Škrípanie nechtov či polystyrénu. Prečo ľuďom prekážajú?
Niektoré zvuky sú jednoducho neznesiteľné. Jednoznačne medzi ne patrí škrípanie nechtami po tabuli alebo príborom po tanieri. Alebo škrípanie zubami a trhanie polystyrénu. Behá vám pri nich mráz po chrbte?
Zistilo sa, že tieto zvuky majú niečo spoločné! Frekvenciu, ktorá sa pohybuje v rozmedzí od 2000 do 5000 Hz. A ľudské uši sú extra citlivé na zvuky tejto intenzity. Existujú viaceré teórie, ktoré sa snažia vysvetliť, prečo sú zvuky s touto frekvenciou pre náš mozog také hrozné. Jedna možnosť je, že je to reflex, ktorý sme zdedili ešte po svojich prapredkoch. To je ale zložité dokázať, má však podobnú frekvenciu ako krik opíc.
Niektoré zvuky sú nám obzvlášť nepríjemné a za naše reakcie na ne vďačíme amygdale – časti mozgu, ktorá môže za prežívanie emócií. Na prichádzajúce informácie dokonca reaguje rýchlejšie ako racionálna myseľ. Zvuky, ktoré vyhodnocujeme ako hrozné, tak spúšťajú v ľudskom mozgu intenzívne a niekedy až prehnané emocionálne reakcie.
Ďalšie názory tvrdia, že tvar našich uší prioritne zosilňuje zvuky v tomto rozsahu frekvencie, a preto ich počujeme intenzívnejšie. Jedna štúdia ukázala, že keď počujeme tieto zvuky, máme zvýšenú aktivitu v mozgu v časti spojenej s hnevom. Otázne je, či preto nemáme radi tieto zvuky alebo sme voči nim získali averziu postupne.
