvalitnú vysokú…

Ivana Molnárová pôsobí v Profesii už 18 rokov, posledných…

Kristína Kövešová: O pedofiloch mi píšu deti, ktorým sa to deje,…

Rozhodla sa svetu pomáhať a svojimi reportážami odhaľuje realitu, ktorá…

Odborník na vzťahy: Muž potrebuje nájsť svoje miesto vo svete.…

Fungujúci vzťah je snom mnohých z nás. Dá sa ho vybudovať aj v…

Mladého Dubničana k sebe volajú televízie z celého sveta. Ovláda…

Zabudnite na spôsob, ktorým televízie doteraz šírili svoje…

Košičanka vyrába parfumy, za ktorými sa idú v Paríži potrhať,…

Voňavky, ktoré sa vyrábajú v laboratóriu na východe Slovenska,…

Profesionálna dohadzovačka: Tragédiou dneška je, že ľudia si…

Profesionálna dohadzovačka pre Dobré noviny prezradila nielen dôvod, prečo…

Slovenskí muži nie sú galantní a ženy nevedia, kto je pravá…

Zisťovali sme za vás, ako sa v spoločnosti vhodne správať a s čím majú…

Uznávaný český pedagóg: Materské školy nevznikli pre potreby…

Špeciálny pedagóg Jiří Halda tvrdí, že materské…