Vernova fikcia ožíva. V strede Zeme sa možno nachádza celý oceán
To, čo znie ako science fiction, možno nemusí byť až tak ďaleko od pravdy. Obrovský vodný rezervoár vo veľkosti oceánu by sa podľa vedcov mohol nachádzať vnútri našej planéty. A tak, kým skúmame vesmír, v podstate zisťujeme, že aj naša vlastná planéta ukrýva fantastické záhady či objavy.
Ak si spomeniete na slávneho autora Julesa Verna a jeho vedecko-fantastický román Cesta do stredu Zeme, zistíte, že už vtedy fantazíroval o podzemnom mori. Podľa portálu livescience.com našli vedci skúmaním vnútra Zeme dôkaz o obrovskom vodnom zásobníku, ktorý má minimálne taký objem ako Severný ľadový oceán. To bolo ešte v roku 2007. No webový portál televízie Prima Zoom túto tézu teraz oživuje a vysvetľuje, ako by také niečo mohlo byť možné.
Ako špongia
Z čias formovania Zeme môže byť vraj značné množstvo vody uväznené aj pod zemskou kôrou. Dôkazom by mohol byť istý minerál s názvom ringwoodite. Ten vznikal stlačením olivínu veľkým tlakom a teplotou. Rozsiahle depozity tohto minerálu majú ležať asi 500 kilometrov pod povrchom, pričom asi 1,5 percenta jeho váhy tvorí dehydrovaná voda. Na to sa prišlo pri analýze chemického zloženia minerálu, ktorý bol vyvrhnutý na povrch vulkanizmom. Pri teplote a tlaku, ktoré sa nachádzajú v takejto hĺbke, sa voda zmení na hydroxilovú skupinu a minerál zadržiava pod zemou takúto vodu. No voda viazaná v mineráli sa dokáže zmeniť aj naspäť na H2O.
Laboratórne testy ukázali, že minerál priťahuje vodík a dokáže absorbovať toľko vody ako špongia. Skrytý podzemný oceán by podľa výskumu mohol byť uväznený medzi horným a spodným zemským plášťom. Podľa geofyzika Stevena Jacobsena by tak voda, ktorá sa nachádza na povrchu, mohla prísť zvnútra. Narúša tak hypotézu, podľa ktorej vznikla väčšina povrchového mora z komét, respektíve z ich dopadu.
O oceáne vnútri Zeme písal ešte pred dvomi roky aj portál Huffington Post. Podľa neho by sa takýto „oceán“ mohol nachádzať pod Severnou Amerikou. Zdá sa ale, že vedci si nie sú v tomto úplne zajedno. Podľa iných by sa totiž mal nachádzať pod východnou Áziou. V súvislosti so zásobníkom vody pod zemských povrchom treba spomenúť aj seizmické vlny a tektoniku. Seizmické vlny vyvolané tektonikou sa totiž spomaľujú, keď narazia na vodnú masu na povrchu. Zaujímavé však je, že seizmografy odhalili, že seizmické vlny sú niečím tlmené aj v niekoľkostokilometrovej hĺbke pod Zemou, čo je kľúčové pre špekulácie o podzemnom "oceáne".
„Z nášho pohľadu sú geologické procesy na zemskom povrchu ako zemetrasenia alebo erupcie sopiek vyjadrením toho, čo sa deje vo vnútri Zeme,“ vyhlásil geofyzik Steven Jacobsen. Podľa neho sa vedci konečne dopracovali k dôkazom o kolobehu vody na celej Zemi, pričom môžu vysvetliť obrovské množstvo kvapalnej vody na zemskom povrchu. Podzemný rezervoár zrejme presakuje na povrch už miliardy rokov. Podľa Jacobsena by mohlo byť množstvo pod povrchom také enormné, že ak by sme ho prirátali k už existujúcemu povrchovému moru, zaplavilo by väčšinu suchej zeme. Takže by sme v podstate mali byť radi, ak je takáto voda ukrytá hlbobo pod zemou a je len predmetom skúmania vedcov.
