Do kín mieri Stanko. Netradičný slovenský žánrový film s nehercami

Road movie je žáner, v ktorom postavy prekonávajú určitú vzdialenosť na motorovom vozidle, pričom počas svojej cesty zažívajú rôzne dobrodružstvá. Hollywood ich poníma často bláznivou a jednoduchšou formou, pričom nie je núdza o absurdné scény. Slovenská road movie Stanko sa rozhodla, že nepôjde takouto cestou a celý príbeh preto jeho režisér Rasťo Boroš posunul do hlbšej roviny.

Ešte jedna šanca

Príbeh spočíva v hľadaní skutočných hodnôt v živote a jeho ústrednou postavou je Stanko, mimochodom, jediný ozajstný herec, ktorý si vo filme zahral. Stankovi cnostný život veľa nehovorí, po práci na farme v Taliansku len špekuluje, ako si skrátiť cestičku k peniazom. No jeho nedodržané sľuby spôsobili, že sa dostal do nelichotivej situácie. Od svojho bývalého chlebodarcu Paola dostane ešte jednu šancu, no podmienkou je, aby do Talianska dopravil slovenské dievča. Keď ho nájde, začína ich cesta za Stankovým „novým životom“ a pre dievča, žiaľ, možno skôr za drastickým osudom, keďže príbeh sa dotýka aj problematiky obchodu s dievčatami. No ako ubieha cesta, medzi Stankom a dievčaťom začne vznikať puto, čo Stankovu úlohu značne skomplikuje. Podarí sa mu dievča zo Slovenska dopraviť do Paolových pazúrov a čo sa s obomi napokon stane? To zistíte, keď nízkorozpočtovú tragikomédiu navštívite v kine.

Ako blbec nielen vo filme

Ako sme už spomínali, jediným hercom vo filme bola postava Stanka, ktorú si zahral Peter Kočan. Doteraz sa zabáva na tom, že na filmovanie pristúpil preto, lebo neveril, že k nemu vôbec dôjde. Nakoniec sa snímku podarilo dokončiť a pre všetkých zainteresovaných, vrátane Kočana, to bola road movie nielen na plátne, ale aj počas realizácie. Okrem Slovenska, respektíve maličkých miest v jeho strednej časti – Poltári či Rimavskej Sobote, sa točilo aj v Taliansku. Okrem Kočana si v ňom zahrali už len neherci a niektoré scény boli točené skrytou kamerou. Na tlačovej besede po novinárskej projekcii filmu si Kočan spomenul na to, aké náročné boli práve tieto scény. Najmä, keď musel ísť v úlohe Stanka medzi nič netušiacich ľudí a oslovovať ich. Tak to bolo napríklad, keď mal Stanko zohnať na Slovensku dievča pre Paola. Kočanovi preto neostávalo nič iné, len skutočne oslovovať reálne ženy a dievčatá, pričom si vtedy pripadal prinajmenšom divne. „Odrazu som mal byť nielen za toho blbca vo filme, ale za toho blbca pred tými ľuďmi,“ priznal Peter Kočan.V súvislosti s tým pobavil príhodou, keď mu isté dievčatá pritakali, že do Talianska chcú ísť s ním a chcú robiť aj go-go tanečnice v bare. Kočan však spolu s producentkou filmu Barbarou Harumovou Hessovou zvážneli, keď zistili, že ide o čerstvé odídenkyne z detského domova.

Foto: filmstanko.sk

Nájsť ideálnu postavu mladého dievčaťa, ktoré sa vydalo so Stankom na cestu, bolo podľa režiséra a zároveň autora scenára poriadne náročné. Napokon naň natrafil v Poltári a zahrala si ju mladučká Ivana Kanalošová,ktorá nemala ani 15 rokov. Na natáčanie do Talianska ju sprevádzal jej otec. Čo sa týka nehercov, s nimi sa Kočanovi spolupracovalo podľa vlastných slov veľmi dobre a pochvaľoval si aj Boroš, ktorý to inak ani urobiť nechcel. „Chcel som, aby to bolo čo najcivilnejšie a najautentickejšie v tom prejave,“ povedal. Talianskych nehercov hľadal podľa svojich slov priamo na mieste, na ulici. „Tento film nevznikal ako film postavený na hercoch, na pevnom scenári a naučených replikách. Vznikal tým pádom o dosť náročnejšie, ale veril som, že my ako úzky tím ľudí, ktorí sa veľmi dobre poznajú a chcú to spraviť bytostne a vnútorne ako celovečerný film, tú náročnosť ustojíme a zvládneme, a som presvedčený, že sme to ustáli a zvládli,“ zhodnotil spokojný režisér Rasťo Boroš. K príbehu ho inšpiroval konkrétny človek, ktorým je, mimochodom, jeho vlastný bratranec.

Zaznejú v ňom štyri jazyky

Premiéra filmu Stanko otvárala 11. apríla 2016 Týždeň slovenského filmu a do kín vstupuje 14. apríla. Vzhliadnuť sa bude dať vo viacerých slovenských mestách. Zaznie v ňom nielen slovenčina, ale aj taliančina, angličtina či dokonca francúzština. Vďaka žánru ponúka nevšedný vizuálny zážitok, ktorý podčiarkuje aj podmanivá hudba, ktorej autorom je David Kollar. Celková dĺžka filmu je 79 minút, no jeho konečná výroba bola časovo náročná a zdĺhavá. „Nízkonákladovosť projektu a minimálne zloženie štábu nám síce zdanlivo umožnili tvorivú flexibilitu a slobodu počas presunov pri nakrúcaní road movie, no, paradoxne, spôsobili i ťažší priebeh samotnej výroby, čo sa premietlo aj do dlhšej a komplikovanejšej práci v strižni a vo zvukovej postprodukcii, s prestávkami nasledujúce tri roky,“ priblížila producentka Barbara Harumová Hessová.