História obce Betliar je spojená s baníctvom
O tom, ako vznikol Betliar a jeho názov, neexistujú hodnoverné doklady. Za svoj vznik však vďačí baníkom a nerastnému bohatstvu Volovského pohoria.
História obce Betliar v okrese Rožňava je úzko spätá s baníctvom a súvisí s ním i prvý záznam o tejto Gemerskej obci. Prvá písomná zmienka o obci Betliar sa viaže k roku 1330, kedy vznikla v katastri obce prvá banícka osada. V obci majú kamerový systém, opravené cesty, chýba im však kanalizácia a obnoviť by chceli i kultúrny dom. Na snímke vpravo Evanjelický kostol augsburského vyznania z roku 1794. Betliar 12. februára 2016. Foto: TASR - František Iván
Betliar 13. februára (TASR) – História Betliara v okrese Rožňava je úzko spätá s baníctvom, s ktorým súvisí i prvý záznam o tejto gemerskej obci.
"Prvá písomná zmienka o Betliari je z roku 1330, kedy vznikla v katastri obce prvá banícka osada. K tomuto roku sa viaže prvý záznam, ktorý sa našiel v archívoch. Odvtedy datujeme prvé obývané územie v našom katastri," uviedol pre TASR starosta Betliara Ľubomír Zatroch.
O tom, ako vznikol Betliar a jeho názov, neexistujú hodnoverné doklady. Za svoj vznik však vďačí baníkom a nerastnému bohatstvu Volovského pohoria, v ktorom najmä nemeckí baníci dolovali vzácne rudy. S tým súvisí i názov obce, ktorý je s veľkou pravdepodobnosťou odvodený od nemeckého osobného mena Bettler.
V druhej polovici 15. storočia však baníctvo upadalo, keďže sa zmenšovali zásoby rúd. Baníci z obce odchádzali alebo splynuli s valachmi, ktorí sem prichádzali z krásnohorského panstva.
Náročným obdobím bolo pre obec 16. storočie, kedy Turci plienili Slanskú dolinu. V januári 1557 ovládli aj Betliar a ustanovili v ňom vlastného richtára. Boje o získanie uhorského trónu však pokračovali ďalej. Cisársky generál Lazár Schvendi dobyl roku 1565 Plešivský hrad, o dva roky neskôr Krásnu Hôrku a v roku 1578 za veliteľa krásnohorského hradu menoval Petra Andrášiho. Majetky Františka Bebeka boli skonfiškované. Spravoval ich vrátane Betliara Andráši. Od roku 1642 sa obec stala dedičným vlastníctvom Andrášiovcov.
V 17. storočí obec prežívala mnohé utrpenia. Náboženské rozbroje, povstanie, plienenie povstaleckých či cisárskych vojakov, vojna s Turkami a rôzne epidémie spôsobili aj v Betliari veľké škody a mimoriadny pohyb obyvateľov. Napríklad po morovej epidémii v rokoch 1709–1710 obec mala v roku 1725 iba 15 starých osadníkov s pozemkom a 11 želiarov, avšak v roku 1773 už v nej žilo 69 rodín, z nich bolo 55 sedliackych.
Koncom 18. storočia ožilo v Betliari baníctvo a nastal rozmach železiarstva. V obci bola vysoká pec a dva hámre, v roku 1847 pribudla valcovňa a v roku 1853 druhá pec. Železiarske podniky však koncom 19. a začiatkom 20. storočia zanikli. Obyvatelia naďalej pracovali v poľnohospodárstve, lesníctve a vo väčšej miere sa zoberali remeslami.
