Afrických kamarátov si adoptovali dve rôzne rodiny v USA. Nedávno zistili, že bývajú v tom istom meste
Chlapčenské priateľstvo nezlomilo ani to, že sa presťahovali na iný kontinent.
Kelvin Lewis (18) a jeho najlepší kamarát Afonso Slater (18) sú najlepšími kamarátmi a takmer všetko robia spolu. A to už mnoho rokov aj napriek tomu, že sa obaja odsťahovali tisícky kilometrov ďaleko na iný kontinent. V tomto príbehu hrá hlavnú úlohu neuveriteľná zhoda náhod.
Kelvin aj Afonso sa obaja narodili v Afrike. Už v Mozambiku, kde obaja vyrastali, boli najlepšími kamarátmi. Stále sa hrali spolu a trávili spolu všetok voľný čas. Zhodou okolností oboch postihla rovnaká tragédia - prišli o svojich rodičov a stali sa sirotami. Úradom v Mozambiku nezostávalo nič iné, ako obe siroty umiestniť do detského domova a určiť chlapcov na adopciu. Ani to ich však nerozdelilo a ťažké chvíle prežili relatívne dobre aj vďaka tomu, že si zostali nablízku.
Africké rodiny sú zväčša chudobné a nie je preto žiadnou výnimkou, že si siroty adoptujú skôr ľudia z iných kontinentov, než miestni. Pravda, aj to iba v prípade, že majú deti šťastie - ostatné zostávajú v starostlivosti úradov a po dosiahnutí veku dospelosti sú vydané na pospas osudu, ktorý sa s nimi nemazná. Mnohé deti sa ocitnú v špirále chudoby a minimálnych šancí na dôstojný život, stávajú sa bezdomovcami alebo súčasťou gangov.
To však našťastie nebol prípad Kelvina a Afonsa. Chlapcov si totiž osvojili dve rôzne rodiny zo Spojených štátov amerických. Po tom, ako rodiny splnili formálne požiadavky a úrady im povolili adopciu, zmenili obaja chlapci svoje bydlisko a odsťahovali sa tisícky kilometrov až do ďalekej Ameriky. Priateľstvo chlapcov sa tak pretrhlo a nik neveril, že sa ho ešte niekedy podarí obnoviť.
Neuveriteľný šok zažili obaja chlapci a ich nové rodiny o niekoľko rokov neskôr, keď sa dozvedeli, že vďaka ďalšej neuveriteľnej zhode náhod žijú obaja chlapci v tom istom meste iba niekoľko minút autom od seba. Niet pochýb, že si obaja chlapci okamžite našli k sebe opäť cestu a ich priateľstvo je dnes rovnako úprimné a pevné, ako pred rokmi na Čiernom kontinente.
„Ich pevné priateľstvo je nesmierne vzácne a pripadajú my skôr ako bratia, než kamaráti,“ hovorí o chlapcoch Kelvinova adoptívna mama LaCinda Lewis. „Kelvina poznám tak dlho, ako mi pamäť siaha. Nedokážem si ani spomenúť, kedy presne sme sa stretli prvý raz,“ opisuje vzťah s Kelvinom Afonso. Obaja mladí muži trávia spolu veľa času aj dnes. Venujú sa snoubordingu, cestujú spolu a dokonca sa spolu občas sporia aj o rovnaké dievča, s ktorým chcú randiť. Našťastie sa však doteraz vždy dokázali dohodnúť, dodáva s úsmevom Kelvin.
Príbeh týchto chlapcov je tak neuveriteľný, že mnohým pripomína skôr romantický film. Našťastie, aj takéto príbehy píše život.