Verdiho tvorba vychádza z dvestoročnej tradície talianskej opery
Verdiho slávne diela ako Nabucco, Aida, Rigoletto, La Traviata či Othello dodnes patria medzi najhranejšie opery na svete.
Giuseppe Verdi, hudobný skladateľ Foto: TASR/AP
Miláno/Bratislava 27. januára (TASR) – V stredu 27. januára si hudobný svet pripomína 115. výročie úmrtia jedného z najslávnejších a najobdivovanejších talianskych hudobných skladateľov Giuseppe Verdiho.
Za svojho života napísal "Il Maestro" okolo 30 opier s charakteristických sugestívnymi melódiami s veľkou výrazovou silou, ktoré majstrovsky vystihujú hlbokú lásku, žiarlivosť, pomstu, žiaľ, hrôzu, nenávisť i zúfalstvo. Verdiho slávne diela ako Nabucco, Aida, Rigoletto, La Traviata či Othello dodnes patria medzi najhranejšie opery na svete.
Giuseppe Verdi sa narodil 10. októbra 1813 v talianskom mestečku Le Roncole v rodine nemajetného krčmára. Napriek tomu, že poznal len pesničky z krčmárskeho prostredia, už v detskom veku prejavil nevídané hudobné nadanie. To postrehol i miestny kostolný organista, ktorému vtedy sedemročné chlapča pomáhalo. Za krátky čas si mladého Verdiho zobral pod ochranné krídla bohatý obchodník Antonio Barezzi z neďalekého Busseta. Stal sa jeho mecenášom a v roku 1832 ho priviedol na prijímacie skúšky na konzervatórium v talianskom Miláne. Aj keď ho pre vyšší vek a údajne aj nedostatok talentu neprijali, Miláno neopustil a súkromne študoval u koncertného majstra Vincenza Lavignu. V roku 1836 sa Verdi oženil s dcérou svojho mecenáša Margheritou Barezziovou a pôsobil ako učiteľ hudby v Bussete. V roku 1839 zaznamenal prvý veľký úspech s operou Oberto v chýrnej milánskej La Scale. Krátko potom postihol skladateľa ťažký úder osudu, najprv sa s manželkou ťažko spamätávali z bolestivej straty spoločnej dcéry i syna a v roku 1840 podľahla encefalitíde jeho milovaná 26-ročná Margherita. V tragických chvíľach práve písal objednanú komickú operu, ktorá prepadla.
Po dvoch rokoch tvorivej odmlky skomponoval Verdi operu Nabucco a stal sa slávnym. Sladkú príchuť úspechu pocítil po jej premiére v marci 1842. La Scala sa poklonila pred veľkým skladateľom a jeho púť sa začala. V období rokov 1842-1850 vzniká ďalších 12 opier, medzi inými Panna Orleánska, Attila, Macbeth, Korzár, Luisa Miller a iné. Medzi tie najslávnejšie patria Rigoletto (1851), Trubadúr (1853) a veľkolepá La Traviata (1853). Verdiho opery obdivoval celý svet pre vzrušujúce situácie, psychologickú kresbu postáv, pôsobivú komunikáciu sól a zborov v dramaticky silných scénach.
Od roku 1849 žil skladateľ prevažne vo francúzskom Paríži so speváčkou Giuseppinou Strepponiovou. V roku 1870 presídlil do talianskeho Janova, kde začal pracovať na slávnej Aide. Po prvý raz ju uviedli v opere v Káhire v Egypte pri príležitosti slávnostného otvorenia Suezského prieplavu. V živote umelca nastalo obdobie tvorivej krízy (1867-1870) po tom, ako bol v Paríži "vlažne" prijatý Don Carlos (1867) a zomrel jeho otec i svokor Barezzi. V Európe sa začala šíriť myšlienka "wagnerizmu" a Verdi sa cítil opustený. Napísal ešte operu Otello (1887), ktorú možno označiť za jeho najtragickejšie dielo. Uvedením poslednej opery Falstaff v roku 1893, skomponovanej podľa predlohy Shakespearovej divadelnej hry Veselé panie z Windsoru, zavŕšila sa kariéra talianskeho operného majstra, ktorý zažil v živote sklamanie, ale aj úspech ako málokto iný
Posledné roky svojho života prežil Giuseppe Verdi v Miláne, kde 27. januára 1901 vo veku 87 rokov zomrel. Istý čas sa skladateľ venoval aj politike. Svojich spoluobčanov v Bussete reprezentoval v mestskej rade, neskôr sa dostal do talianskeho parlamentu a v roku 1874 sa ujal postu senátora. Pútavé spracovanie životných osudov slávneho Verdiho priniesol televízny seriál Verdi (Život Verdiho, 1982).
