Mozog nespi! Alebo prečo zaspávame, aj keď sa snažíme nezaspať?
Samozrejme, hlavnou a najlogickejšou príčinou toho, že niekedy zaspíme aj počas dňa, je únava. Ale problém môže byť ešte aj niekde inde. Prečo teda zaspíme, aj keď nechceme?
Ak máte za sebou prebdenú noc alebo ste posledné dni chodili neskoro spať a ráno ste skoro vstávali, je pochopiteľné, že vás únava láme kvôli nedostatku spánku počas uplynulých nocí. Našu bdelosť ale ovplyvňuje celá hŕba faktorov. Ospalosť sa počas dňa môže objaviť aj kvôli dehydratácii, vplyvom niektorých liekov, veľkých a ťažkých jedál alebo zdravotného stavu.
Prečo sme ospalí?
Naša bdelosť môže byť ovplyvnená tromi hlavnými faktormi. Časom prebúdzania sa, časťou dňa a časom, ktorý máme na zadanie. Čím dlhšie ste večer hore, tým vyššia bude vaša túžba po spánku a potom zaspíte, ani neviete ako. Keď v noci spíte dostatočne dlho, náchylnosť zaspať počas dňa sa znižuje.
Bdelosť človeka sa mení aj počas dňa a noci, čo odráža nás denný rytmus. Najmenej bdelí sme okolo štvrtej hodiny áno, ďalší pokles bdelosti nastáva počas dňa v skorých popoludňajších hodinách. Nie nadarmo sa tomu hovorí poobedňajší útlm. Je to čas, kedy sa ľudia do svojich aktivít rozbiehajú pomaly a radi si doprajú poobedňajšiu siestu. Biologické procesy v našom tele nám v tejto časti dňa umožňujú ľahšie zaspať.
Unavuje nás opakovanie
Čím dlhší čas sa zaoberáte opakujúcou sa úlohou, tým väčšia psychická únava sa nahromadí. Nudné úlohy tento efekt ešte zhoršujú! Aby si učitelia udržali pozornosť žiakov, odporúča sa každých 10 minút ich vyzvať k interakcii alebo primerane často meniť aktivity a úlohy počas hodiny. V práci si však musíte poradiť sami, aby ste sa dostatočne povzbudzovali a motivovali. Ak máte jednotvárnu prácu, raz za čas si doprajte malú zmenu. Vstaňte a prejdite sa alebo si urobte kávu a nadýchnite sa jej vône. Rôznorodosť, ale aj motivácia narušia mieru ospalosti. Oddych počas noci je ale základ, pretože aj tieto faktory sa prejavujú vo zvýšenej miere vtedy, ak nemáte v noci dostatok spánku.
Mozgové mechanizmy
V mozgu máte zhluk buniek, ktorý má na starosti monitorovať hladinu vašej ospalosti, čo u človeka vyvoláva spánok, keď začne byť úroveň tejto hladiny únavy nadmerne vysoká. Deje sa to blokovaním aktivity častí mozgu, ktoré podporujú bdelosť, a tým sa v mozgu podporuje "spánkový režim". Funguje to ako na princípe vypínača – mozog vypne bdelosť, a aj preto môžete v autobusoch alebo vlakoch vidieť spiacich spolucestujúcich. Ospalosť musí byť takmer rozptýlená, aby sa tieto bunky opäť "vypli" a vy ste sa mohli prebudiť. Samozrejme, niekedy vás môžu prebudiť aj podnety z okolia. Vekom sa tieto bunky trochu vytrácajú, čo je jedným z dôvodov, prečo sa znižuje kvalita spánku u starších ľudí. Prebudenie zase súvisí s centrami mozgu, ktoré využívajú chemických poslov – tzv. neurotransmiterov, ako je napríklad serotoním – ktorí podporujú mozgové centrá vzruchov. Prekonať tendenciu zaspať, keď sme unavení, dokáže aj kofeín, ktorý sa viaže na určité receptory, ktoré normálne signalizujú ospalosť, a takto podporujú bdelosť.
